ch) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom ku dňu 12.04.2013 ukladá pokutu vo výške 10 000 €, vo zvyšnej časti rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/261/2013-139 zo dňa 11. decembra 2014 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a. Pokuta je splatná do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Úhradu ju potrebné vykonať priloţeným poštovým peňaţným poukazom ţalovaného alebo prevodným príkazom na účet ţalovaného v Š. (Č.). Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. 3Sţo/56/2015 2 O d ô v o d n e n i e I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave
2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 85/2013 zo dňa 12.07.2013 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Predmetným druhostupňovým rozhodnutím ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 12174/2013/C212 – SCDPK/23959 zo dňa 12.04.2013 o uloţení pokuty ţalobcovi vo výške 30.000,- €. Pokuta bola ţalobcovi uloţená z dôvodu porušenia § 10 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“), ktorého sa mal dopustiť tým, ţe nezákonne umiestnil v ochrannom pásme diaľnice D1 v úseku Bratislava – Trnava, 25 kusov reklamných, informačných a propagačných zariadení. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe v predmetnej veci na prvom stupni konala Mgr. Ľ. R. a vzhľadom na túto skutočnosť s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) mala byť z prejednávania ako členka osobitnej poradnej komisie ministra vylúčená. O vylúčení člena komisie rozhoduje predseda komisie. Postup pri rozhodovaní komisie a podpis oprávnenej osoby by mal upraviť rokovací poriadok komisie, pričom proti rozhodnutiu o vylúčení člena komisie alebo jej predsedu nie je prípustné odvolanie. Súd prvého stupňa z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe tento neobsahuje ţiadne rozhodnutie predsedu komisie o vylúčení Mgr. Ľ. R., ako členky poradnej komisie v predmetnej veci. Ţalovaný poukazoval na prezenčnú listinu, ktorou ţalovaný poukazoval na neprítomnosť Mgr. R. na zasadnutí komisie dňa 27.06.2013, túto však súd prvého stupňa vyhodnotil tak, ţe to nie je dôkaz preukazujúci rozhodnutie predsedu komisie o vylúčení menovanej ako členky poradnej komisie. Súd prvého stupňa druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil s tým, ţe v ďalšom konaní bude úlohou ţalovaného odstrániť tento nedostatok a v rámci konania sa vysporiadať so zabezpečením zloţenia osobitnej poradnej komisie ministra, ktoré bude v súlade s § 13 v spojení s § 9 ods. 2 Správneho poriadku. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Uviedol, ţe správnym orgánom, ktorý rozhodoval o podanom rozklade voči rozhodnutiu o pokute bol v tomto prípade minister, ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy a nie rozkladová komisia. Rozkladová komisia má iba charakter odborného poradného orgánu, pritom návrhy jej rozhodnutí majú iba odporúčací charakter. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, ţe komisia nemá v rámci správneho konania oprávnenie vykonávať procesné úkony, ktoré inak prislúchajú správnemu orgánu (vykonávanie dôkazov a iné). Minister ako príslušný správny orgán, ktorý vo veci rozhoduje, nie je návrhom rozkladovej komisie viazaný. Ustanovenie § 13 ods. 2 Správneho poriadku sa vzťahuje iba na vylúčenie člena komisie ako kolektívneho správneho orgánu, nie na člena komisie, ktorá plní iba poradnú funkciu pre príslušný správny orgán. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sţo/31/2011 zo dňa 18.04.2012, v ktorom uţ najvyšší súd posudzoval obdobný prípad. Ţalovaný uviedol, ţe v záujme zachovania objektívnosti a nestrannosti 3Sţo/56/2015 3 Mgr. R. nebola prizvaná na rokovanie o predmetnej veci. Predseda rozkladovej komisie síce nerozhodol o vylúčení Mgr. R. rozhodnutím, ktoré by malo náleţitosti
R. sa nezúčastnila rokovania rozkladovej komisie, na prezenčnej listine sa nachádza poznámka o vylúčení z rokovaní a chýba jej podpis. Účel ustanovení § 9 aţ 13 Správneho poriadku o nestrannosti v rozhodovacom procese bol v plnom rozsahu dodrţaný. Rozkladová komisia rokovala a návrh rozhodnutia o rozklade vypracovala v zloţení, ktoré bolo nestranné. Ţalovaný poukázal ešte na skutočnosť, ţe v prvostupňovom konaní o pokute a rozhodnutie o pokute vydala Ing. Z. S.. Spisový materiál bol pridelený Mgr. R. aţ 25.04.2013 po vydaní rozhodnutia o pokute zo dňa 12.04.2013, ktorým bolo prvostupňové konanie ukončené. Vyjadrenie, ktoré k rozkladu vypracovala Mgr. R. nie je konaním rozkladovej komisie, ale konaním Sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Vyjadrenie vecnej sekcie k rozkladu nie je prvostupňovým konaním, ale uţ konaním v druhom stupni, kde aj prvostupňový správny orgán má právo vyjadriť sa k rozkladu. III. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania vo výške 148,22 €. Uviedol, ţe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sţo/31/2011 zo dňa 18.04.2012 je odlišné od prejednávaného prípadu. V danom prípade Najvyšší súd SR vychádzal z konania na odvolacom správnom orgáne vo vzťahu medzi členmi rozkladovej komisie – jeho predsedu (ktorá nemá v konaní rozhodovací charakter) a vedúcim sluţobného úradu (ktorý v odvolacom konaní rozhoduje). Vznesená námietka súvisela so zmenou v osobe vedúceho úradu, teda nie vo vzťahu medzi rozhodovacím konaním prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu, tak ako je to v prejednávanom prípade. Ţalobca uviedol, ţe vadou konania, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia je aj prípad, keď správny orgán nerozhodol o zaujatosti v súlade so zákonom. Ţalobca uviedol, ţe aktívny podiel účasti Mgr. R. v rozkladovej komisii preukazuje aj tá skutočnosť, ktorou sa zaoberala rozkladová komisia a ktorá je uvedená v odôvodnení rozhodnutia ministra č. 85/2013, kde je zaťaţené odvolacie konanie a odôvodnenie sankčného rozhodnutia z dôvodu pripísania ďalších štyroch skutkov ţalobcu, ktoré neboli predmetom prvostupňového správneho konania a nikdy neboli predmetom ani iného správneho konania, dokazovania a vydania rozhodnutia, ktoré by tieto štyri nové skutky v minulosti potvrdzovali.
názoru ţalobcu, preukazovanie ţalovaným tvrdenej skutočnosti, ţe Mgr. R. bola z rokovania rozkladovej komisie vylúčená formou prezenčnej listiny nie je dôkaz, keďţe prezenčná listina mohla byť v priebehu začínajúceho súdneho konania dodatočne upravená alebo prepísaná. Iný relevantný dôkaz, preukazujúci skutočnosť o vylúčení zaujatého zamestnanca, ktorý sa aktívne podieľal na práci v rámci prvostupňového správneho konania, z konania pred odvolacím orgánom v rozkladovej komisii, neexistuje. Rovnako tak neexistuje ţiadne rozhodnutie ani v zázname z rokovania rozkladovej komisie dňa 27.06.
názoru ţalobcu skutočnosť preukazujúca porušenie zákona závaţným spôsobom, a to ţe v správnom konaní so ţalobcom došlo k vadám konania, ktoré viedli k porušeniu jeho práv na spravodlivé, dvojinštančné správne konanie. Z podaného odvolania ţalovaného
názoru ţalobcu vyplýva, ţe zriadená rozkladová komisia postupovala iba formálne a neplnila funkciu dvojinštančnosti v správnom konaní, teda opraviť prípadné skutkové alebo právne vady rozhodnutia vydaného v prvom stupni, ktoré boli ţalobcom v rozklade namietané a v prípade potreby doplniť dokazovanie. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a postupom
v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc zo skutkových zistení správneho orgánu napadnutý rozsudok vo výroku o uloţenej pokute zmenil
5 O.s.p. Rozsudok súdu v dotknutom výroku o pokute nahrádza rozhodnutie správneho orgánu. Vo výroku o porušenej povinnosti rozhodnutie správneho orgánu zostáva nedotknuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t.j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).
2 O.s.p. ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR prvostupňovým rozhodnutím č. 12174/2013/C212-SCDPK/23959 zo dňa 12.04.2013
ch/ zákona č. 135/1961 Zb. uloţilo ţalobcovi pokutu vo výške 30.000,- € z dôvodu poručenia § 10 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., ktorého sa mal ţalobca dopustiť tým, ţe nezákonne umiestnil v ochrannom pásme diaľnice D1 v úseku Bratislava – Trnava, 25ks reklamných, informačných a propagačných zariadení:
3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom ku dňu 12.04.2013 na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných pásmach okrem odpočívadiel je zakázané umiestňovať reklamné, informačné a propagačné zariadenia.
ch/ cestného zákona cestný správny orgán a obec v rozsahu svojej pôsobnosti uložia pokutu do 33 190 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie
osobitných predpisov, ak umiestni reklamné, informačné a propagačné zariadenia na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných pásmach (okrem odpočívadiel) alebo umiestni na križovatke a v rozhľadovom poli vodiča na križovatke transparenty, skládky materiálov alebo reklamné, informačné a propagačné zariadenia, ako aj iné zariadenia, ktoré neslúžia pre správu pozemných komunikácií ani pre riadenie cestnej premávky a prevádzku dopravy.
1 cestného zákona na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich „mimo súvisle zastavaného územia“ slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia.
2 cestného zákona v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. Cestný zákon v danom prípade neodkazuje na katastrálny zákon pri vymedzovaní pojmu „mimo súvisle zastavaného územia“ a tento pojem v cestnom zákaze nemoţno stotoţňovať s pojmom intravilán – zastavané územie obce
1 vyhl. č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon). Pojem “mimo súvisle zastaveného územia“ má autonómny charakter a vyhodnocuje ho cestný správny orgán v nadväznosti na účel zákona a materiálny účel ochranného pásma v súvislosti s bezpečnosťou cestnej premávky. Z pripojenej fotodokumentácie je zrejmé, ţe reklamné 3Sţo/56/2015 8 informačné a propagačné zariadenia boli umiestnené mimo súvisle zastavaného územia a i z hľadiska beţného pozorovateľa je zrejmé, ţe vytvárali nebezpečnú situáciu pre vodičov. Je potrebné zdôrazniť, ţe právna regulácia nie je samoúčelná, ale má vţdy svoj materiálny charakter.
5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom Najvyšší súd sa nestotoţnil so ţalovaným pri voľbe metódy pri ukladaní pokuty, keď pouţil sčítaciu zásadu a na jej základe matematicky určil sankciu v súčte za kaţdé zariadenie. Senát najvyššieho súdu dospel k záveru, ţe v danom prípade sankcia mala byť uloţená v strednom rozpätí zákonnej sadzby ako úhrnná. Preto napadnuté rozhodnutie zmenil v časti výšky pokuty, vo zvyšku zostáva rozhodnutie nedotknuté. Pokiaľ ide o procesné námietky, senát nezistil ich dôvodnosť. Z prezenčnej listiny zo zasadnutia Osobitnej poradnej komisie Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zriadenej rozhodnutím ministra č. 207/2002 zo dňa 31.12.2002, konaného dňa 27.06.2013 v Bratislave vyplýva, ţe Mgr. Ľ. R. bola
2 Správneho poriadku vylúčená z rozhodovania tejto poradnej komisie a na prijímaní stanoviska osobitnej poradnej komisie Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zriadenej rozhodnutím ministra č. 207/2002 zo dňa 31.12.2002, konané dňa 27.06.2013 v Bratislave, sa nezúčastnila. Na predmetnej prezenčnej listine sa nachádzajú podpisy členov tejto poradnej komisie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1, 2 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní v celom rozsahu náhradu trov nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 23. novembra 2016 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková 3Sţo/56/2015 9
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.