zistení Inšpektorátu práce Prešov (ďalej len „inšpektorát práce“) pracovný pomer J. O. u ţalobcu trval od 01.04.2005 do 03.06.2008. Zamestnávateľ neoprávnene v období máj, september, október aţ december 2005, január aţ jún, august aţ november 2006, február 2007, január aţ jún 2008 neprideľoval J. O. prácu a neplatil mu mzdu. V tom čase sa nejednalo o prekáţku v práci na strane zamestnanca bez náhrady mzdy. Naopak jednalo sa o prekáţku v práci na strane zamestnávateľa. Z uvedeného potom vyplýva, ţe ţalobca porušil ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) tým, ţe nedodrţal zákonom stanovený termín na prihlásenie zamestnanca J. O. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia. Ţalobca bezdôvodne prerušoval povinné nemocenské, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnancovi J. O. v obdobiach v rozhodnutí špecifikovaných a ani po zisteniach inšpektorátu práce nepoţiadal prvostupňový správny orgán o zrušenie týchto prerušení. Krajský súd mal za to, ţe tvrdenie ţalobcu, ţe prvostupňový správny orgán a ţalovaná vydali rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a opierali sa pritom len o Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 11.11.2010, je nedôvodná a podrobne opísal priebeh konania na správnom orgáne. Námietka ţalobcu, ţe ţalovaný sa nezaoberal existenciou vnútropodnikového záväzného právneho aktu, tzv. smernice, ktorú sa zamestnanec J. O. zaviazal dodrţiavať uţ pri uzatváraní pracovnoprávneho pomeru, nie je dôvodná. Ide o interný právny predpis, ktorý však nie je v súlade so Zákonníkom práce, čo potvrdil aj Inšpektorát práce, ktorý je
zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní oprávnený vykonávať dozor nad dodrţiavaním pracovnoprávnych vzťahov. Krajský súd tieţ poukázal na skutočnosť, ţe keďţe
dodatku k pracovnej zmluve bol pribratý účastník J. O. v období od 03.01.2008 do 23.12.2008 dočasne pridelený na výkon práce do Českej 3 9Sžso/26/2015 republiky a ku dňu vydania správneho rozhodnutia nebolo moţné jednoznačne určiť príslušnosť k právnym predpisom, začne pobočka Sociálnej poisťovne konanie vo veci zrušenia prerušenia povinného poistenia zamestnanca J. O. v roku 2008 aţ po určení príslušnosti k právnym predpisom. Proti tomuto rozsudku sa ţalobca v zákonnej lehote odvolal zdôrazňujúc potrebu osobnej prítomnosti J. O. na pojednávaní, pretoţe iba on sa môţe osobne vyjadriť ku skutočnostiam uvedeným v ţalobe a k pracovnoprávnemu vzťahu. Tento zamestnanec bol
názoru ţalobcu formálne pribratý do konania, avšak nebol vypočutý, čo tento povaţuje za vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a neúplné zistenie skutočného stavu veci. Prednesom advokátskeho koncipienta nemoţno nahradiť výpoveď pribratého účastníka na skutočnosti, ktoré sú spojené s jeho osobou. Ţalobca zároveň namieta neprípustnosť zastúpenia advokátskym koncipientom, poukazujúc na ustanovenie § 250a O.s.p. Tvrdil ďalej, ţe J. O. sa iba doručilo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak s týmto sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom konania
zákona o sociálnom poistení. Z tohto dôvodu tieţ povaţoval napadnuté rozhodnutie ţalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu za nezákonné a mal za to, ţe súd konal nad rámec svojich oprávnení, nakoľko v konaní o preskúmanie zákonnosti nemôţe nahrádzať to, čo nevykonal správny orgán. Ţalobca ďalej argumentuje, ţe správne orgány oboch stupňov pred vydaním rozhodnutia nepostupovali tak, aby presne a úplne zistili skutočný stav veci. Samotný výsledok kontroly inšpekcie práce nemôţe byť jediným podkladom pre rozhodnutie ţalovanej. Ţalovaný tvrdil, ţe krajský súd sa nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa vnútropodnikovej smernice a jej záväznosti, ako aj s námietkou, ţe ţalovaný opomenul prípady, keď zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy v zmysle § 141 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „zákonník práce“), kedy zákonník práce neustanovuje ţiadnu poţiadavku na formu oznámenia prekáţky v práci na strane zamestnanca. Zamestnanec teda môţe poţiadať o pracovné voľno bez náhrady mzdy aj ústne. V tomto smere ţalovaný nijaké dokazovanie nevykonal. Ţalobca má za to, ţe napadnuté správne rozhodnutie bolo vydané predčasne, nakoľko Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, vykonáva kontrolu prerušenia za celé obdobie pracovnoprávneho vzťahu, t.j. od 01.04.2005 do 03.06.2008, pričom skutkový základ je jednotný. Na základe uvedených argumentov navrhuje ţalobca odvolaciemu súdu rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/39/2013 zo dňa 21.11.2014 zmeniť tak, 4 9Sžso/26/2015 ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaná poukazuje na to, ţe jediným orgánom príslušným vykonať dozor nad dodrţiavaním pracovnoprávnych vzťahov je v zmysle zákona č. 152/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov na základe podnetu Inšpektorátu práce Prešov vykonala vonkajšiu kontrolu poistného vzťahu zamestnanca J. O. u ţalobcu ako zamestnávateľa za obdobie od 01. apríla 2005 do 03. júna 2008, výsledkom ktorej je Čiastkový protokol o výsledku kontroly poistného vzťahu zamestnanca J. O. č. 7058-6/2012-BJ zo dňa 17. februára 2012. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sa Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, obrátila na Inšpektorát práce Prešov so ţiadosťou o potvrdenie zistených nedostatkov, pričom inšpektorát práce ich potvrdil listom z 22. augusta 2012. Rovnako námietka ţalobcu, ţe tak Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, ako aj Sociálna poisťovňa, ústredie nekonali so zamestnancom J. O. ako účastníkom konania, je bezpredmetná, a to s poukazom na výzvu k písomnému vyjadreniu sa k obsahu podaného odvolania zo dňa 05.10.2012, ktorou bol tento účastník vyzvaný na vyjadrenie sa k odvolaniu ţalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Taktieţ boli prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutia účastníkovi zaslané. K odvolacej námietke ţalobcu týkajúcej sa právneho zastúpenia poukazuje ţalovaná na skutočnosť, ţe na účastníka iného ako ţalobca, sa povinnosť právneho zastúpenia
nevzťahuje. Vzhľadom na uvedené argumenty navrhuje ţalovaná rozsudok krajského súdu zo dňa 21. novembra 2014, č.k. 3S/39/2013-45 ako vecne správny potvrdiť. Následne ţalobca doplnil svoje odvolanie podaním, ktorým poukazuje na nález Ústavného súdu č. I. ÚS/87/2014-43 zo dňa 10.09.2014, najmä na právnu vetu vyslovenú v bode č. 19, teda ţe posudzovanie predbeţnej otázky nemôţe byť svojvoľné či nedôvodné, ale musí sa riadiť zákonnými pravidlami, ktorých účelom je presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Sociálna poisťovňa, ako orgán aplikujúci právo, musí pri svojej činnosti dbať na to, aby jej rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, majúc na mysli predovšetkým vykonávanie dokazovania v rámci zákona o sociálnom poistení, boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť. 5 9Sžso/26/2015
2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Keďţe v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti SSP, odvolací súd koná
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe prvostupňový rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť.
1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období zamestnanec je fyzická osoba v pracovnom pomere.
1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období povinne nemocensky poistený je zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.
1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období povinne dôchodkovo poistený je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený.
1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak, v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy
osobitného predpisu alebo čerpá sluţobné voľno bez nároku na plat alebo sluţobný príjem
osobitného predpisu. 6 9Sžso/26/2015
5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
odsekov 1 aţ 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.
1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období zamestnávateľ
tohto zákona je pre fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere.
a/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.
1 zákona o sociálnom poistení účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak (ďalej len „účastník konania“).
2 zákona o sociálnom poistení účastník konania spolupracuje s organizačnými zloţkami Sociálnej poisťovne počas celého konania.
3 zákona o sociálnom poistení všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.
1 zákona o sociálnom poistení ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej uţ právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zloţka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zloţka Sociálnej poisťovne môţe o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. 7 9Sžso/26/2015
1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) inšpekcia práce je:
3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu
osobitného predpisu, najmä dozerá, či poţiadavkám ochrany práce zodpovedajú:
3 zákonníka práce zamestnávateľ môţe poskytnúť zamestnancovi: a) ďalšie pracovné voľno z dôvodov
odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, b) pracovné voľno z iných dôvodov ako
odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
3 zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekáţky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
1 písm. a/ bod prvý zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
2 zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol o výsledku inšpekcie práce a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu o výsledku inšpekcie práce inšpektor práce odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
2 zákona o inšpekcii práce v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia
2 písm. a/, uloţí opatrenia
2 písm. b/ aţ i/ a povinnosť:
2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce na základe výsledkov inšpekcie práce a
závaţnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe na základe podnetu Inšpektorátu práce Prešov prvostupňový správny orgán vykonával od 24.01.2012 vonkajšiu kontrolu u ţalobcu so zameraním na kontrolu poistného vzťahu zamestnanca J. O. a kontrolu plnenia povinnosti ţalobcu uloţených zákonom voči uvedenému zamestnancovi. Z dokladov predloţených ku kontrole bolo zistené, ţe zamestnanec J. O. má stále prerušené povinné poistenie v období od
pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodrţiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené pracovnou zmluvou a neposkytol zamestnancovi v špecifikovaných mesiacoch náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku a zároveň v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IPV-44-09-2.3/P-E 24, A25/10 zo dňa 11.11.2010 Inšpektorát práce Prešov nariadil ţalobcovi odstrániť zistený nedostatok. O výsledku kontroly poistného vzťahu zamestnanca J. O. bol vydaný Čiastkový protokol č. 7058-6/2012-BJ, z ktorého okrem iného vyplynulo, ţe zamestnanec J. O. bol dočasne pridelený na výkon práce do Českej republiky k zamestnávateľovi FIC CZ - Rudná u Prahy v období od 01.04.2005 do 23.12.2005, od 02.01.2006 do 23.12.2006, od 03.01.2007 do 23.12.2007 a od 03.01.2008 do 03.06.2008, pričom za obdobie od 01.04.2005 do 23.12.2005 a do 02.01.2006 do 09.04.2006 prvostupňový správny orgán vystavil formuláre E101, ktoré potvrdzujú, ţe vyslaný zamestnanec podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky a teda nepodlieha právnym predpisom štátu na území, ktorého bude vykonávať prácu, ale za obdobie vyslania zamestnanca J. O. do Českej republiky od 10.04.2006 do 03.06.2008 nie je moţné jednoznačne určiť príslušnosť k právnym predpisom kvôli tomu, ţe ţalobca ako zamestnávateľ poţiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o udelenie výnimky
čl. 17 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne 10 9Sžso/26/2015 zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva z platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie v Českej republike. Po určení príslušnosti k právnym predpisom bude prvostupňový správny orgán pokračovať vo vonkajšej kontrole u ţalobcu. Na základe kontroly Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov rozhodla rozhodnutím č. 7058-20/2012-BJ zo dňa
zákona inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce, ktorou je tieţ dozor nad dodrţiavaním pracovnoprávnych predpisov. U ţalobcu boli inšpekciou práce zistené nedostatky spočívajúce v porušení povinnosti prideľovať zamestnancovi prácu
pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu a v neposkytnutí zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku z dôvodu, ţe zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre iné prekáţky na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľovi bolo nariadené odstrániť uvedený nedostatok. Zákon oprávňuje inšpektora práce po zistení nedostatkov nariadiť ich odstránenie, pričom takéto opatrenia uloţí v protokole. Protokol tak síce nemá formu rozhodnutia, ale môţu ním byť ukladané povinnosti tak, ako v prejednávanom prípade. Ţalobcovi bola uloţená povinnosť poskytnúť zamestnancovi J. O. náhradu mzdy za špecifikované obdobia, keďţe zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre prekáţky na strane zamestnávateľa. Ţalobca v protokole namietal premlčanie, nie však právne posúdenie prekáţky v práci. Pokiaľ mal za to, ţe o pracovné voľno bez náhrady mzdy poţiadal zamestnanec J. O. ústne, mal moţnosť toto uviesť (bremeno tvrdenia) a preukázať (dôkazné bremeno) uţ počas inšpekcie práce. Pokiaľ toto neurobil, je jeho námietka oneskorená a výsledky inšpekcie práce obsiahnuté v protokole sú pre ţalobcu záväzné a potrebné je postupovať analogicky
12 9Sžso/26/2015 § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kedy si organizačná zloţka Sociálnej poisťovne môţe urobiť o predbeţnej otázke úsudok len vtedy, ak o nej nerozhodol príslušný orgán, pričom príslušným orgánom v predmetnej veci je inšpektorát práce. Pokiaľ by totiţ prvostupňový orgán ţalovanej rozhodol odlišne od právneho posúdenia inšpektora práce, došlo by k zmareniu výsledkov inšpekcie práce. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe vnútropodnikové právne akty musia byť v súlade s kogentnými ustanoveniami zákonníka práce a to, ţe – ako tvrdí ţalobca, zamestnanec mal moţnosť so smernicou sa oboznámiť a rozhodnúť sa, či uzatvorí pracovný pomer alebo ho neuzatvorí - nemá na uvedenú zásadu ţiaden vplyv. Zákonník práce jasne rozlišuje medzi prekáţkami v práci na strane zamestnanca a prekáţkami v práci na strane zamestnávateľa a nie je moţné aktom zamestnávateľa zmeniť charakter prekáţky v práci. Prekáţky na strane zamestnávateľa sú prekáţky spôsobené poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami, prekáţky spôsobené nepriaznivými poveternostnými vplyvmi alebo iné prekáţky na strane zamestnávateľa. Posledné uvedené zákon ďalej nešpecifikuje, ale je zrejmé, ţe nimi budú prekáţky, ktoré vznikli na strane zamestnávateľa a zabraňujú v plnení pracovných povinností zamestnancovi, ktorý je inak pripravený prácu dohodnutú v pracovnej zmluve vykonávať. Podstatou prekáţky v práci na strane zamestnávateľa teda je skutočnosť, ţe prekáţka sa viaţe k osobe zamestnávateľa, nie zamestnanca. Skutočnosť, ţe zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu alebo má výhrady k práci zamestnanca, svojou povahou môţe vytvárať len prekáţku v práci na strane zamestnávateľa, nie však prekáţku v práci na strane zamestnanca. Ustanovenie § 142 zákonníka práce neumoţňuje pri prekáţkach v práci na strane zamestnávateľa čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy a teda ani prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
5 zákona o sociálnom poistení. Čo sa týka nálezu Ústavného súdu č. I. ÚS/87/2014-43 zo dňa 10.09.2014, právna veta, na ktorú sa odvolával ţalobca, sa týka posudzovania predbeţných otázok, o ktorých nerozhodli orgány na to príslušné. Pokiaľ sa v konaní ţalovanej vyskytne otázka, o ktorej je príslušný rozhodnúť iný orgán, ţalovaná bude buď viazaná rozhodnutím príslušného orgánu, dá podnet na začatie konania tomuto orgánu, alebo si o predbeţnej otázke urobí 13 9Sžso/26/2015 úsudok sama. Takéto oprávnenie je nevyhnutné z dôvodu zákazu odopretia spravodlivosti, kedy nemoţno dopustiť, aby v konaní nebolo meritórne rozhodnuté z dôvodu, ţe sa vyskytne otázka, o ktorej je príslušný rozhodnúť iný orgán a tento vo veci nekonal. Naopak, bolo by v príkrom rozpore so zásadou právnej istoty, ak by Sociálna poisťovňa nerešpektovala existujúce zistenia príslušného orgánu - v tomto prípade inšpektorátu práce. V prejednávanej veci teda ide o výrazne odlišnú situáciu. Vzhľadom na uvedené argumenty tunajší súd odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 3S/39/2013-45 zo dňa 21. novembra 2014
1 a 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo ţalobca nebol v konaní úspešný a ţalovanej ţiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2016 JUDr. Judita K o k o l e v s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.