Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţo/28/2016 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov senátu JUDr. Joz

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk 'http://www.nsud.sk' (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľky nie je namieste priznať úspech. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov v prípadoch, sa postupuje podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p., (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých 4 3Sţo/28/2016 sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci odporca nepriznal navrhovateľke nárok na právnu pomoc poskytovanú podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci, a to v občianskoprávnom spore vedenom na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 15C/28/

1. V predmetnom konaní navrhovateľka ako ţalobkyňa v druhom rade, spolu s manţelom podala dňa 04.03.2013 ţalobu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 800 000 € voči sudkyni Okresného súdu Košice II. Ţalovaná sudkyňa JUDr. M. G. mala zneuţiť svoje postavenie, účelom ktorého malo byť napomáhanie k spáchaniu organizovaného zločinu vykonaného súkromnou spoločnosťou, Profesionálna draţobná spoločnosť s.r.o., Košice, vykonaním dobrovoľnej draţby titulom výkonu záloţného práva záloţného veriteľa, Ing. D. Š.. Sudkyňa bola rodinne prepojená s osobami konajúcimi v mene uvedenej draţobnej spoločnosti a z tohto dôvodu umoţnila vykonať nezákonnú dobrovoľnú draţbu. V spise sa nachádza podanie zo dňa 24.10.2014, v ktorom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podalo informáciu, ţe vo veciach trestných oznámení vedených pod číslami PPZ - 126/ BPK- V- 2010, ORP- 326/7 - OEK - KE- 2013, KRP- 105/ OVK- KE- 5 3Sţo/28/2016 2010, ORP- 2149/1 - OJP- KE- 2008, bolo vyšetrovanie ukončené buď odmietnutím alebo zastavením trestného stíhania, pričom všetky sťaţnosti proti rozhodnutiam policajtov v uvedených veciach boli zamietnuté prokurátorom. Z uznesenia zo dňa 30.07.2013 vo veci oznámenia manţela navrhovateľky vo veci podozrenia zo zločinu vydierania, podozrenia zo zneuţívania právomoci verejného činiteľa, korupcie, závaţného zločinu zosnovania zločineckej skupiny a ďalších závaţných zločinov vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. X. a LV č. X., spočívajúcich v zriadení záloţného práva, na ktorých sa mala podieľať JUDr. G. spolu s ďalšími osobami vyplýva, ţe podanie oznamovateľa bolo odmietnuté, pretoţe nebol dôvod na začatie trestného stíhania. V trestnej veci vedenej pod číslom ČVS: ORP- 1504/7 - OEK- KE- 2013 zo dňa 22.07.2013 pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závaţného zločinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa a iných trestných činov, ktorého sa okrem iných mala dopustiť aj JUDr. G., bola vec odmietnutá, pretoţe nebol dôvod na začatie trestného stíhania. V odôvodnení predmetného uznesenia je uvedené, ţe trestné oznámenie neobsahovalo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe došlo k naplneniu zákonných znakov obzvlášť závaţného zločinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa. V danom prípade neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by zakladali podozrenie o spáchaní trestného činu. Z obsahu predloţeného spisu vyplýva, ţe navrhovateľka poţiadala odporcu dňa 10.03.2015 o poskytnutie právnej pomoci vo veci na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vedenej na Okresnom súde Košice - okolie sp. zn. 15C/28/
2. Odporca rozhodnutie zo dňa 27.05.2015, ktorým navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci odôvodnil tým, ţe nebola vylúčená bezúspešnosť sporu, čím ţiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, na základe čoho odporca nebol povinný zaujať stanovisko aj ohľadom na stav materiálnej núdze ţiadateľky. Poukázal na písomnosť konajúceho súdu zo dňa 05.03.2015, ktorým vyzval navrhovateľku na upresnenie - opravu návrhu, na popísanie, akým spôsobom JUDr. G. zasiahla do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti, ako sa zníţila dôstojnosť navrhovateľky. Navrhovateľka vo svojom doplnení návrhu uviedla, ţe ţalovaná jej spôsobila obrovskú škodu, obrovskú ujmu na verejnosti, úmyselne umoţnila svojmu švagrovi D., aby ju za jej pomoci spoločensky znemoţnil, celé mesto vedelo, ţe sa voči nim koná draţba a umoţnila oblepenie domu oznámením o konaní draţby. Uvedeným spôsobom ich poškodila aj zdravotne. Jej manţel bol v minulosti váţený podnikateľ a konaním ţalovanej sa stal 6 3Sţo/28/2016 zdevastovaným na duši a existencii. Ţalovaná za pomoci svojho švagra uskutočnila nezákonnú a neoprávnenú dobrovoľnú draţbu a úmyselne manipulovala viac ako 2 roky v súdnom spore, v ktorom konala nezákonne. Škoda vo výške 800 000 € je len čiastkovou škodou, ktorá predstavuje hodnotu nehnuteľnosti (str. č. 4 doplnenia návrhu, doručeného súdu dňa 05.05.2015). Ţiadateľka neoznačila ţiadne dôkazy o vzniknutej škode vo výške 800 000 €. Obsah dokladov, ktoré ţiadateľka centru predloţila je v zjavnom rozpore s jej tvrdeniami obsiahnutými v ţalobe na ochranu osobnosti ako i v následnom doplnení. Odporca skonštatoval, ţe na základe uvedených dôvodov nebolo moţné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, ktorá jej jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na špecifiká občianskoprávnej ochrany osobnosti, vychádzajúce z druhého oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorá upravuje základné ľudské práva a slobody. Subjektom osobnostných práv môţe byť len fyzická osoba. Predmetom ochrany osobnosti človeka je podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka najmä život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Ochrana občianskej cti a ľudskej dôstojnosti je občianskoprávnou úpravou chránená v rôznych spoločenských vzťahoch. Podmienkou poskytnutia ochrany osobnosti je neoprávnený zásah do jej osobnostných práv. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu osobnosti človeka. Nemajetková ujma je riešenie zodpovednosti za škodu, keď nedovolený zásah nesmeruje proti majetku a neznamená priamu stratu na majetku, ale sa spravidla prejavuje vo sfére osobnostných práv. Náhradu za takto utrpenú nemajetkovú ujmu riešia vo svojich ustanoveniach viaceré právne normy, ktorých základ je spravidla daný ochranou osobnosti podľa občianskeho práva, napríklad zverejnenie nepravdivých údajov a informácií v médiách, nemajetková ujma na zdraví, ujma spôsobená orgánom štátu nezákonným rozhodnutím a podobne. 7 3Sţo/28/2016 Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o bezplatnej právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“). Podľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy ţivotného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôţe si vyuţívanie právnych sluţieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je moţné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 25 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi (§ 5 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci). Centrum právnej pomoci, skúma kaţdú ţiadosť ţiadateľa a vyhodnocuje ju z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona o bezplatnej 8 3Sţo/28/2016 právnej pomoci, osobitne podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci. Zákon zároveň stanovuje kritériá pre posudzovanie splnenia ním stanovených poţiadaviek (§ 6a aţ § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci). Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 15C/28/2013 moţno vo vzťahu k navrhovateľke konštatovať zrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci), ktorá ju vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Najvyšší súd upriamuje pozornosť navrhovateľky na ust. § 24 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), v zmysle ktorého advokát môţe poskytnúť právne sluţby za zníţenú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa. Navrhovateľka sa môţe o právnu pomoc vo veci uchádzať priamo u advokáta. Bezplatné poskytnutie právnej pomoci je pre advokáta len moţnosťou a záleţí výlučne od jeho osobného rozhodnutia, či takéto zastupovanie prijme, pretoţe v takomto prípade mu nevzniká nárok na odmenu hradenú štátom (§ 25 zákona o advokácii). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutie odporcu obsahuje všetky zákonom poţadované náleţitosti, pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvaţovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

§ 219ods.

1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka v konaní 9 3Sţo/28/2016 nebola úspešná, preto jej súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, odporcovi tento nárok zo zákona nevyplýva. V senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 23.11.2016 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková