1 Občianskeho súdneho poriadku ako nedôvodnú žalobu žalobcu vo vzťahu k výroku I. rozhodnutia žalovanej číslo: R/96/2006 zo dňa
2 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) žiadosť žalobcu A. P., s.r.o., P.. Krajský súd s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 6 zákona, § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž 46/2008-82 zo dňa 23. októbra 2008 preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu vylúčeného predmetu konania (výrok I. napadnutého rozhodnutia žalovanej) podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasledujúce OSP), ktoré upravujú rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Krajský súd
1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal výrok I. napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal s poukazom na ustanovenie § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná ani ďalší účastník konania nemajú zo zákona právo na ich náhradu. Predmetom preskúmania pred Krajským súdom v Prešove je len výrok I. napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaná udelila spoločnosti T. S., s.r.o. licenciu číslo: R/96 na lokálne rozhlasové terestriálne vysielanie za podmienok stanovených v predmetnom rozhodnutí podľa zákona. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca bol jedným z dvoch žiadateľov o udelenie licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie. Poukázal na znenie ustanovenia § 47 zákona v platnom znení, pričom konštatoval, že v danom prípade žalovaná postupovala podľa citovaného ustanovenia zákona. Žiadosti obidvoch žiadateľov posudzovala podľa jednotlivých kritérií uvedených pod písm.
1 Občianskeho súdneho poriadku pribral do konania ďalšieho účastníka konania, spoločnosť T. S., s.r.o. Žalovaná v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 zákona verejne vyhlásila v dvoch celoštátnych denníkoch ako aj na úradnej tabuli v mieste svojho sídla a na internetovej stránke základné podmienky konania o udelenie / zmenu licencie na terestriálne rozhlasové vysielanie. V základných podmienkach určila lehotu a miesto podania žiadosti o udelenie, resp. zmenu licencie, dátum verejného vypočutia, konkrétne frekvencie a územný dosah vysielania. V stanovenom termíne o pridelenie predmetnej frekvencie požiadali dvaja žiadatelia: žalobca – A. P., s.r.o. a spoločnosť T. S., s.r.o.. Žalovaná o žiadostiach rozhodla v rozhodnutí č. R/96/2006 dňa 7. novembra 2006 tak, že udelila spoločnosti T. S., s.r.o., P. licenciu č. R/96 na lokálne rozhlasové terestriálne vysielanie za splnenia podmienok stanovených v rozhodnutí a zároveň zamietla žiadosť žalobcu. Uvedené rozhodnutie bolo následne zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov. Konanie o udelenie licencie upravuje zákon č. 308/2000 Z.z. v ustanovení § 45 a nasledujúcich. Ustanovenie § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. upravuje udeľovanie licencie. Pri rozhodovaní o udelení licencie je Rada povinná posudzovať a prihliadať na: 2 Sžo 525/2009 7 a) predpoklady zachovania plurality informácií a mediálnych obsahov, b) priehľadnosť vlastníckych vzťahov žiadateľa o licenciu, c) priehľadnosť a dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na financovanie vysielania, d) vyváženosť programovej skladby navrhovanej žiadateľom o licenciu vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaní pokryté, e) prínos žiadateľa o licenciu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme, f) skutočnosť, aby žiadateľ o licenciu nezískal dominantné postavenie na relevantnom trhu, g) skutočnosť, aby bola zabezpečená primeraná majetková účasť slovenských osôb a ich zastúpenie v orgánoch spoločnosti, ak je žiadateľom o licenciu právnická osoba so zahraničnou majetkovou účasťou.
3 citovaného zákona konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sa začína odo dňa, keď Rada verejne vyhlási najmenej v dvoch celoštátnych denníkoch a na svojej úradnej tabuli v mieste svojho sídla ako aj na svojej internetovej stránke zásadné podmienky konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie.
6 citovaného zákona účastníkmi konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sú všetci žiadatelia o licenciu na terestriálne vysielanie, ktorých žiadosť bola Rade doručená v určenej lehote.
7 zákona č. 308/2000 Z.z. licenciu na terestriálne vysielanie Rada vydáva formou rozhodnutia, ktoré vo výrokovej časti obsahuje ustanovenie o udelení licencie na terestriálne vysielanie jedného z účastníkov konania o udelení licencie na terestriálne vysielanie a ustanovenie o zamietnutí žiadosti všetkých ostatných účastníkov konania o udelení licencie na terestriálne vysielanie. V odôvodní Rada uvedie výsledky hodnotenia jednotlivých žiadostí o licenciu na terestriálne vysielanie podľa splnenia kritérií určených v § 47. Rozhodnutie o udelení licencie na terestriálne vysielanie sa 2 Sžo 525/2009 8 doručuje všetkým účastníkom konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie.
2 zákona Rada žiadosť o licenciu zamietne, ak:
6 zákona č. 308/2000 Z. rozhodnutie o udelení licencie nadobúda právoplatnosť odo dňa, keď bolo rade doručené písomné vyhlásenie žiadateľa o licenciu, že licenciu prijíma; toto vyhlásenie nesmie obsahovať žiadne výhrady a musí byť doručené do 30 dní po doručení rozhodnutia rady, inak rozhodnutie o udelení licencie nenadobudne právoplatnosť a na celé konanie sa pozerá akoby sa nebolo uskutočnilo.
8 citovaného zákona proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o licenciu môže účastník podania podať opravný prostriedok na najbližší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaná sa vysporiadala v odôvodnení rozhodnutia so všetkými zákonnými predpokladmi na udelenie licencie, a na základe voľnej úvahy dospela k záveru, že licenciu udelí spoločnosti T S., s.r.o. P., a to z dôvodu, že ak by udelila licenciu spoločnosti A. P., s.r.o., nastal by stav, keď jedno vysielacie štúdio s jedným pracovným kolektívom by poskytovalo totožnú programovú službu prostredníctvom dvoch spoločností, a teda dvoch držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie, ktorí sú majetkovo prepojení. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutí v súdnom preskúmavacom konaní posudzuje právne závery žalovanej, najmä či preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona. Pri rozhodnutiach žalovanej, ktoré sú vydané na základe zákonom povoleného 2 Sžo 525/2009 9 správneho uváženia (§ 245 ods. 2 OSP), súd preskúmaval, či žalovaná nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V tomto prípade závery žalovanej zodpovedajú zásadám logického myslenia. V tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za správny a aj v preskúmavanom rozhodnutí náležite odôvodnený záver žalovanej, že postupovala v súlade so zákonom a dôsledne hodnotila splnenie kritérií stanovených zákonom, najmä v ustanovení § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s ustanovením § 45 a § 46 citovaného zákona. V tomto prípade správny orgán vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Rozsah povolenej správnej úvahy v tomto konkrétnom prípade je možné stanoviť len na možnosť rozhodnúť o udelení / zmene licencie a o možnosti žiadosti zamietnuť. Podľa dôvodov Rady, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v danom prípade zvažovala a hľadala najlepšie možné riešenie, aby na základe jej rozhodnutia boli vytvorené predpoklady na zachovanie plurality informácie a mediálnych obsahov a aby rozhodnutie vychádzalo z procesne správneho zistenia. Rada v tomto prípade uviedla, že si je vedomá vo svojej povinnosti presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a na základe zisteného skutkového stavu pristúpila k hlasovaniu, výsledkom ktorého bolo, že predmetná licencia na rozhlasové vysielanie na frekvencii 93,2 MHz P. bola pridelená účastníkovi konania T. S., s.r.o. P.. Keďže vyberala v tomto prípade z viacerých žiadateľov o licenciu
Žalovaná napadnuté rozhodnutie riadne zdôvodnila, uviedla spôsob a dôvody akými postupovala pri vyhodnotení plnenia zákonných podmienok na udelenie licencie, uviedla z akého dôvodu uprednostnila pri udelení licencie iného žiadateľa. Žalovaná ako orgán verejnej správy dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom zákonom č. 308/2000 Z.z.. Jej prvoradým zákonným poslaním, a teda prvoradou povinnosťou, je presadzovať záujmy verejnosti. Keď teda žalovaná na základe skutkových zistení vyslovila v napadnutom rozhodnutí názor, že uprednostnila T. S., s.r.o. P. z dôvodu, že spoločnosť A. P., s.r.o. by v prípade udelenia licencie bola držiteľom dvoch licencií na rozhlasové vysielanie na základe majetkového prepojenia spoločnosti A. P., s.r.o., P. a spoločnosti R – R., ktorá prevádzkuje ako držiteľka licencie na rozhlasové vysielanie č. R/86 rádio pod názvom R – R., a ktorá podľa vlastného vyjadrenia by preberala nielen názov programovej služby 2 Sžo 525/2009 10 uvedeného rádia, ale aj 100%-tné preberanie programovej služby iného vysielateľa, používala by jedno vysielacie štúdio s jedným pracovným kolektívom a poskytovala by totožnú programovú službu prostredníctvom dvoch spoločností a dvoch držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie, čím by nebol zachovaný predpoklad na zachovanie plurality informácií a mediálnych obsahov, dospela k záveru, že licenciu udelí inému žiadateľovi. Žiadateľ spoločnosť T. S., s.r.o. P. má ambíciu vytvoriť rádio so silným regionálnym charakterom, ktoré by odrážalo dianie v tatranskom regióne, pričom regionálnosť by sa mala prejavovať aj v oblasti reklamy a inzercie, najmä na prezentáciu podnikateľov v danej oblasti. Programová štruktúra rádia bola dôkladne vypracovaná, zámerom Rádia je prinášať turistické správy a informácie pre návštevníkov regiónu vysielané okrem slovenského jazyka v najmenej dvoch cudzích jazykoch, a to anglicky a poľsky, ako aj krátke spravodajské informácie, pričom celkovo je projekt rádia postavený ako hudobné rádio s výrazným zastúpením hovoreného slova. Zámerom žalobcu bola snaha vylepšiť a skvalitniť signál rádia R. v P. ako aj snaha o 100% financovanie R., pričom pán ...... chcel podporovať slovenských a českých emigrantov vo Veľkej Británii. So všetkými relevantnými námietkami žalobcu sa vyporiadal už žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinnom od 15.októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať. Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správneho orgánu a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovanej nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd z dôvodov, uvedených vyššie, za správny. Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku 2 Sžo 525/2009 11 ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1, § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 23. júna 2010 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.