§ 50 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb.

Najvyšší súd 7Sžo/131/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: P.Š.T., proti ţalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, Trnava (právny nástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prejednávanej priestupkovej veci), o preskúmame zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SVS-OP2-2013/007421/TMG zo dňa

1. marca 2013, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 210/2013-55 zo dňa
2. februára 2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 210/2013-55 zo dňa
3. februára 2015 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e 2 7Sžo/131/2015
4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 210/2013-55 zo dňa
5. februára 2015, napadnutým odvolaním, zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného č. SVS-OP2-2013/007421/TMG zo dňa 12.03.2013, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TT-OVVS3-2012/10975 zo dňa 14.11.
6. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“ alebo „zákon č. 372/1990 Zb.“). Za predmetný skutok mu správny orgán prvého stupňa uloţil podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 13 ods. 1 a § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 30,- € a zároveň mu uloţil povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16,- €, predmetným rozhodnutím mu bola tieţ v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch uloţená povinnosť nahradiť poškodenému I. N. spôsobenú škodu vo výške 48,50 €. Krajský súd ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe ţalobca dňa 9.4.2012 v čase pribliţne medzi 18:00 hod. aţ 20.00 hod. v obci Voderady poškodil vstupnú bránku novostavby rodinného domu I. N. bez popisného čísla, ktorá sa nachádzala vedľa domu s popisným číslom X. tým, ţe po nej skákal, čím došlo k poškodeniu konštrukcie bránky a uzamykacieho mechanizmu tejto bránky, čím úmyselne spôsobil škodu I. N. v celkovej výške 48,50 € poškodením. Bývalý Obvodný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. ObU-TT-OVVS3-2012/10975 zo dňa 14.11.2012 uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, za čo mu uloţil podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 13 ods. 1 s prihliadnutím na § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 60,- eur a zároveň mu podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch a súčasne mu uloţil povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému I. N. vo výške 48,- eur, ktorá bola spoľahlivo zistená odborným vyjadrením vystaveným Zámočníctvo - Granec, Budovateľská 37, Cífer. Proti predmetnému rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, o ktorom rozhodol ţalovaný rozhodnutím č. SVS-OP2-2013/007421/1/TMG zo dňa 12.03.2013 tak, ţe odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 3 7Sžo/131/2015 Krajský súd zákonnosť rozhodnutia ţalovaného preskúmal v intenciách ustanovení § 2 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 1, s § 50 ods. 1, 2, s § 70 ods. 2, s § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktorú právnu úpravu citoval a súčasne v intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších prepisov (ďalej len „správny poriadok“), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, 2, § 46 a § 47 správneho poriadku, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Krajský súd poukazom na to, ţe skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka, na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené kumulatívne, v prípade, ţe by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemoţno hovoriť o priestupku, ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), konštatoval, ţe Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, (ďalej len „Dohovor“), v zmysle ktorej právnej úpravy v Slovenskej republike má kaţdá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces, je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä: princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“, „zákaz diskriminácie vlastnej osoby“. Uvedené princípy sú aj súčasťou zákonnej úpravy priestupkového konania, ktorá je obsiahnutá v zákone o priestupkoch a subsidiárne aj v zákone o správnom konaní. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. Uviedol, ţe v porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku sa má právo vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu ako aj k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. 4 7Sžo/131/2015 Po preskúmaní administratívneho spisu krajský súd dospel k právnemu záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci bol náleţite zistený skutkový stav veci, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty tak, ţe -priestupku sa dopustil ţalobca (subjekt), - ţalobca dňa 09.04.2012 v čase pribliţne medzi 18.00 hod. a 20.00 hod. v obci Voderady poškodil vstupnú bránu novostavby rodinného domu I. N. bez popisného čísla, ktorá sa nachádza vedľa domu s popisným číslom X. tým, ţe po nej skákal, čím došlo k poškodeniu konštrukcie bránky a uzamykacieho mechanizmu tejto brány, čím úmyselne spôsobil škodu I. N. v celkovej výške 48,50 € poškodením, t.j. úmyselným konaním spôsobil škodu na majetku I. N. vo výške 48,- € (subjektívna stránka), - predmetom ochrany bol majetok (objekt), -ţalobcovým konaním bola spôsobená škoda na cudzom majetku (objektívna stránka). Podľa názoru krajského súdu zistený skutkový stav nespochybnili ani ţalobcove tvrdenia uvedené v ţalobe. Zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 22.10.2012 krajský súd zistil, ţe medzi výpoveďami ţalobcu a svedkov P.P. - otca ţalobcu, P.P. - brata ţalobcu a A. Š. na jednej strane a poškodeného I. N. a svedkov M. Z., R. S., M. D. a P. Z. na strane druhej, existuje rozpor týkajúci sa prítomnosti troch neznámych muţov v blízkosti domu poškodeného. Ţalobca ako aj svedkovia svedčiaci v jeho prospech do zápisnice uviedli, ţe videli troch muţov (otec ţalobcu uviedol 3 - 4 muţov) pred domom poškodeného, pričom v čase, keď sa pribliţovali k domu poškodeného, títo traja muţi odišli. Všetci tieţ uviedli, ţe traja muţi mali s poškodeným konflikt a zároveň tvrdili, ţe im mal poškodený vyčítať zničenie zvončeka a podľa otca ţalobcu aj zničenie bránky. Na druhej strane poškodený a svedkovia svedčiaci v neprospech ţalobcu, nachádzajúci sa v tom čase v dome poškodeného, prítomnosť troch neznámych muţov nepotvrdili. Samotný poškodený do zápisnice uviedol, ţe v ten deň nemal ţiaden konflikt a výpovede ţalobcu a svedkov svedčiacich v jeho prospech označil za vymyslené. Rovnako sused poškodeného P. Z. nepotvrdil, ţe by videl konflikt poškodeného s troma neznámymi muţmi. Ďalej krajský súd konštatoval, ţe správny orgán dôvodne upozornil na rozpory vo výpovediach svedkov svedčiacich v prospech ţalobcu, ktoré sa týkali údajnej reakcie poškodeného na odchod troch neznámych muţov. Ţalobca uviedol, ţe keď traja neznámi muţi utekali, poškodený najprv za nimi beţal a o chvíľu sa vrátil späť a brat ţalobcu P. uviedol, ţe poškodený a títo muţi sa hádali, vadili sa pred bránou, sa sácali a poškodený bol aj chvíľami za bránou. Matka ţalobcu A. sa vyjadrila, ţe poškodený ostal za 5 7Sžo/131/2015 bránkou a nešiel za troma neznámymi muţmi. Otec ţalobcu zas tvrdil, ţe poškodený vyšiel na chodník, odkiaľ na muţov vulgárne vykrikoval, ţe mu poškodili zvonček a bránku. Ich výpovede sú rozporuplné aj pokiaľ ide o výzor troch neznámych muţov, s ktorými mal mať poškodený konflikt. Aj s ohľadom na zásadné odlišnosti vo výpovediach svedkov P.P. - otca, P.P. - brata a A. Š. súd povaţuje tieto výpovede za účelové, motivované snahou zbaviť ţalobcu zodpovednosti a postihu za priestupok vo forme pokuty a povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Podľa názoru krajského súdu ţalobcom a jeho rodinnými príslušníkmi produkovaná verzia udalostí bola v rozpore predovšetkým s výpoveďami svedkov S., D., Z. i poškodeného N., ktorí sa v rozhodujúcom čase nachádzali pred domom poškodeného a videli ako ţalobca vyskočil na bránku a skákal po nej. Ide o priame dôkazy usvedčujúce ţalobcu zo spáchania skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. Menovaní tieţ dosvedčili, ţe spáchaniu skutku zo strany ţalobcu predchádzal konflikt medzi ţalobcom, jeho bratom a najmä otcom na jednej strane a poškodeným na druhej strane, ktorý nechcel dovoliť údajne podnapitým Š. „vyšibať“ (obliať vodou umiestnenou na korbe vozidla ţalobcovho otca) ţeny nachádzajúce sa v tom čase v dome poškodeného, pričom násilné správanie ţalobcu a jeho brata malo byť reakciou na toto odmietnutie. K námietke ţalobcu týkajúcej sa nevypočutia ním navrhovaných svedkov L. K. a P. P. krajský súd uviedol, ţe rozhodovanie o tom, aké dôkazy je potrebné v konaní vykonať, patrí v zmysle § 34 ods. 4 správneho poriadku správnemu orgánu, majúc za to, ţe orgán prejednávajúci priestupok dôvodne povaţoval skutkový stav za dostatočne zistený, pred vydaním rozhodnutia ho nenamietal ani ţalobca. Vo vzťahu k dôkaznej hodnote navrhovaných svedeckých dôkazov krajský súd zastával názor, ţe výpovede svedkov podporujúcich príbeh o troch neznámych šibačoch sú s ohľadom na nezlučiteľnosť tejto verzie udalostí s ostatnými dôkazmi zbytočné, keď prítomnosť P. P. na mieste spáchania priestupku vplýva len z výpovedí ţalobcu, jeho otca a brata aj prítomnosť L. K. nepotvrdil nikto z ostatných svedkov okrem M. D., podľa ktorého sa L. K. nachádzal pred domom poškodeného, avšak tento sa do hádky nezapájal. Krajský súd dal do pozornosti, ţe prítomnosť P. P. a L. K. na mieste spáchania priestupku vyplýva iba z výpovedí ţalobcu, jeho otca a brata, pričom ani matka ţalobcu A. Š. prítomnosť P. P. a L. K. do zápisnice neuviedla. Krajský súd tieţ námietku ţalobcu o tom, ţe A. Š. podpísala zápisnicu bez jej prečítania, povaţoval za nevierohodnú a účelovú, nakoľko menovanej nič nebránilo zápisnicu si pred jej podpisom prečítať, nemoţno v tejto súvislosti správnemu orgánu vytknúť ţiadnu 6 7Sžo/131/2015 nezákonnosť. Krajský súd vo vzťahu k uloţenej sankcie konštatoval, ţe prvostupňový správny orgán a aj ţalovaný pri určení druhu sankcie prihliadol závaţnosti priestupku, spôsob a okolnosti jeho spáchania a jeho následky. Pri určení výšky sankcie správny orgán správne prihliadol aj na výšku spôsobenej škody a tieţ na skutočnosti, ţe ţalobca nebol v predchádzajúcich dvoch rokoch právoplatne postihnutý za obdobný priestupok a uloţenú sankciu 30,- € povaţoval za dostatočnú. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, ţe neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie, majúc za to, ţe správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci náleţité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., a preto správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu krajský súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia, námietky ţalobcu uvedené v ţalobe nepovaţoval za odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia a keďţe v konaní správneho orgánu nezistil takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ţalobu zamietol. Krajský súd o trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov celého konania. 7 7Sžo/131/2015 Ţalobca v dôvodoch odvolania namietal, ţe krajský súd nedostatočne, neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, ţe konanie má inú vadu, majúcu za následok nezákonnosť rozhodnutia. Nesúhlasil s argumentáciou správneho orgánu uvedenou v odôvodnení rozhodnutia, ţe rozdiely o skutku a čase vo výpovediach svedkov – I.I. p. D., p. S. p. N., boli spôsobené odstupom času skutku a prejednania priestupku, povaţujúc takéto tvrdenie za zavádzajúce, keď uvedení svedkovia boli vypočutí na OOPZ Cífer bezprostredne po incidente. Vytýkal krajskému súdu ako aj správnym orgánom oboch stupňov nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu. Tvrdil, ţe jeho matka nevypovedala na polícii a vypovedala aţ so značením odstupom času na obvodnom úrade. Pri vyhodnocovaní skutkového stavu, správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na matkine nezrovnalosti, tykajúce sa výšky šibačov, správny orgán uţ účelovo nepoukazuje na značný odstup času medzi skutkom a jej výpoveďou na správnom úrade, i keď ona mala naozaj veľký rozdiel medzi skutkom a jej prvou výpoveďou, keďţe ona nebola vypovedať na OO PZ v Cíferi ako svedkovia svedčiaci v prospech N. I., ktorí vo veci skutku vypovedali ihneď po incidente na polícii. Namietal, ţe i keď ich výpovede sa skoro v ničom nezhodovali, ani v samotných začiatkoch predmetného incidentu, správny orgán vyhodnotil ich výpovede ako dôveryhodné a predmetný skutok uznal ako dostatočne preukázaný. Ďalej ţalobca namietal, ţe správny orgán účelovo zle vyhodnotil výpoveď korunného nestranného svedka Z. P., ktorý bol počas celého incidentu na mieste incidentu a uviedol, ţe ţiadne poškodzovanie bránky nevidel. Dôvodil, ţe výpoveď nestranného svedka p. Z. P., suseda oznamovateľa p. N., podľa správneho orgánu, ani len nespochybnila jeho obvinenie. Ţalobca tieţ namietal, ţe správny orgán zle vyhodnotil výpovede svedkov svedčiacich v jeho prospech. Ţalobca taktieţ poukázal na to, ţe, správny orgán odmietol vypočuť nestranných svedkov incidentu, P. P. a K. L., ktorí predmetný skutok videli. Záverom ţalobca poukázal na pouţitie zásady „in dubio pro reo“ v zmysle § 2 ods. 4 Trestného poriadku.
8. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
9. 8 7Sžo/131/2015 Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca proti ţalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania zákonnosti jeho rozhodnutia č. SVS-OP2-2013/007421/TMG zo dňa 12.3.2013, ţiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu zistil, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného č. SVS-OP2-2013/007421/TMG zo dňa 12.03.2013 ţalovaný správny orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TT-OVVS3-2012/10975 zo dňa 14.11.
10. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za predmetný skutok mu správny orgán prvého stupňa uloţil podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 13 ods. 1 a § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 30,- € a zároveň mu uloţil povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednávaním priestupku 9 7Sžo/131/2015 vo výške 16,- €, predmetným rozhodnutím mu bola tieţ v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch uloţená povinnosť nahradiť poškodenému I. N. spôsobenú škodu vo výške 48,50 €. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch za skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorého sa dopustil dňa 09.04.
12. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce v rozsahu ţalobných dôvodov, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vine a treste uloţením pokuty ţalobcovi za porušenie právnej povinnosti v zmysle zákona o priestupkoch. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, 10 7Sžo/131/2015 na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v ţalobe, ktorými ţalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.). 11 7Sžo/131/2015 Odvolací súd mal preukázané, ţe v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného náleţite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. Zistil, ţe základné námietky ţalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu spočívajú v jeho tvrdení, ţe napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol uznaný vinným a bola mu uloţená sankcia v rozpore s ustanoveniami zákona č. 372/1990 Zb. v spojení s ustanoveniami správneho poriadku, namietajúc správnosť záverov správnych orgánov oboch stupňov v konaní o vine a o uloţení sankcie na základe nedostatočne zistenom skutkovom stave a jeho nesprávnom vyhodnotení. Podľa § 50 ods. 1, 2 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádeţou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Za priestupok podľa odseku 1 moţno uloţiť pokutu do 331 eur. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý 12 7Sžo/131/2015 zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva. V predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správneho orgánu o postihu za priestupok podľa zákona o priestupkoch, a preto na danú vec aplikujúc čl. 6 ods. 1 prvá časť Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“), je treba pouţiť trestnoprávnu úpravu. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R