V 4/2016 Pred vyhlásením dokazovania za skončené obhajoba uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Návrh na podanie kontrolného znaleckého posudku podal obvinený až v odvolacom konaní. Odvolací súd mu však nevyhovel so záverom odôvodnenia svojho rozhodnutia, že skutkový stav bol nepochybne zistený. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu (prvého stupňa) zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por.), resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebud (§ 208 a § 274 ods. 1 Tr. por.). Odvolací súd však už o dôkaznom návrhu, uplatnenom v odvolacom konaní osobitne nerozhoduje, ak mu vyhovie, ale ani v opačnom prípade. Nemožno teda úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (viď k tomu aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7/2011). Navyše, z hľadiska vecnej podstaty rozhodnutia podľa jeho odôvodnenia však na dotknutom znaleckom posudku rozhodnutie nie je založené (rozhodnutie netvrdí, že k usmrteniu malo dôjsť predmetnými zbraňami – k tomuto momentu sa toto odôvodnenie ešte vráti). 6 1 TdoV 4/2016 Nebol dokázaný úmysel usmrtiť poškodeného s vopred uváženou pohnútkou, resp. samotný úmysel usmrtiť poškodeného –
1 písm. i/ Tr. por. Táto okolnosť (úmysel usmrtiť poškodeného spojený s vopred uváženou pohnútkou obžalovaného) je uvedená v samotnom skutku (skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa), pričom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. časť vety za bodkočiarkou, správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V tomto prípade, keďže ide o štádium prípravy (obzvlášť závažného zločinu), nemožno zabrániť formulačnej duplicite skutkovej a právnej (kvalifikačnej) vety vo vzťahu k subjektívnej stránke konania páchateľa V skutku je a musí byť uvedené, čo páchateľ zamýšľal, nakoľko čin nedokonal – v opačnom prípade by nebol skutok kvalifikovateľný ako trestný čin. Smerovanie úmyslu a motív je v tomto prípade náležité vyjadriť (popísať) práve slovami zákona. Nemôže ísť o štádium prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., nakoľko neboli podniknuté konkrétne kroky smerujúce k spáchaniu trestného činu (k jeho dokonaniu), a nikoho nemožno trestať len za myšlienku -
1 písm. i/ Tr. por. Tieto kroky smerujúce k spáchaniu trestného činu sú opäť dostatočne popísané v skutkovej vete, s adekvátnym kvalifikačným odrazom v právnej vete, pričom podľa skutkového popisu dokonaniu trestného činu zabránil len služobný zákrok polície (aj tu platí viazanosť dovolacieho súdu skutkovými závermi skôr konajúcich súdov). Parametre a technický stav zbraní neumožňoval usmrtenie poškodeného –
1 písm. i/ Tr. por. Ide opäť o skutkovú okolnosť, ktorú dovolací súd nemôže preskúmať. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skôr konajúcimi súdmi zisteného skutku - nie je v tejto súvislosti navyše podstatné, či k usmrteniu malo dôjsť zbraňami, ktoré mal obvinený pri sebe, alebo inak (či teda alternatívne mali zbrane slúžiť na predbežné zastrašenie, prinútenie k „poslušnosti“ alebo podobne), a ak ku usmrteniu malo dôjsť dotknutými zbraňami, akým konkrétne spôsobom (streľbou alebo iným mechanickým násilím) Ak súd v preskúmavanom rozhodnutí uzavrel, že išlo o vopred uváženú vražednú pohnútku, z hľadiska dovolacieho prieskumu, zbraň ani nemusela byť prítomná (páchateľ ju nemusel mať pri sebe). Usmrtiť iného totiž, 7 1 TdoV 4/2016 samozrejme, možno aj bez strelnej zbrane alebo s použitím iného predmetu (ako zbrane v zmysle § 122 ods. 3 Tr. zák., teda každej veci, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším). Taký predmet nemusí byť ani zadovážený vopred, a ako už bolo uvedené, nemusí byť vôbec použitý. Spáchanie činu so zbraňou sa však neodrazilo kvalifikačne, nakoľko to výslovne vylučuje ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. Tieto úvahy o skutkových okolnostiach prezentuje najvyšší súd len z toho dôvodu, aby poukázal, že nebolo nesprávne subsumovať súdom zistený skutok pod použitú právnu kvalifikáciu. To je pri posúdení dôvodnosti dovolania (v príslušnom smere) určujúcim faktorom. Trestnosť činu zanikla účinnou ľútosťou, ku ktorej došlo oznámením úmyslu usmrtiť poškodeného policajnej hliadke, a to v zmysle § 13 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. -
