Najvyšší súd 7 Cdo 1355/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom V Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Justičná č. 9 proti odporcovi V. F., bytom L., o zaplatenie 2.199,58 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 13 C 15/2013 o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčína z
- marca 2015 sp. zn. 4 Co 548/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trenčín rozsudkom z
- júna 2013 č. k. 13 C 15/2013 – 33 uloţil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 513,74 Eur v mesačných splátkach po 100,- Eur, splatných vţdy k
- dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov –revolvingového úveru vo výške úverového rámca 995,82 Eur (30.000,- Sk) prostredníctvom úverovej karty. Odporca dňa
- Februára 2008 poţiadal o navýšenie úverového rámca o 995,82 Eur (30.000,- Sk). Súd mal z predloţených dôkazov preukázaný úverový rámec vo výške 60.000,- Sk, t. j. 1991,64 Eur. Navrhovateľ sa však v prejednávanej veci domáhal sumy vo výške 2.199,58 Eur, ktorá mala bez bliţšej špecifikácie tvoriť istina plus poplatky za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu. Súd mal preukázané, ţe odporca vybral z bankomatu sumu vo výške 4.182,36 Eur a uhradil sumu 3.078,62 Eur pred spoplatnením úveru a sumu 590,- Eur po jeho spoplatnení. Zo splátkového kalendára vyplynulo, ţe výška poplatkov za výber z bankomatu je 112,23 Eur a výška poplatkov za výpis je 61,20 Eur. Súd preto vychádzal z predloţeného splátkového kalendára a ustálil nesplatenú výšku istiny na sumu 1.103,74 Eur, z ktorej odpočítal zaplatenú sumu po spoplatnení úveru (590.- Eur), čím mal preukázanú nesplatenú časť istiny vo výške 513,74 Eur. V ostatnej výške nemal preukázanú dôvodnosť nároku a preto v zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľa voči výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh, rozsudkom z
- marca 2015 sp. zn. 4 Co 548/2013 rozsudok súdu 2 7Cdo 1355/2015 prvého stupňa v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa vo veci. Navrhovateľ v ţalobe tvrdil, ţe predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňaţných prostriedkov – revolvingového úveru vo výške úverového rámca 2.500,- Eur, čo však nevplynulo z predloţených dôkazov. Navrhovateľ sa domáhal sumy 2.199,58 Eur, ktorú suma mala bez bliţšej špecifikácie tvoriť istina plus poplatky za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu. Navrhovateľ sa odvolával na Sadzobník poplatkov, tento však súdu nepredloţil a ani nebol ani ako dôkaz navrhnutý. Súd tak nemal preukázanú dôvodnosť poplatkov za výber z bankomatu a za výpis z účtu, pričom ich výšku mohol iba dedukovať z predloţeného splátkového kalendára, čo pre ustálenie nároku, resp. toho, čoho sa navrhovateľ naozaj domáha nie je postačujúce. Pokiaľ ide o istinu vychádzal, vzhľadom na nedostatok tvrdení zo strany navrhovateľa, z predloţeného splátkového kalendára a ustálil nesplatenú výšku istiny na 1.103,74 Eur, z ktorej odpočítal zaplatenú sumu po spoplatnení úveru (590,- Eur). Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Rozsudok odvolacieho súdu napadol v celom rozsahu. Ţiadal rozsudok odvolacieho súdu, ale aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil § 237 písm. f/ O. s. p. (odňatie moţnosti konať pred súdom), pretoţe rozsudok odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnený, keďţe sa odvolací súd nevyporiadal s argumentáciou dovolateľa, ako aj § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. s ohľadom na absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia sa stáva rozhodnutia nepreskúmateľným a konanie odvolacieho súdu je tak postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (odvolací súd vec nesprávne právne posúdil). Konštatoval, ţe súd správne v odôvodnení uviedol, ţe pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v návrhu je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia. Má však za to, ţe táto povinnosť bola v návrhu v spojení s jeho prílohami dostatočne splnená. Odporca bol povinný hradiť spolu s istinou aj úroky z úveru a preto nesúhlasí s názorom súdu, ţe uvedený nárok nie je preukázaný Zo splátkového kalendára jasne vyplýva v akej výške bol v rámci splátok úveru úrok z úveru vyrubený a v akej časti bol uhradený, čo platí aj o poplatkoch. Nie je preto moţné tvrdiť, ţe uvedený nárok navrhovateľa bol nepreukázaný. Súd v danom prípade na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr to, či dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 3 7Cdo 1355/2015 V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2) a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3). V prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania nevyslovil), a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p., a v tejto veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. vyvodiť nemoţno. Podľa ustanovenia § 242 ods. 1 druhej vety O. s. p., ukladajúceho dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal prípustnosť dovolania nielen vo vzťahu k § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania vymenované v § 237 písm. a/ aţ e/ O. s. p. neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť. So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), pričom treba zdôrazniť, ţe prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej z uvedených procesných vád, určujúcim je zistenie, ţe k vade tejto povahy skutočne došlo. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 4 7Cdo 1355/2015 Navrhovateľ vytýkal odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náleţitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorá má stručne, výstiţne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa navrhovateľ domáhal, ako sa vyjadril odporca a vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţoval súd za )ne)preukázané, z ktorých dôkazov (ne)vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je opodstatnená námietka dovolateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo toto rozhodnutie vyhovuje poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 211 ods. 2 O. s. p. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z
- mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
- februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-
- Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. (§ 211 O. s. p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom 5 7Cdo 1355/2015 pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., je nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inaksa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, ktoré nároky navrhovateľa uznal a z akého dôvodu, ako aj z ktorých dôkazov vychádza a rovnako čo bolo dôvodom, pre ktorý ţalobu v časti zamietol. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. stotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa a zároveň sa vyporiadal s ďalšími námietkami navrhovateľa uvádzanými v dôvodoch odvolania, pričom poukázal na povinnosť účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tým na dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, ţe v konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa, hoci bolo o svojej povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. riadne poučený. 6 7Cdo 1355/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľa. Dovolateľ namietal i nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (tzv. nepreskúmateľnosť). Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z
- augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd len pre úplnosť dodáva, ţe kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náleţitostí odôvodnenia ustanovených zákonom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemusí odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (II. ÚS 78/05). Dovolanie je tieţ odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. Dovolateľ navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním napadol výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O. s. p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania smerujúceho proti nemu posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O. s. p.). 7 7Cdo 1355/2015 Prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania je výslovne vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O. s. p. Keďţe ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemoţno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z § 237 O. s. p. Nakoľko v prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal. V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2016 JUDr. Mária Š r a m k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová