1 aţ 3 a § 5 ods. 1, písm. g/, h/ postupom
308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisoch (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“ alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) rozhodla tak, ţe navrhovateľovi ukladá
1, písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii pokutu určenú
2, písm. a/ uvedeného zákona vo výške 2000,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3, písm. l/ tohto zákona, tým, ţe nedodal Rade na jej vyţiadanie súvislý záznam vysielania programu Veľké noviny odvysielaného na televíznej programovej sluţbe JOJ dňa 19.09.2014 o cca 19:30 hod. a záznam vysielania televíznej programovej sluţby JOJ zo dňa 19.09.2014 v čase od 19:55 hod. do 23:59 hod. a dňa 20.09.2014 v čase od 00:00 hod. do 00:05 hod. do 15 dní od doručenia ţiadostí Rady o poskytnutie týchto záznamov vysielania. Súčasne Rada vyslovila, ţe
5 zákona o vysielaní a retransmisii „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a
16 tohto zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne ţiadal náhradu trov konania. V dôvodoch opravného prostriedku tvrdil, ţe napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Namietal, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutie. 3 7Sž/5/2015 Navrhovateľ poukazom na skutkové okolnosti danej veci uviedol, ţe na vyţiadanie Rade predloţil záznamy z vysielania dňa 16.10.2014 a 01.10.2014 v zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní, je teda zrejmé, ţe svoju povinnosť
3 písm. l/ zákona o vysielaní si ako Vysielateľ splnil v celom rozsahu, nakoľko záznamy z vysielania Rade doručil v stanovenej lehote, v zodpovedajúcej kvalite a na zvyčajnom technickom nosiči, určenom Radou. Navrhovateľ tvrdil, ţe vyhotovil záznamy v súlade so všetkými príslušnými právnymi a technickými normami prostredníctvom zodpovedných osôb vysielateľa v zmysle poţiadavky Rady, poverené osoby Vysielateľa po vyhotovení predmetných súvislých záznamov z vysielania tieto skontrolovali, vykonali ich prebratie, ktoré bolo bez akýchkoľvek problémov a aţ následne boli zaslané Rade ako bezchybné v súlade s § 16 ods. 3 písm. l/ zákona. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a v § 3 ods. 2 správneho poriadku, ktorú citoval, navrhovateľ upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, ţe v prípade ak Rada mala pochybnosti o kvalite vysielateľom v zákonnej lehote dodaných záznamov z vysielania, mala povinnosť postupovať v zmysle citovaného § 3 ods. 2 správneho poriadku a mala vyzvať vysielateľa ako účastníka konania na poskytnutie súčinnosti a dodanie inej verzie záznamu z vysielania. Dôvodil, ţe Rada však nehľadiac na svoju povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, začala správne konanie proti vysielateľovi, aj keď na to nemala ţiadny dôvod, vyplývajúci z hmotného práva, nakoľko povinnosť vysielateľa
3 písm. l/ zákona o vysielaní bola splnená v lehote, v dostatočnom predstihu pred začatím správneho konania, poukazom na to, ţe pokiaľ by Rada postupovala v súčinnosti s vysielateľom, by prípadné nedostatky záznamu z vysielania odstránil, ak by tieto existovali, a súčasne poukázal na to, ţe pravdivosť jeho tvrdení je moţné preukázať aj výsluchom poverených osôb vysielateľa. Navrhovateľ namietal, ţe je neprípustné, aby bol vysielateľ sankcionovaný za prípadné poškodenie záznamov z vysielania treťou osobou, odlišnou od vysielateľa potom ako si vysielateľ splnil svoju zákonnú povinnosť
3 písm. l/ zákona o vysielaní. Poukázal tieţ na to, ţe Rada v napadnutom rozhodnutí a ani v správnom konaní predchádzajúcom napadnutému rozhodnutiu ţiadnym spôsob nepreukázala, ţe vysielateľom predloţené záznamy z vysielania sú poškodené, obsahujú Radou uvádzané chyby, ako aj, ţe Rada ţiadnym spôsobom, v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku nepreukázala dôkazy na podporu svojho tvrdenia, ţe vysielateľom dodané záznamy 4 7Sž/5/2015 z vysielania boli poškodené. Uviedol, ţe Rada bola povinná oboznámiť sa so záznamom z vysielania ohliadkou a o predmetnom úkone vyhotoviť zápisnicu. Postup Rady, na základe ktorého sankcionuje vysielateľa, ţe síce splnil svoju povinnosť a nebol preukázaný opak, výrazne potiera samotný účel predmetného ustanovenia, ktorým je zabezpečenie podkladov pre monitoring vysielania a zasahuje do práva vysielateľa na spravodlivé súdne konanie. Postup Rady v danom prípade povaţoval za šikanózny, keď v predmetnom prípade je zrejmé, ţe Rada disponovala so záznamami z vysielania vo výraznom predstihu pred začatím správneho konania, majúc za to, ţe skutkový stav veci zistený Radou je v rozpore s obsahom spisu, nakoľko v spise sa museli nachádzať doručené záznamy z vysielania, čo hmotnoprávne vylučuje, aby mohlo byť voči vysielateľovi vedené správne konanie pre nedodanie záznamu z vysielania. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením Rady v napadnutom rozhodnutí, ţe konaním vysielateľa, údajným nedodaním záznamov z vysielania, bola zmarená moţnosť Rady vykonávať svoju právomoc - dohľad nad dodrţiavaním povinností
zákona o vysielaní a
osobitných predpisov. Postup Rady v danom prípade navrhovateľ povaţoval za účelový, nakoľko Rade zákon priznáva oprávnenie vyhotovovať si pre potreby svojho rozhodovania záznamy z vysielania, ktoré aj v predmetnej veci Rada vyhotovila a uviedla ich aj ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ ďalej namietal, ţe Rada napadnutým rozhodnutím mu uloţila neprimerane a neodôvodnene vysokú pokutu za porušenie povinnosti, a to najmä s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Rady v obdobných veciach proti iným vysielateľom, poukazom na výšku uloţenej pokuty
rozhodovacej praxe Rady v roku 2012, zistenej na internetovej stránke Rady. Navrhovateľ vyslovil názor, ţe Rada voči nemu arbitrárne uplatnila svoju právomoc a úvahu pri určení výšky pokuty, čím zasiahla do práv vysielateľa na spravodlivé súdne konanie. Tieţ navrhovateľ uviedol, ţe postup Rady je v rozpore so zásadou právnej istoty účastníka konania, ktorý by mal moţnosť sa spoľahnúť, ţe Rada bude voči nemu postupovať obdobne ako postupuje v rovnakých prípadoch proti iným vysielateľom. Dôvodil, ţe napriek skutočnosti, ţe výška pokuty je v súlade so zákonnými hranicami moţnej maximálnej výšky udelenej pokuty, postup Rady pri jej ukladaní, ktorý je výrazne rozdielny pri iných vysielateľoch s výrazne iným postavením na trhu ako má vysielateľ, porušuje právo vysielateľa na spravodlivé súdne konanie, najmä na právnu istotu, ţe správny orgán bude v rovnakých veciach postupovať rovnako, a v prípade, ak rovnako nepostupuje, tak odchýlenie sa od zauţívanej praxe následne zdôvodní. 5 7Sž/5/2015 Predloţenie poţadovaného záznamu navrhovateľ povaţoval za bezúčelové. Navrhovateľ v prílohe opravného prostriedku predloţil rozsudok NS SR sp. zn. 3Sţ/16/2014 z 24.02.
1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. 6 7Sž/5/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce správne konanie postupom
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 250l a nasl. a v spojení s § 492 ods. 1 S.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu č.: 819/SKO/2014, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcu odporcu na pojednávaní súdu dňa 20.10.2016 dospel k záveru, ţe opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uloţená sankcia
d/ v spojení s § 67 ods. 2 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti
3 písm. l/ uvedeného zákona.
1, 2 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie
tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
1 písm. g/, h/, m/, n/ zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností
tohto zákona a
osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu 7 7Sž/5/2015 bez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na porušenie tohto zákona
.
3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom.
1 až 4 zákona o vysielaní a retransmisie za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a/ upozornenie na porušenie zákona, b/ odvysielanie oznamu o porušení zákona, c/ pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d/ pokutu, e/ odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Sankciu
odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba
3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/]. Pokutu rada určí
závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. Rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti
odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti
odseku 1, 8 7Sž/5/2015 sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností
tohto zákona na zasadnutí rady.
2 písm. a/ Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 165,- eur do 6.638,- eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99,- eur do 1.659,- eur, ak neposkytol rade požadovaný záznam vysielania [§ 16 ods. 3 písm. l/].
1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.
1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe ţalovaný správny orgán v predmetnej veci náleţite nepostupoval v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si nezadováţil dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, nezistil skutočný stav veci, resp. to z administratívneho spisu nevyplýva, majúce za následok vydanie napadnutého rozhodnutia predčasne, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu nie je moţné povaţovať za súladné so zákonom. 9 7Sž/5/2015 Súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
2 O.s.p. ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Konanie správneho súdu v plnej jurisdikcii (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.) vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje kaţdému právo, aby súd rozhodol o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, pričom štrasburská judikatúra za trestné povaţuje aj konania, ktoré moţno označiť ako priestupky, iné správne delikty či disciplinárne delikty (napr. Maurer c. Rakúsko z
2, písm. a/ zákona viazaná na nesplnenie povinnosti predloţiť rade súvislý záznam vysielania, a nielen na nepredloţenie ţiadaného záznamu. Súčasne ústavný súd uviedol, ţe
judikatúry ESĽP je rozdiel medzi tým, či správny orgán alebo súd konal v súlade s čl. 6 Dohovoru (čl. 46 ústavy) pri preskúmaní uloţenia pokuty za nepredloţenie určitých informácií, a tým či môţe štát uloţiť povinnosť a vyţadovať od fyzických osôb a právnických osôb určité informácie (rozsudok ESĽP J.B. proti Švajčiarsku z 03.05.2001 číslo 31827/96). Ústavný súd ďalej vyslovil názor ţe nemoţno v zákonom ustanovenej povinnosti predloţiť záznam z vysielania identifikovať „produkciu dôkazov“ proti sebe, ale ide o preukázanie splnenia zákonnej povinnosti, ktorá bola osobám v pozícii sťaţovateľky, regulovaným osobitnými právnymi predpismi uloţená ex ante vo všeobecnom záujme a ktorá slúţi na riadny výkon funkcie rady. Rada ako regulačný orgán môţe reálne skontrolovať splnenie, resp. nesplnenie tejto povinnosti vysielateľom len tak, ţe si od vysielateľa vyţiada súvislý záznam vysielania a tento je vysielateľ povinný jej poskytnúť na zvyčajnom technickom nosiči (IV.ÚS S 92/09), čím uloţenie povinnosti sleduje legitímny cieľ výkonu kontroly tejto oblasti, pričom miera zásahu (povinnosť vydať záznam) je vzhľadom na postavenie subjektov v oblasti vysielania a retransmisie marginálna, s poukazom na to, ţe nepredloţenie záznamov z vysielania nie je spojené s hrozbou trestnoprávneho postihu. Pokiaľ ústavný súd vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru, z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R
ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie č.
3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii, takéto porušenie preukázať, z ktorých dôvodov najvyšší súd povaţoval vznesené námietky navrhovateľa vo vzťahu k nepreukázaniu porušenia právnej povinnosti za dôvodné. V danej súvislosti sa najvyšší súd stotoţnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Sţ/16/2014 z 24.02.2015, ţe ak má Rada pre vysielanie a retransmisiu nepochybne za preukázané, ţe vysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a aţ následne monitorovaním týchto záznamov Radou došlo k zisteniu, ţe predmetné záznamy nie sú v poţadovanej kvalite a ţe neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je moţné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak, ţe vysielateľ poţadované záznamy vysielania vôbec nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť (§ 16 ods. 3 písm. 1/ zákona o vysielaní), a ţe došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a/ zákona o vysielaní). Pokiaľ odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa poukazuje na judikatúru najvyššieho súdu vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania a vyhotoveniu 14 7Sž/5/2015 zápisnice o vykonaní dôkazu – rozsudky sp. zn. NS SR 6Sţ/11/2013, 6Sţ/23/2013, 7Sţ/2/2013, ako aj na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej je Rada oprávnená si záznam z vysielania vyţiadať od vysielateľa a tieţ je oprávnená si ho vyhotoviť sama pomocou svojho nahrávacieho zariadenia - napr. rozsudky NS SR vo veci 5Sţ/18/2011, 5Sţ/37/2011, 8Sţ/15/2011, 8Sţ/29/2011, 2Sţ/11/2012, dajúc do pozornosti, ţe k rovnakému záveru dospel aj ÚS SR vo svojich uzneseniach vo veci sp. zn. III. ÚS 564/2012-11 a IV.ÚS 620/2012-9, najvyšší súd v danom prípade nemohol na uvedenú judikatúru prihliadať, pretoţe v označených rozhodnutiach najvyšší súd, ako aj ústavný súd vychádzali z rozdielneho skutkového a tieţ z rozdielneho právneho základu veci. V správnych rozhodnutiach následne preskúmavaných najvyšším súdom v prípadoch, na ktoré poukazuje odporca, predmetom súdneho prieskumu bolo sankcionovanie navrhovateľa ako vysielateľa za porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona o vysielaní a retransmisii, pričom nebolo sporné, ţe navrhovateľ Rade predloţil záznamy vysielania v poţadovanej kvalite, sporným bolo vykonanie dôkazu oboznámením sa s predloţeným záznamom vysielania, kedy najvyšší súd v uvedených rozsudkoch konštatoval, ţe nevyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu oboznámením sa so záznamom vysielania nie je takou vadou majúcou za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia Rady. Pritom predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je sankcionovanie navrhovateľa za to, ţe síce predloţil Rade záznamy z vysielania, avšak pri monitoringu záznamu vysielania pracovníkmi Rady bolo zistené, ţe tieto neboli predloţené v poţadovanej kvalite, ktorá skutočnosť z vykonaného dokazovania nie je zrejmá, keďţe z administratívneho spisu dôkaz o zistení Rady, ţe navrhovateľ ako vysielateľ nepredloţil záznamy v poţadovanej kvalite, nevyplýva. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu
v spojení s § 492 ods.1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodoval
v spojení s § 250l ods. 2., s § 246c ods. 1, s § 151 ods. 1, 2, a s § 492 ods. 1, 2 S.s.p. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretoţe vyčíslenie trov právneho zastúpenia navrhovateľom nebolo súdu predloţené. 15 7Sž/5/2015 Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1 .mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 20. októbra 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.