N a j v y š š í s ú d 9So/204/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľky: J. Š., bytom B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
- augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z
- októbra 2014, č.k. 25Sd/247/2014-19, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z
- októbra 2014, č.k. 25Sd/247/2014-19, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd rozsudkom z
- októbra 2014, č.k. 25Sd/247/2014-19 potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY zo dňa
- júna 2014, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len 2 9So/204/2014 „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z
- mája 2014 z dôvodu, že nie je invalidná, lebo podľa posudku posudkového lekára príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne nemá viac ako 40% -nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale je 35%. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina zo dňa
- júla 2014 a posudkového lekára sociálnej poisťovne ústredia z
- augusta 2014, navrhovateľka trpí po zlomenine proximálnej časti pravej ramennej kosti, bez výraznejšej dislokácie, obmedzením hybnosti stredne ťažkého stupňa. Uvedený zdravotný stav považovali za rozhodujúce zdravotné postihnutie a zaradili ho do kapitoly XV., oddiel G, pod položku 9, písm. b/, prílohy č. 4 zákona. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na 30% (čiže dolná hranica z daného percentuálneho rozpätia 30-40%) s tým, že ostatné zdravotné postihnutia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu (znížená činnosť štítnej žľazy a príštitných teliesok, varixy dolných končatín, potravinová alergia a nález na osovom aparáte – krčnej chrbtici) navýšili percentuálnou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 5% z možných 10%. Totožný záver vyplynul aj z posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky na základe ďalších predložených nálezov na pojednávaní pred krajským súdom. O správnosti posúdenia zdravotného stavu krajský súd nemal žiadne pochybnosti, mal za preukázané, že navrhovateľka nesplnila podmienku invalidity pre vznik nároku na invalidný dôchodok a preto rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil. Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Nesúhlasila so stanovenou mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s posúdením jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne v Žiline. Podľa jej názoru, predložila všetky dôkazy preukazujúce jej zlý zdravotný stav. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojom stanovisku. Pochybnosti navrhovateľky o nesprávnom posúdení jej zdravotného stavu považuje za subjektívne a neodôvodnené. Poukazuje na zdravotnú dokumentáciu podloženú odbornými vyšetreniami a nálezmi bez nejasností a vnútorných rozporov. Žiada napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť. 3 9So/204/2014 Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len „S.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona). Samotná dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu na vznik invalidity, ako základnej podmienky nároku na invalidný dôchodok, nestačí; musí ísť o taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje zníženie schopnosti na výkon zárobkovej činnosti o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona a určuje sa v percentách podľa zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, aj so zreteľom na závažnosť ostatných 4 9So/204/2014 zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zodpovedajúce rôznym zdravotným postihnutiam, sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 zákona). Krajský súd posudzoval zdravotný stav navrhovateľky podľa aktuálnych lekárskych nálezov z odborných lekárskych vyšetrení, na ktoré poukazovala aj navrhovateľka v odvolaní. Išlo najmä o vyšetrenia MR z 03.01.2014, CT z 19.08.2014, ortopedické z marca a augusta 2014, ktorých závery boli zhodné s predchádzajúcim posúdením zdravotného stavu navrhovateľky, resp. tvorili podklad k posudkom. Uvedenými nálezmi bola potvrdená skutočnosť, že podľa predložených lekárskych nálezov zdravotný stav navrhovateľky je stabilizovaný a nepriniesli nové skutočnosti odôvodňujúce zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti nálezy z 19.11.2014 a 21.11.2014 nemohli byť akceptované ako relevantné dôkazy, keďže tieto boli vyhotovené a predložené navrhovateľkou až po vydaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľky a ňou predkladané odborné lekárske nálezy v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky spôsobuje celkom 30% - nú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV., oddiel G, položka 9, písm. b/, prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. so zvýšením o 5% za iné zdravotné postihnutia. Závery posudkov posudkových lekárov nie sú v rozpore s lekárskymi nálezmi, založenými v posudkovej dokumentácii, ani s lekárskymi nálezmi predloženými navrhovateľkou v priebehu súdneho konania. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd, aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 5 9So/204/2014 ods. 1 zákona a že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu prijal pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2016 JUDr. Judita K o k o l e v s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová