1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 1100308/1/63383/2014 zo dňa 3. februára 2014, ktorým ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Ţilina č. 9514302/5/4497313/2013 zo dňa 03.10.2013, ktorým správca dane vyrubil ţalobkyni úrok z omeškania v sume 103,- €
1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších 3Sţf/100/2015 2 predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov fyzickej osoby za III. štvrťrok na zdaňovacie obdobie 2011 v ustanovenej lehote a výške. Krajský súd súdny prieskum napadnutých rozhodnutí a postupu predchádzajúceho ich vydaniu zameral na zistenie dodrţania zákonných podmienok na vyrubenie úroku z omeškania za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov fyzickej osoby za III. štvrťrok na zdaňovacie obdobie roku 2011
1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. V danej súvislosti skúmal, či daňové orgány pri rozhodovaní vo veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho názoru, ţe preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby neboli zaplatené v ustanovenej lehote, v ustanovenej výške a či v dôsledku tejto skutočnosti vzniklo právo správcu dane rozhodnutím vyrubiť ţalobkyni úrok z omeškania pri aplikácii § 156 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. K ţalobným dôvodom krajský súd uviedol, ţe tieto sa týkajú plnenia si daňových povinností za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, konkrétne za zdaňovacie obdobie roku 1999, ktoré nie je predmetom tohto konania. Z obsahu ţalobkyňou poukazovaného rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 1T/89/2003 zo dňa 17.03.2009 a pre účely tohto trestného konania predloţeného znaleckého posudku vypracovaného Ing. L. S. pod č. 1/2009 mal krajský súd preukázané, ţe orgány činné v trestnom konaní dokazovali príjem ţalobkyne za zdaňovacie obdobie, pričom uvedeným rozsudkom okresného súdu bola ţalobkyňa oslobodená spod obţaloby pre trestný čin skrátenia dane a poistného
3 Trestného zákona. Krajský súd poukázal na konštatovanie trestného rozsudku, ţe za zdaňovacie obdobie roku 1999 ţalobkyni vznikla daňová povinnosť nie vo výške 466 263,- Sk, ale vo výške 7 425,- Sk.
krajského súdu uvedené trestné konanie s prejednávanou vecou nesúvisí. K poukazu ţalobkyne na nevyhovenie jej ţiadosti o úľavu alebo odpustenie daňového nedoplatku
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) krajský sú uviedol, ţe v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správcu dane, ktoré vychádza z údajov daňového priznania za rok 2009 a nie rozhodnutie správcu dane o ţiadosti daňového dlţníka o povolenie úľavy alebo odpustenie daňového nedoplatku v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Zároveň krajský súd s poukazom na § 100 zákona č. 511/1992 Zb. (obdobná úprava v § 78 zákona č. 563/2009 Z.z.) uviedol, ţe rozhodnutia o odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti
511/1992 Zb. sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Záverom krajský súd uviedol, ţe skutočnosť, ţe trestné konanie prebiehalo s pozitívnym výsledkom pre ţalobkyňu, ktorá bola oslobodená spod obţaloby a
znaleckého posudku mala byť jej daňová povinnosť za rok 1999 určená v podstatne niţšej sume, neţ bol skutok formulovaný o výške jej daňovej povinnosti a nezaplatenej dane za rok 1999, samotná táto skutočnosť nemá vplyv a nemôţe sa dotýkať práv a povinností, ktoré vyplývajú z preskúmavaného rozhodnutia vydaného o 10 rokov neskôr, neţ bola prejednávaná vec v konaní sp. zn. 1T/89/2003. 3Sţf/100/2015 3 II. Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila na náhradu trovy odvolacieho konania. Ţalobkyňa napáda nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ktoré ţalobkyňa, argumentačne zhodne s dôvodmi ţaloby, vidí v nezohľadnení ňou uvádzaných súvislostí vyplývajúcich zo zaplatenia daňovej povinnosti na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 1999 v sume 466.263,-Sk. Námietky ţalobkyne poukazujú na dlhodobé porušovanie zákona zo strany ţalovaného. Správne posúdiť platnosť, resp. neplatnosť napadnutého administratívneho rozhodnutia je moţné len v nadväznosti na skutočnosti týkajúce sa daňového obdobia za rok 1999, pretoţe uvedené skutočnosti spolu skutkovo a právne súvisia a pri posudzovaní predmetného napadnutého rozhodnutia tieto nie je moţné opomenúť. Ţalobkyňa predovšetkým dôvodí, ţe bola v trestnom konaní na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/89/2003 zo dňa 17.03.2010 oslobodená spod obţaloby z trestného činu skrátenia dane a poistného. Výšku daňovej povinnosti z príjmov ţalobkyne za zdaňovacie obdobie 1999 v sume 7.425,-Sk, vyplývajúcu zo znaleckého posudku vypracovaného v rámci uvedeného trestného stíhania vedeného voči jej osobe, ţalobkyňa povaţuje za správne určenú daňovú povinnosť, a preto nesúhlasí s názorom ţalovaného, ţe na základe vyššie uvedeného oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní nedošlo k určeniu daňovej povinnosti v uvedenej sume, ale zostáva v platnosti jej výška 466.263,-Sk, právoplatne určená dodatočným platobným výmerom vydaným príslušným správcom dane. Ţalobkyňa má za to, ţe jej námietka, týkajúca sa neopodstatnenosti vyrubenia úrokov z omeškania je dôvodná, keďţe v prípade, ak by správca dane postupoval pri zaplatení v zmysle zákona, nedošlo by následne k vyrubeniu úrokov z omeškania, penále a pod. a to z dôvodu neexistencie „istiny“, resp. inej výšky istiny a tieţ nesprávneho pouţitia prijatých platieb. Ţalobkyňa uviedla, ţe v prípade, ak by bol správca dane postupoval v súlade so zákonom, a teda v dôsledku zaplatenia príslušnej dane, aj keď oneskorene, došlo by k zániku povinnosti daňového subjektu. Následne, ak by aj ţalovaný vyrubil sankciu za oneskorené zaplatenie dane, mohla by ţalobkyňa poţiadať o odpustenie tejto sankcie, keďţe si v celom rozsahu splnila túto povinnosť, čo jej v dôsledku nesprávneho postupu správcu dane bolo znemoţnené. V nadväznosti na uvedené ţalobkyňa namieta nezákonné pouţitie ňou vykonanej platby v sume 466.263,-Sk správcom dane, ktorý bez prihliadnutia na správnu výšku daňovej povinnosti z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 1999, t. j. v sume 7.425,-Sk, v rozpore s § 58 zákona č. 511/1992 Zb. túto pouţil na čiastočnú úhradu dane z príjmov fyzických osôb zo rok 1999, na úhradu daňovej povinnosti za rok 2003 a na úhradu preddavkov na daň na rok 2004.
ţalobkyne v danom prípade ide o povinnosť uloţenú rozhodnutím, takţe z platby mal správca dane najskôr uhradiť predpis z daňovej kontroly, 3Sţf/100/2015 4 nie beţné preddavky za rok a daňovú povinnosť. Zároveň ţalobkyňa namietala, ţe pouţitie prijatej platby mal správca dane oznámiť ţalobkyni, ale tak neučinil. Ţalobkyňa povaţovala aj váţne zdravotné problémy za neopomenuteľnú skutočnosť, ktorá mala výrazný vplyv na celkový priebeh daňovej kontroly a v konečnom dôsledku aj na jej výsledok. Zdravotné problémy s konečným dopadom na psychiku, ţalobkyňu síce neospravedlňujú, ale vysvetľujú jej postoj k nekonaniu, resp. opomenutiu voči daňovému úradu. Ţalobkyňa má za to, ţe tieto okolnosti bolo moţné vyhodnotiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa. Ţalobkyňa namietala aj nesprávnosť právneho posúdenia veci. Určenie dane
pomôcok je špecifickou činnosťou správcu dane, ktorou mu zákon umoţňuje zistiť základ dane a určiť dane
pomôcok za splnenia vopred stanovených podmienok, a to ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu, nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daň správne zistiť, alebo neumoţní vykonať daňovú kontrolu. Tento špecifický postup správcu dane začína dňom určeným v oznámení správcu dane o určovaní dane
pomôcok a končí dňom doručenia protokolu o určení dane
pomôcok. Pri určení dane je správca povinný zaobstarať si všetky pomôcky za účelom správneho zistenia výšky dane a je povinný zistiť a prihliadnuť aj na výhody vyplývajúce pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Správca dane neprihliadol na výhody vyplývajúce v prospech daňového subjektu. Správca dane sa nezaoberal skutočnosťou, ţe z oznámenia Pharm. K. o platbách zo dňa 30.01.2000 vyplýva, ţe sčasti išlo o platby v hotovosti, ktoré
dokladov prevzala ţalobkyňa (ako fyzická osoba) a sčasti o bezhotovostné platby na účet spoločnosti H.T.H., spol. s r.o. Dňa 08.03.2000 vykonal správca dane daňovú kontrolu aj u daňového subjektu H.T.H., spol. s r.o., pričom kontrolované boli pokladničné doklady, výpisy z beţného účtu, stavebný denník za rok 1998 a 1999 za obdobie vykonávania prác na objekte lekáreň Pharm. K., zmluva o dielo uzavretá medzi ţalobkyňou a H.T.H., spol. s r.o. a podané daňové priznanie. Správca dane nezistil ţiadne pochybenie uvedeného daňového subjektu. Ţalobkyňa uviedla, ţe daň z príjmov za rok 1999 mala byť určená vo výške 7.425,- Sk, ktorú aj ţalobkyňa zaplatila. Ţalobkyňa však zaplatila aj plnú výšku dane, určenej
platobného výmeru vo výške 466.236,- Sk. Z tejto platby mal správca dane najskôr uhradiť predpis z daňovej kontroly, nie beţné preddavky za rok a daňovú povinnosť a pouţitie prijatej platby mal správca dane ţalobkyni oznámiť. III. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 28.05.2015 uviedol, ţe odvolanie ţalobkyne neobsahuje ţiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa ţalovaný vyjadril, a preto sa pridrţiava písomného vyjadrenia k ţalobe. 3Sţf/100/2015 5 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t.j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012 daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov; sankcia sa uloţí
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do
1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“) preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1.659,70 €, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.
2 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1.659,70 € a nepresiahla 16.596,96 €, platí štvrťročné preddavky na daň na beţné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, 3Sţf/100/2015 6 ak tento zákon neustanovuje inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca kaţdého kalendárneho štvrťroka.
5 veta prvá zákona č. 595/2003 Z.z. poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období
odseku 1 je daň vypočítaná zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníţeného o nezdaniteľnú časť základu dane
2 písm. a/ platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri pouţití sadzby dane
platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, zníţená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí, o daňový bonus a o daň vybranú
, odpočítavanú ako preddavok na daň.
1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. úrok z omeškania správca dane vyrubí
odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane preddavok na daň.
2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlţnej sumy
odseku 1. Pri výpočte úroku sa pouţije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania
odseku 9 sa pouţije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej ţiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa pouţije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za kaţdý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti aţ do dňa platby vrátane alebo do dňa pouţitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie
; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlţnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlţnej sumy môţe správca dane vyrubiť aj priebeţne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
4 zákona č. 563/2009 Z.z. ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania
odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky
1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z., stanovené na vyrubenie úroku z omeškania z dôvodu nezaplatenia preddavku na daň z príjmov fyzickej osoby za III. štvrťrok na zdaňovacie obdobie 2011. 3Sţf/100/2015 7 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov ţalobkyne, konštatuje, ţe vo vzťahu k splneniu podmienok na vyrubenie sporného úroku z omeškania ţalobkyni z dôvodu nezaplatenia predmetnej daňovej povinnosti, sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce podstatné dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu odvolania podaného v preskúmavanom daňovom konaní, ako i z obsahu podanej ţaloby a odvolacích dôvodov vyplýva, ţe ťaţisko právnej argumentácie ţalobkyne v podstate spočíva v spochybňovaní výšky dodatočne rozhodnutím správcu dane určenej daňovej povinnosti ţalobkyne na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 1999 (ďalej len „daň z príjmov za rok 1999“), ktorej zaplatením na základe daňovej exekučnej výzvy v sume 466.263,- Sk, mal
ţalobkyne vzniknúť na uvedenej dani preplatok. Ako vyplýva z jej podaní, ţalobkyňa, vychádzajúc z právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/89/2003 zo dňa 17.03.2010, ktorým bola oslobodená spod obţaloby z trestného činu skrátenia dane a poistného
3 Trestného zákona, má za to, ţe výška dane z príjmov za rok 1999 v skutočnosti predstavovala sumu 7.725,- Sk. Toto tvrdenie o výške dane z príjmov za rok 1999 ţalobkyňa opiera o závery znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania vo vyššie uvedenej veci súdnym znalcom Ing. L. S. pod č. 1/2009 zo dňa 17.06.2008 v znení jeho doplnenia zo dňa 03.12.
príslušných zákonov právomoc na konanie a aby konal zákonom stanoveným procesným postupom. V nadväznosti na uvedené odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe jednou zo záruk právnej stability vzťahov zaloţených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve, resp. v správnom konaní všeobecne, sa uplatňuje princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, ţe o právoplatne rozhodnutej veci nemoţno znova rozhodovať. Výnimku tvoria prípady vyuţitia mimoriadnych opravných prostriedkov postupmi upravenými procesnými verejnoprávnymi predpismi (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými za splnenia zákonom stanovených podmienok moţno dosiahnuť nápravu právoplatných správnych rozhodnutí. V predmetnej veci prichádzalo do úvahy vyuţitie obnovy konania
1 písm. a/ aţ c/ zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 75 ods. 1 písm. a/ aţ c/ zákona č. 563/2009 Z.z. Na túto moţnosť bola ţalobkyňa upozornená správcom dane v jeho odpovedi zo dňa 05.04.2004, adresovanej ţalobkyni na základe jej vyjadrenia k oznámeniu o výške jej daňového nedoplatku evidovaného správcom dane ku dňu 31.12.2003 (príloha administratívneho spisu č. 28). Rozhodovať o výške dodatočne určenej daňovej povinnosti na dani z príjmov na základe výsledkov daňovej kontroly sú oprávnené daňové úrady, ktorých právomoc je daná § 5 ods. 3 písm. a/ zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 daňového poriadku, resp. do 31.12.2011 bola daná na základe § 4 ods. 3 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v platnom znení v spojení s § 1a písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb.). 3Sţf/100/2015 9 Preto nie je moţné, aby bola výška dane z príjmov ţalobkyne za rok 1999 určená rozhodnutím súdu v konaní
Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb.), ktorého predmetom bolo rozhodovanie o vine, resp. nevine ţalobkyne zo spáchania skutku tvrdeného v obţalobe podanej príslušným prokurátorom ako orgánom činným v trestnom konaní. V súvislosti s tvrdením ţalobkyne, ţe bola vyššie uvedeným rozsudkom okresného súdu oslobodená spod obţaloby z dôvodu, ţe trestný čin nespáchala, odvolací súd uvádza, ţe toto tvrdenie z obsahu výroku ani z jeho odôvodnenia nevyplýva.
výroku rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/89/2003 zo dňa 17.03.2010, právoplatného dňa 22.04.2010, ţalobkyňa bola súdom oslobodená spod obţaloby z trestného činu skrátenia dane a poistného
3 Trestného zákona
b/ Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, pretoţe skutok v zmysle obţaloby nie je trestným činom. Okresný súd konštatoval nenaplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu z dôvodu nedostatku subjektívnej stránky spočívajúcej v nepreukázaní úmyselného konania ţalobkyne (str. 7 trestného rozsudku). To znamená, ţe ţalobkyňa nebola oslobodená spod obţaloby z iného dôvodu predpokladaného Trestným poriadkom, napr. pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý bola ţalobkyňa stíhaná alebo z dôvodu, ţe nebolo dokázané, ţe skutok spáchala ţalobkyňa. Naopak, okresný súd v rozsudku konštatoval zistenia znaleckého dokazovania vo vzťahu k daňovej povinnosti ţalobkyne na dani z príjmov za rok 1999, v rámci ktorých okrem iného súdny znalec uviedol, ţe ţalobkyňa nevyuţila moţnosti podania mimoriadnych opravných prostriedkov
zákona č. 511/1992 Zb. a platobný výmer Daňového úradu Martin č. 666/2201/23874/02/Rev zo dňa 25.02.2002 (ním určená daňová povinnosť na dani z príjmu zo rok 1999 v sume 466.263,- Sk) „je platný a vykonateľný“ (str. 6 trestného rozsudku). S prihliadnutím na uvedené okolnosti prípadu a tvrdenia ţalobkyne, odvolací súd uvádza, ţe ţalobkyňa ako daňový subjekt, ktorému bola právoplatným a vykonateľným rozhodnutím určená daňová povinnosť, nie je oprávnená si započítať jednostranným úkonom
vlastnej úvahy preplatok na určitej dani proti iným pohľadávkam správcu dane pozostávajúcim z jej daňových povinností na iných daniach. Z uvedeného dôvodu zaplatením vymáhaného daňového nedoplatku na dani z príjmov za rok 1999 v sume 466.263,- Sk ţalobkyni nevznikol preplatok na tejto dani, ktorý by jednostranne mohla započítať na daň z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2011. Takýto úkon, nemajúci oporu v zákone, nemá právny účinok predpokladaný ţalobkyňou. Preto, ak nezaplatila riadne a v zákonom stanovenej lehote priznanú preddavok na daň z príjmov fyzickej osoby za III. štvrťrok na zdaňovacie obdobie 2011, nastali podmienky predpokladané ustanovením § 156 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. na vyrubenie úroku z omeškania. V prípade pochybností o správnosti pouţitia platieb ţalobkyne alebo o správnosti výšky jednotlivých daní a daňových nedoplatkov ţalobkyne evidovaných príslušným správcom dane, mala ţalobkyňa k dispozícii na vyuţitie opravný prostriedok reklamácie 3Sţf/100/2015 10
4 zákona č. 511/1992 Zb. V predmetom konaní nebolo moţné zohľadniť ani váţne zdravotné problémy ţalobkyne, keďţe zákon takúto moţnosť neupravuje. Na základe vyššie uvedeného a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny postupom
3 vety druhej O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe v odvolacom konaní nebola úspešná. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.