1 písm. i/ Tr. por. Podľa tohto ustanovenia trestnosť prípravy na zločin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne urobil o príprave na zločin oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, sa mohlo ešte odstrániť. Ako je v skutkovej vete výslovne uvedené, policajná hliadka bola privolaná poškodeným na základe obáv vyplývajúcich z konkludentných vyhrážok poškodeného, preto nie je splnený prvok dobrovoľnosti v zmysle citovaného ustanovenia. Nejde o dobrovoľné konanie páchateľa, vyvolávajúce zánik trestnosti činu v zmysle § 13 ods. 3 písm. a/ alebo b/ (resp. § 14 ods. 3 písm. a/ alebo b/) Tr. zák., ak bol páchateľ pristihnutý pri páchaní trestného činu ešte pred jeho dokonaním a zasahujúcemu policajtovi alebo inej osobe sa priznal k úmyslu spáchať (dokonať) trestný čin. Dobrovoľné oznámenie, zodpovedajúce ustanoveniu § 13 ods. 3 písm. b/ alebo § 14 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., musí byť teda vlastnou iniciatívou páchateľa, nie len reakciou na služobný zákrok polície spojený s už zisteným podozrením z páchania trestného činu. 8 1 TdoV 4/2016 Nebol naplnený znak „z pomsty“ ako osobitný motív v zmysle § 144 ods. 2 písm. e/, § 140 písm. b/ Tr. zák. -
1 písm. i/ Tr. por. Pokiaľ je v skutkovej vete uvedené, že motiváciu pomsty voči poškodenému za „to, čo mu urobil pred dvoma rokmi“ oznámil obvinený výslovne policajnej hliadke, má táto formulácia kvalifikačne dostatočnú oporu na aplikáciu označených zákonných ustanovení. Nebol naplnený znak „a už bol odsúdený za trestný čin vraždy“ v zmysle § 144 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko pri predchádzajúcom odsúdení išlo o trestný čin vraždy „len“ v štádiu pokusu -
1 písm. i/ Tr. por. Znak „a už bol odsúdený za trestný čin vraždy“ v zmysle § 144 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je naplnený aj pri predchádzajúcom odsúdení za taký trestný čin spáchaný v štádiu prípravy alebo pokusu (§§ 13 alebo 14 Tr. zák.), nakoľko aj v týchto prípadoch ide o spáchanie trestného činu (odseky 2 naposledy označených ustanovení). To platí aj o iných zákonných formuláciách, pokrývajúcich recidívu trestnej činnosti (napr. priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. - „bol už za trestný čin odsúdený“). Výnimkou z uvedeného je formulácia „hoci aj v štádiu pokusu“ uvedená v § 47 ods. 2 Tr. zák., nakoľko vylučuje štádium prípravy na zločin len pri použití mimoriadne sprísňujúceho inštitútu, ktorým je obligatórne uloženie trestu odňatia slobody na doživotie (s určitými výnimkami) pri treťom (alebo ďalšom) odsúdení za aj inak podstatne menej prísne trestné činy, napr. zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. (trestná sadzba tri roky až osem rokov) - pri odsúdení spojenom s uložením takého trestu je vylúčené dokonca aj štádium pokusu. V spise sa nachádzajú zápisnice o výsluchoch (vymenovaných svedkov), ktoré boli vykonané ako dôkazy pred vznesením obvinenia -
V 4/2016 Také zápisnice sa vo vyšetrovacom spise skutočne nachádzajú, neboli však na hlavnom pojednávaní čítané ani ako náhrada výpovede svedka, ani na odstránenie rozporov oproti jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní - zásada prístupu obvineného, resp. obhajoby k výsluchu ako podkladu pre rozhodnutie teda nebola narušená. Možno navyše podotknúť, že po vznesení obvinenia boli všetky výsluchy ešte v prípravnom konaní vykonané znovu, a to za prítomnosti obhajcu. Svedkovia S. a H. neboli vypočutí na hlavnom pojednávaní, ale boli čítané ich výpovede z prípravného konania - dôvod dovolania podľa zákona uplatniteľný podľa § 371 ods. 1písm. g/ Tr. por. Uvedené zodpovedá skutočnosti, avšak k čítaniu došlo pri splnení podmienok § 263 ods. 1 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia - namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný. § 211 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.