Obsah (6)

§ 218§ 239§ 237§ 204§ 57§ 447

Najvyšší súd 7 XCdo 32/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 5

poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení,

§ 218ods.

1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, ţe odvolanie ţalobkyne bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty.

1. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. pred
2. júlom
3. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie, jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). To z dôvodu, ţe odvolanie nepodávala na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale podala ho prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o., IČO: 35 825 456, so sídlom v Bratislave, Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových sluţieb“, rovnako ako Slovenskej pošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa
4. júna 2013, teda v čase, keď ešte márne neuplynula lehota 2 7 XCdo 32/2016 na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Preto neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podal včas dovolateľ zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.
6. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie ţalobkyne bolo podané pred
7. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP,

ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236 O.s.p., § 237 ods. 1 O.s.p. a § 239 O.s.p.

1. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
2. V čase podania dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu bolo dovolanie prípustné, ak ním bolo napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

§ 239ods.

2 O.s.p. bolo dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

1. Dovolaním ţalobkyne bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťal. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z nich vyvodiť nemoţno.
2. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. (či uţ to účastník namietol alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu

§ 239

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237ods.

1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (išlo o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého 3 7 XCdo 32/2016 konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. 9. S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994). 10.

§ 204ods.

1 O.s.p. odvolanie bolo potrebné podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynula znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 11.

§ 57ods.

3 O.s.p. lehota bola zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobil úkon na súde alebo podanie odovzdalo orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť.

1. Pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania bolo potrebné, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej ustanovením § 204 ods. 1 O.s.p. Ide pritom o lehotu procesnú, čo znamená, ţe v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. stačilo, ak bolo odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde alebo sa odovzdalo orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť.
2. Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvej inštancie bolo zástupcovi ţalobkyne doručené dňa
3. júna 2013 (č. l. 37). Posledným dňom 15 dňovej lehoty na podanie odvolania bol deň
4. jún 2013, ktorý deň bol piatok.
5. Z podacej pečiatky Okresného súdu Revúca (č. l. 38) vyplýva, ţe odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané na tomto súde osobne dňa
6. júla 2013, z ktorej skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o jeho oneskorenom podaní. Ţalobkyňa predloţila výtlačok internetovej stránky (č. l. 110) o odovzdaní zásielky na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. (aktuálny stav zásielky č. 1551530943) v hodnote 100 eur, o hmotnosti 80,10 kg, popis POH-NŠ – 1080x odvolanie voči SP 66 € - dvojmo, balíky 0003987193, 0003987194, 0003987195, 0003987196, 0003987197, 0003987198, 0003987199, 0003987200, 0003987201, 0003987202,
7. O tejto skutočnosti odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (ţalobkyňa ho pripojila aţ k dovolaniu). Z listiny vyplýva, ţe ţalobkyňa odvolanie 4 7 XCdo 32/2016 mala odovzdať na jeho doručenie Okresnému súdu Revúca tejto spoločnosti dňa
8. júna 2013 o 17.35 hod., t. j. posledný deň 15 dňovej odvolacej lehoty.
9. Spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r. o. je spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie poštových sluţieb. Z údajov o predmetnej zásielke uvedených na doklade predloţenom ţalobkyňou nie je zrejmé, či obsahom zásielky bolo aj jej odvolanie podané v preskúmavanej veci. Okresný súd Revúca vytvoril ţalobkyni procesnú moţnosť doloţiť opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Listom z
10. mája 2016 vyzval ţalobkyňu, aby v lehote 10 dní preukázala súdu, ţe v rámci zásielky č. 1551530943 bolo dňa
11. júna 2013 doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. odovzdané i odvolanie zo dňa
12. júna 2013 proti uzneseniu súdu prvej inštancie sp. zn. 4 C 435/2012 zo dňa
13. mája
14. Písomná výzva súdu prvej inštancie bola právnemu zástupcovi ţalobkyne doručená
15. júna
16. Ţalobkyňa na výzvu súdu nereagovala.
17. Údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní odvolania ţalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a ţalobkyňa nevyuţila procesnú moţnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru. Dovolací súd vychádzal z údajov, ktoré ţalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila a v nadväznosti na to dospel k záveru, ţe v danom prípade nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.
18. V dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 O.s.p.; najvyšší súd preto odmietol procesne neprípustné dovolanie ţalobkyne

§ 447písm.

c/ CSP.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania ţalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. augusta 2016 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová