Odvolací disciplinárny senát 1 Dso 6/2016 R O Z H O D N U T I E Odvolací disciplinárny senát na neverejnom zasadnutí v disciplinárnej veci proti Mgr. A. Ţ., sudkyni O. S. R. S., dňa
- decembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 131 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z r u š u j e rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – disciplinárneho senátu, sp. zn. 3 Ds 6/2015 zo dňa
- mája 2016 a vec mu v r a c i a , aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky – disciplinárny senát rozhodnutím sp. zn. 3Ds 6/2015 z
- mája 2016 uznal v bode II návrhu na disciplinárne konanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z
- septembra 2015, č. 39638/2015/151 za vinnú Mgr. A. Ţ., nar. X., trvale bytom U., sudkyňu O. S. R. S., z disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z. z. v platnom znení pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, ţe potom čo bol O. S. R. S. dňa
- septembra 2013 vrátený Krajským súdom v Banskej Bystrici spisový materiál v danej právnej veci, a to spolu s uznesením odvolacieho súdu o nariadení predbeţného opatrenia č. k. 16C0P/36/2013-22 zo dňa
- septembra 2013, kedy vydala pokyn na doručenie uznesenia o nariadení predbeţného opatrenia účastníkom konania, z čoho je zrejmé, ţe vo veci nevykonala bezdôvodne ţiadny úkon po dobu 3 mesiacov, čím tak zavinene porušila povinnosť sudcu v zmysle § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vţdy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, ţe ich nemôţe vybaviť bez zbytočných prieťahov. 1 Dso 6/2016 2 Za to jej podľa § 117 ods. 1 písm. b/ zákona č. 385/2000 Z. z. v platnom znení bolo uloţené disciplinárne opatrenie a to zníţenie funkčného platu o 20 % na obdobie dvoch mesiacov. Zároveň disciplinárny senát oslobodil sudkyňu spod návrhu v bode I na disciplinárne konanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z
- septembra 2015, č. 39638/2015/151 (ďalej len „návrh“), ktorého sa mala dopustiť ako sudkyňa O. S. R. S. tak, ţe v predmetnej právnej veci týkajúcej sa úprav a povinností k maloletému dieťaťu postupovala neefektívnym spôsobom a o určení výţivného pre maloletú A. L. meritórne nerozhodla ani po viac neţ 5 rokov od prevzatia predmetnej právnej veci dňa
- decembra 2009, a to napriek tomu, ţe sa jednalo o konanie týkajúce sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré má byť ukončené do 6 mesiacov od začatia konania, čím sa mala dopustiť závaţného disciplinárneho previnenia podľa ust. § 116 ods. 2 písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Práve v bode II návrhu, v ktorom disciplinárny senát uznal sudkyňu za vinnú, videl navrhovateľ porušenie povinností sudcu v tom, ţe potom čo bol O. S. R. S. dňa
- septembra 2013 vrátený Krajským súdom v Banskej Bystrici spisový materiál v danej právnej veci spolu s uznesením odvolacieho súdu o nariadení predbeţného opatrenia č. k. 16C0P/36/2013-22 zo dňa
- septembra 2013, zákonná sudkyňa zostala vo veci bezdôvodne nečinná a nevykonala ţiadny úkon aţ do
- decembra 2013, kedy vydala pokyn na doručenie uznesenia o nariadení predbeţného opatrenia účastníkom konania a teda vo veci tým pádom nevykonala bezdôvodne ţiadny úkon po dobu 3 mesiacov. Navrhovateľ kvalifikoval konanie menovanej sudkyne v oboch bodoch ako závaţné disciplinárne previnenie podľa ust. § 116 ods. 2 písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z., za čo jej navrhol uloţiť disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 písm. b/ cit. zákona a to zníţenie funkčného platu o 50% na obdobie 3 mesiacov. Uloţenie tejto formy disciplinárneho opatrenia na dolnej hranici zákonom určeného rozpätia povaţoval za dostačujúce z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie a primerané s ohľadom na rozsah a povahu sudkyňou porušených povinností, následok a mieru zavinenia, ako i samotnú osobu dotknutej sudkyne. Mgr. Ţ. sa k doručenému návrhu vyjadrila písomným vyjadrením doručeným súdu dňa
- októbra 2015, pričom uviedla, ţe v danom prípade dĺţku konania vo výraznej miere ovplyvnila existencia medzinárodného prvku, nakoľko otec maloletej sa pohyboval na území dvoch štátov (Uţička republika, Kičevo, Macedónsko a Švajčiarsko), s čím bolo spojené 1 Dso 6/2016 3 vyhotovovanie doţiadaní zahraničným orgánom na vykonávanie dôkazov a nutnosť vyhotovenia prekladov aţ do dvoch jazykov. Ďalej menovaná sudkyňa zdôrazňovala, ţe konajúci súd po prijatí návrhu otca dňa
- decembra 2009 vytýčil pojednávanie na
- februára 2010, no nakoľko sa však otec maloletej v mieste označeného bydliska nenachádzal (bol umiestnený vo väznici v Kantóne Luzern vo Švajčiarsku, pojednávanie po vrátení vybaveného doţiadania konajúci súd vytýčil bezodkladne pojednávanie a
- novembra 2012 vyhlásil vo veci rozsudok, v ktorom bola maloletá zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na výţivu maloletej sumou vo výške 100 Eur mesačne. Voči tomuto rozsudku podala matka prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd uznesením dňa
- septembra 2013 rozsudok v časti výţivného zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu, pričom konštatoval, ţe vydanie rozhodnutia bolo predčasné, pretoţe súd prvého stupňa nevypočul na pojednávaní matku, nezisťoval pomery na strane maloletej, nevyţiadal si správu o starostlivosti o dieťa ako aj o majetkových pomeroch oboch rodičov. K tomuto sudkyňa ešte uviedla, ţe v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti bol rozsudok právoplatný dňa
- januára 2013 a súd zistil uvedené vypočutím právneho zástupcu matky, pomery otca boli zistené doţiadaním jeho výsluchu vo väznici a dokazovanie ohľadom správy o starostlivosti o maloleté dieťa súd nevykonával, pretoţe maloletá bola v starostlivosti matky od narodenia a kolízny opatrovník nezistil nedostatky. Okrem vedľajších faktorov, ktoré ovplyvňovali dĺţku uvedeného konania, menovaná sudkyňa poukazovala aj na to, ţe pri vybavovaní vecí postupovala riadne a vec vybavovala pravidelne, čo preukazuje aj minimálny počet reštančných vecí v agende „P“, čo preukázala aj priloţeným zoznamom. Menovaná sudkyňa uviedla, ţe vplyv na vybavovanie vecí mali aj ďalšie objektívne dôvody spočívajúce vo veľkom mnoţstve pridelených vecí v agende „C“, kde došlo k nadmernému nápadu vecí koncom roka 2012 a takisto aj v prerozdelení vecí po odchádzajúcich sudcoch, s tým ţe priebeţne napádali aj ďalšie veci. Z tohto stavu bolo zrejmé, ţe nebude moţné vybavovať veci bez prieťahov, na čo menovaná sudkyňa upozorňovala predsedu súdu upozornením z
- februára 2013, avšak ako uvádza, upozornenie zostalo bez adekvátneho riešenia. Sudkyňa argumentovala tým, ţe nie kaţdá nečinnosť sudcu je zavineným nesplnením povinností a v tomto prípade sudkyňa nechcela spôsobiť prieťahy, tieto podľa nej nezavinila a navyše poukazovala na ich hrozbu a na nedostatok personálnych a materiálnych predpokladov na riadny výkon súdnictva na súde prvého stupňa. Mala za to, ţe označené prieťahy nevznikli jej zavinením, pretoţe pri dlhodobom nadmernom zaťaţení súdu nemá zabezpečené podmienky na bezprieťahový 1 Dso 6/2016 4 výkon práce a to aj napriek jej zvýšenom pracovnom nasadení. Poukázala aj na judikatúru Ústavného súdu SR (II. ÚS 21/01, III. ÚS 102/02), ktorá hovorí, ţe ojedinelá nečinnosť v trvaní niekoľkých mesiacov nemusí paušálne zakladať existenciu zbytočných prieťahov (v rozhodnutí ústavného súdu išlo o 4 mesiace) a poukázala na to, ţe v tomto svetle navrhovateľ tieto skutočnosti, ţe sa jednalo o prieťahy iba 3 mesiace nezohľadnil. V závere vyjadrenia ţiadala, aby bola oslobodená v plnom rozsahu a pripojila prílohy obsahujúce zoznam počtu reštančných vecí v jednotlivých senátoch ku dňu
- septembra 2015, upozornenie adresované predsedovi jej súdu zo dňa
- februára 2013, ako aj prehľad výkonnosti sudcov v občianskoprávnej agende C za mesiac júl 2015 a za mesiac august
- Na ústnom pojednávaní konanom dňa
- mája 2016 sa sudkyňa k obvineniam v bode II vyjadrila tak, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava svojho vyjadrenia zo dňa
- marca 2015 a dôvody v ňom obsiahnuté podrobnejšie ozrejmila. Okrem iného sa k bodu II vyjadrila v tom zmysle, ţe plynulosť konaní na súde bola ovplyvnená hromadnými podaniami niektorých ţalobcov (Pohotovosť, Cd-Consulting, Lawyer partners), odchodom niektorých kolegov sudcov a prerozdelenie vecí, a zmena asistentiek sudkyne. K zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici uviedla, ţe je samozrejmosťou a povinnosťou postupovať v intenciách tohto uznesenia, avšak javilo sa jej nadbytočné doplniť dokazovanie ohľadom maloletej, nakoľko o výchove a zverení dieťaťa bolo uţ právoplatne rozhodnuté a prostredie v ktorom maloletá vyrastala nikto nespochybňoval, ani kolízny opatrovník. Uviedla aj to, ţe vzhľadom na mimoriadnu situáciu a nápad mnoţstva vecí na súd, je v kompetenciách výkonnej moci zabezpečiť podmienky na plynulý výkon súdnictva a je podľa nej neprijateľné, aby za toto zlyhanie niesol kárnu zodpovednosť jednotlivý sudca. Disciplinárny senát vykonal dokazovanie, a to návrhom na disciplinárne konanie, podnetom Mgr. D. B. na disciplinárne stíhanie sudkyne zo dňa
- marca 2015, vyjadrením sudkyne spolu s prílohami, prehľadom reštančných vecí k
- septembru 2015 v jednotlivých senátoch, upozornením na moţnosť vzniku prieťahov podaným sudkyňou, prehľadom výkonnosti sudcov v jednotlivých agendách za mesiace júl a august 2015, hodnotením sudkyne, prehľadom nápadu vybavených vecí sudkyňou a prehľad neodpracovaných dní za r. 2010-2015, pripojenou kópiou rozhodnutia 3 Ds 6/2015, pripojeným spisom 7P/172/2009 a vyjadrením predsedu O. S. R. S. zo dňa
- mája
- 1 Dso 6/2016 5 Po vyhodnotení vykonaných dôkazov disciplinárny senát dospel k záveru, ţe v bode I návrhu na začatie disciplinárneho konania nemoţno konštatovať, ţe by sa Mgr. A. Ţ. svojim konaním a postupom v predmetnej veci dopustila disciplinárneho previnenia tak, ako sa jej kladie za vinu. K bodu II návrhu na začatie disciplinárneho konania disciplinárny senát vykonal dokazovanie obsahom spisu O. S. R. S. so sp. zn. 7P/172/2009, obsahom spisu 3 Ds 6/2015 a čítaním a oboznámením hodnotenia sudkyne. Po vykonaní tohto dokazovania ohľadom bodu II návrhu disciplinárny senát dospel k záveru, ţe sudkyňa sa v bode II s úpravou skutkového stavu a právnej kvalifikácie stavala vinnou, ţe potom čo bol O. S. R. S. dňa
- septembra 2013 vrátený Krajským súdom v Banskej Bystrici spisový materiál v danej právnej veci, a to spolu s uznesením odvolacieho súdu o nariadení predbeţného opatrenia, č. k. 16CoP/36/2013 zo dňa
- septembra 2013, zákonná sudkyňa Mgr. A. Ţ. zostala vo veci bezdôvodne nečinná, nevykonala ţiaden úkon aţ do
- decembra 2013, kedy vydala pokyn na doručenie uznesenia o nariadení predbeţného opatrenia účastníkom konania, z čoho je zrejmé, ţe vo veci nevykonala bezdôvodne ţiadny úkon po dobu troch mesiacov, čím sa dopustila previnenia podľa ust. § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. a za to jej disciplinárny senát uloţil disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, a to zníţenie funkčného platu o 20% na obdobie dvoch mesiacov. Disciplinárny senát uznal argument sudkyne, ţe dĺţku konania zásadne ovplyvnila existencia medzinárodného prvku (pobyt otca maloletej v dvoch štátoch a s tým spojené doţiadania a preklady písomností). Ďalej konštatoval, ţe vo veci rozhodla sudkyňa rozsudkom na pojednávaní dňa
- novembra 2012, kedy bola maloletá jednak zverená do osobnej starostlivosti matky (v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť) a jednak otec bol zaviazaný prispievať na výţivu maloletej mesačne 100 Eur a to bez ohľadu na odvolanie matky. Rozhodnutím odvolacieho súdu bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výţivného zrušené a tieţ v časti nedoplatku na výţivnom, pričom súčasne odvolací súd zaviazal predbeţným opatrením rovnako ako súd prvého stupňa. Disciplinárny senát zohľadniac všetky hore uvedené skutočnosti, okolnosti daného prípadu, zloţitosť veci výlučne z pohľadu existencie medzinárodného prvku, ktorý výraznou mierou sťaţuje postup sudcu, ktorý má v oddelení okrem daného prípadu ešte ďalších cca 500 neskončených vecí, dospel k záveru, ţe všetky tieto skutočnosti vo významnej miere zniţujú závaţnosť charakteru porušenej povinnosti, ako aj spôsob konania a mieru zavinenia sudkyne a postačujúcim je po úprave právnej kvalifikácie uloţenie 1 Dso 6/2016 6 disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 1 písm. b/ cit. zákona a to zníţenie funkčného platu o 20% na obdobie dvoch mesiacov. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podala dňa
- augusta 2016 Mgr. A. Ţ. odvolanie. Toto odvolanie odôvodnila najmä tým, ţe podľa nej kvalifikovaným spôsobom preukázala, ţe obdobie nečinnosti, ktoré sa jej kladie za vinu s ohľadom na jej zaťaţenosť je zásadnou objektívnou skutočnosťou a preto túto nečinnosť nemoţno povaţovať za nečinnosť dosahujúcu závaţnosť disciplinárneho previnenia. V tomto smere poukázala najmä na to, ţe disciplinárny senát sám konštatoval, ţe do úvahy uvedené skutočnosti ohľadom prílišnej zaťaţenosti sudkyne, avšak podľa sudkyne pochybil, keď ich nevyhodnotil ako objektívne. Sudkyňa uviedla, ţe preukázala, ţe s ohľadom na jej zaťaţenosť, veľký nápad vecí, zlú personálnu situáciu na O. S. R. S. nebolo moţné vyvarovať sa negatívnym dôsledkom v podobe dlhších časových úsekov medzi úkonmi v konaní a je podľa nej nepochybné, ţe neboli u nej vytvorené podmienky na bezprieťahový výkon jej funkcie sudcu. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR (sp. zn. 11Kss/9/2013-78), v ktorom bolo opakovane zdôraznené, ţe nemoţno všeobecne ohraničiť dobu, ktorú v konkrétnom konaní je moţné povaţovať za nečinnosť, ale je nutné prihliadať na konkrétne okolnosti týkajúce sa sudcu. Zodpovednosť by v prípade nezabezpečenia dobrých podmienok mali preberať subjekty, ktoré tieto podmienky vytvárajú a majú na ne vplyv. Sudkyňa v odvolaní tieţ argumentovala, ţe osobne signalizovala neprimeraný počet jej pridelených vecí a na objektívnu nemoţnosť vybavenia v primeraných lehotách. Rovnako tak na rovnaké skutočnosti upozorňovali aj jej kolegovia sudcovia. Vyjadrila názor, ţe spravodlivo poţadovať bezprieťahový výkon povinností sudcu moţno len vtedy, ak sú sudcom výkonnou mocou vytvorené potrebné podmienky. Preto je nepochybné, ţe ak v tomto výkonná moc zlyháva, je neprijateľné, aby zodpovednosť za toto zlyhanie niesli sudcovia vo forme disciplinárnych postihov. Sudkyňa pripojila tieţ odkaz na judikatúru Ústavného súdu SR (IV. ÚS 471/2012), podľa ktorej enormná zaťaţenosť súdov hraničiaca s ich schopnosťou zabezpečiť v obvyklom čase riadny chod orgánov predstavuje okolnosť hodnú osobitého zreteľa. Zdôrazňovala aj skutočnosť, ţe podstatnou náleţitosťou disciplinárneho previnenia je zavinené konanie v zmysle § 166 ods. 2 písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z., ku ktorému z jej strany podľa jej slov nedošlo, pretoţe zavineným nesplnením povinnosti sudcu nie je kaţdá nečinnosť, ale len také obdobie nečinnosti, ktoré je neprimerané povahe veci, ak nekonaniu nebránia objektívne dôvody. Sudkyňa v odvolaní tvrdila, ţe prieťahy spôsobiť 1 Dso 6/2016 7 nechcela, preto aj poukazovala na ich hrozbu a aj na to, ţe sa im nemohla nijako vyhnúť ani po zvýšenej výkonnosti, o čom svedčia jej pracovné výsledky a hodnotenia, ktoré boli na dobrej aţ nadpriemernej úrovni. V závere konštatovala, ţe jej nebolo z rozhodnutia disciplinárneho senátu zrejmé, na základe akých skutočností tento dospel k záveru, ţe sa dopustila zavineného konania, ktoré malo za následok prieťahy v konaní. Rovnako tak mala za to, ţe vo svetle doterajšej rozhodovacej praxe disciplinárnych senátov sudcov je uloţený trest neprimeraný. V nadväznosti na skutočnosti, ktoré uviedla, navrhovala v zmysle § 129 ods. 4 statusového zákona oslobodenie od disciplinárneho obvinenia. Odvolací disciplinárny senát preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho senátu a na neverejnom zasadnutí zistil, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v lehote určenej § 131 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odvolací disciplinárny senát po preskúmaní zákonnosti, odôvodnenosti napadnutých výrokov rozhodnutia a konaním, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe odvolanie odvolateľky Mgr. A. Ţ. je dôvodné a rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu v bode II za danej dôkaznej situácii je predčasné pretoţe vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ohľadom stíhaného skutku pod bodom II odvolací disciplinárny senát poukazuje na nasledovné: Disciplinárne stíhaná sudkyňa v rámci svojich moţností upozorňovala na hroziace nebezpečenstvo prieťahov, avšak toto jej upozornenie ostalo bez adekvátneho riešenia. Odvolací disciplinárny senát má za to, ţe prvostupňový disciplinárny senát sa nedostatočne vysporiadal s námietkou sudkyne, keďţe nezisťoval a neuviedol, či a akým spôsobom sa predseda O. S. R. S. zaoberal predmetným upozornením sudkyne na hroziace prieťahy. Po podaní upozornenia na črtajúce sa prieťahy v konaniach a nedostatočné pracovné podmienky pre výkon povinností sudcu a jeho vybavení predsedom súdu bolo v kaţdom prípade potrebné zistiť aj to, či predseda súdu aj nejakým spôsobom upozorňoval Ministerstvo spravodlivosti SR. V tomto dáva odvolací disciplinárny senát za pravdu sudkyni, ţe pokiaľ sudca upozorňuje na nedostatky pri zabezpečení podmienok pre výkon súdnictva, je potrebné, aby sa kompetentné subjekty týmto zaoberali, v opačnom prípade nie je moţné dôsledky nezabezpečenia riadnych podmienok pre prácu sudcov posudzovať ako disciplinárne previnenie. Ďalej má odvolací disciplinárny senát za to, ţe hodnotenie predmetnej nečinnosti sudkyne je potrebné vykonať aj v porovnaní s ostatnými kolegami - sudcami na O. S. R. S.. 1 Dso 6/2016 8 Stíhaná sudkyňa síce predloţila písomnosti, ktoré mapujú prehľad výkonnosti jej kolegov – sudcov, avšak ide iba o niektoré agendy (agendy „C“, „P“ a „T“) a len o dva mesiace z roku 2015 a z prehľadu štatistiky reštančných vecí u jednotlivých sudcov nie je zrejmé po akú dobu má konkrétny sudca reštančnú vec čakajúcu na vybavenie, čo je nepochybne dôleţitým ukazovateľom výkonnosti sudcu. Pokiaľ teda stíhaná sudkyňa tvrdí, ţe O. S. R. S. je dlhodobo personálne poddimenzovaný a nápad vecí je tak enormný, ţe nie je moţné rozhodovať veci bez prieťahov, je nutné, aby prvostupňový disciplinárny senát hlbšie preskúmal toto tvrdenie. Aj v tomto musí dať odvolací disciplinárny senát za pravdu stíhanej sudkyni, ţe pokiaľ by sa preukázala pravdivosť tejto skutočnosti, zakladalo by to objektívnu nemoţnosť vybavovať pridelené veci bez prieťahov a tým pádom je neprípustné disciplinárne stíhať sudkyňu, pretoţe sa nejedná o zavinené konanie. V závere odôvodnenia tohto rozhodnutia disciplinárny senát konštatuje, ţe zistil nedostatky rozhodnutia disciplinárneho senátu prvého stupňa v tom, ţe v napadnutom rozhodnutí nebola dostatočne odôvodnená závaţnosť previnenia a uloţená sankcia. Disciplinárny senát prvého stupňa len stroho konštatoval, ţe na základe vykonaného dokazovania dospel k určitému záveru a povaţuje za dostatočné uloţiť disciplinárne opatrenie vo forme zníţenia platu na dobu dvoch mesiacov. Ak sa skutkový stav a posúdenie disciplinárneho zavinenia pohybuje v takom citlivom rozmedzí ako je tomu v tomto prípade, je oveľa viac potrebné zahrnúť do odôvodnenia podrobnejšie vysporiadanie sa so závaţnosťou previnenia a riadne odôvodniť aj uloţenú sankciu a to z toho dôvodu, ţe v záujme právnej istoty a účelu disciplinárneho konania potrestaný sudca musí vedieť, prečo mu bola uloţená konkrétna sankcia. Samozrejme riadne odôvodnenie rozhodnutia nielen v časti úvahy o závaţnosti previnenia a ukladania trestu je nevyhnutné aj pre moţnosť riadneho preskúmania prvostupňového rozhodnutia. V novom konaní bude potrebné, aby prvostupňový disciplinárny senát vyţiadal od predsedu O. S. R. S. správu o vybavení upozornenia stíhanej sudkyne na hroziace prieťahy a takisto bude musieť zistiť, či predseda súdu ďalej riešil túto záleţitosť a ak áno ako, a či upozorňoval aj Ministerstvo spravodlivosti SR. Okrem toho prvostupňový disciplinárny senát si bude musieť vyţiadať od O. S. R. S. prehľad výkonnosti všetkých sudcov vo všetkých agendách za rok 2015 práve pre objektívne posúdenie, či naozaj na menovanom súde neboli zabezpečené riadne podmienky na výkon súdnictva bez prieťahov. 1 Dso 6/2016 9 Disciplinárny senát prvého stupňa sa bude tieţ musieť v novom konaní vysporiadať podrobnejšie so závaţnosťou skutku, ktorý sa kladie stíhanej sudkyni za vinu a najmä by mal zváţiť, či je v tomto prípade vhodné a účelné sudkyňu disciplinárne potrestať v prípade preukázania viny. Mal by napokon zváţiť, či by nestačilo v tomto prípade len napomenutie podľa § 117 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z. z.. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je moţné podať odvolanie. V Bratislave
- decembra 2016 JUDr. František Š e v č o v i č , v . r . predseda odvolacieho disciplinárneho senátu Vypracoval: JUDr. Ivan Syrový, PhD. Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová