Najvyšší súd 4Sžo/257/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca) a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci ţalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. SLV-OLVS-6/2012 zo dňa
- januára 2012, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 2S/139/2012-36 zo dňa
- apríla 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.: 2S/139/2012-36 zo dňa
- apríla 2015 spolu s opravným uznesením č.k. 2S/139/2012-49 zo dňa
- októbra 2015 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 4Sžo/257/2015 O d ô v o d n e n i e
- 1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SLV-OLVS-6/2012 zo dňa 25.01.2012, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii (ďalej len „povinná osoba“) podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „ZSI“) vydanom v prvom stupni pod č. KM-919-007/SI-2011 zo dňa 09.12.2011, ktorým sa nevyhovelo ţalobcovej ţiadosti zo dňa 04.10.2011 o poskytnutie informácie, v ktorej ţiadal o sprístupnenie „uznesení všetkých interných predpisov Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru alebo Úradu boja proti korupcii, ktoré upravujú operatívnu činnosť príslušníkov PZ sluţobne zaradených na Úrade boja proti korupcii“ a toto rozhodnutie potvrdil. 1.2 Krajský súd v Bratislave zároveň rozhodol o trovách konania tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 1.3 Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na vymedzenie ţalobných dôvodov a posudzoval, či zákonná 15-dňová lehota podľa § 19 ods. 3 ZSI na rozhodnutie o rozklade ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby začala plynúť ţalovanému uţ dňom nasledujúcim po doručení rozkladu, alebo aţ dňom nasledujúcim po predloţení rozkladu povinnou osobou spolu so spisom rozkladovej komisii Ministrovi vnútra SR. Od posúdenia tejto otázky potom závisí, či vo veci bolo vydané druhostupňové fiktívne rozhodnutie márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o rozklade alebo či fikcia rozhodnutia o ţalobcovom rozklade nenastala a ţalobou napadnuté rozhodnutie ministra bolo vydané včas. 1.4 V tejto súvislosti krajský súd poukázal na novšiu judikatúru najvyššieho súdu sp.zn. 3Sţi/19/2012 zo dňa 04.12.2012, v ktorej tento súd v obdobnej veci konštatoval, ţe „...ustanovenie § 19 ods. 3 prvá veta zák. č. 211/2000 Z. z. počíta s procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom a preto sa ustanovuje 15-dňová lehota 3 4Sžo/257/2015 na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom. Tento postup sa primerane aplikuje na konanie o rozklade (§ 61 ods. 3 správneho poriadku). Rozhodnutiu o rozklade predchádza procesný postup rozkladovej komisie a vyhotovenie návrhu rozkladovou komisiou, ktorá vykonáva procesné úkony spojené s predložením veci na rozhodnutie o rozklade podobne ako správny orgán prvého stupňa. Rozkladová komisia preto tieto úkony robí najneskôr v lehote podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 41 ods. 3 správneho poriadku. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zmienená subsidiárna aplikácia správneho poriadku i na konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je v súlade s princípom dobrej verejnej správy. Z tohto dôvodu Najvyšší súd SR dospel k záveru, že lehota na rozhodnutie ministra podľa § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z.z. plynie od predloženia rozkladu spolu so spisom ...“. 1.5 Krajský súd zaujal stanovisko, podľa ktorého povinná osoba v súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku, ktorého právnemu reţimu konanie podľa ZSI v otázkach osobitne neupravených podlieha, predloţila rozklad ţalobcu (doručený 26.10.2011) so spisom (dňa 11.01.2012). Nasledujúcim dňom začala plynúť ministrovi ţalovaného, oprávnenému rozhodnúť o rozklade, zákonná 15-dňová lehota podľa § 19 ods. 3 ZSI, ktorú minister dodrţal a ţalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.01.2012 zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 09.12.
- 1.6 Krajský súd v Bratislave je toho názoru, ţe fikcia vydania druhostupňového rozhodnutia, ktorým by bolo potvrdené rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení ţalobcom poţadovanej informácie nenastala a preto fiktívne rozhodnutie, ktorým ţalobca odôvodňuje nadbytočnosť a nezákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia, nevzniklo. 1.7 Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe v zmysle zákona o ZSI je práve ţalovaný pôvodcom predmetných informácií a ako taký je spôsobilí a oprávnený rozhodnúť, ktorá informácia je utajovanou skutočnosťou a určiť stupeň jej utajenia. V tomto kontexte preto nemoţno polemizovať so ţalovaným ako pôvodcom utajovanej skutočnosti v zmysle zákona či predmetné informácie sú, alebo nie sú, zaradené do zoznamu utajovaných skutočností a či podliehajú reţimu utajenia v zmysle zákona o ZSI. Utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou spôsobom ustanovenými 4 4Sžo/257/2015 príslušnými právnymi predpismi. Ţalobca je v tomto smere nepovolanou osobou, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. 1.8 Krajský súd je tieţ názoru, ţe označenie celého dokumentu určitým stupňom utajenia neruší povinnosť vyplývajúci z § 12 ZSI poskytnúť informácie, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami (napr. informácie, ktorých sprístupnenie neohrozí záujmy Slovenskej republiky) a ktoré nie sú chránené ani inými predpismi. Pri rozhodovaní o sprístupnení informácií obsiahnutých v takomto dokumente treba rešpektovať ústavnú poţiadavku zakotvenú v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, aby obmedzenie práva na prístup k informáciám bolo vţdy naozaj „nevyhnutné“ na ochranu určitého chráneného záujmu (v tomto prípade napr. na ochranu bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku). Znamená to, ţe prístup by mal byť obmedzený k tým informáciám, ktoré je naozaj potrebné chrániť v záujme štátu (k utajovaným skutočnostiam) a ţe z dokumentu označeného za utajovaný, by mali byť sprístupnené informácie, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami. 1.9 Krajský súd sa nestotoţnil s argumentáciou ţalobcu, ţe v danom prípade nebola naplnená potreba chrániť poţadované informácie vzhľadom na záujem Slovenskej republiky ako ďalšia poţiadavka podľa zákona ZSI. 1.10 Podľa krajského súdu ţalobcom poţadované informácie sú internými predpismi upravujúcimi utajené postupy operatívnej činnosti, ktoré slúţia Policajnému zboru SR na účely zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a páchateľov, pričom súbor týchto informácií nemá verejný charakter. Policajný zbor chráni ţivot a bezpečnosť osôb a majetok, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií, vykonáva vyšetrovanie a vyhľadávanie o trestných činoch, vedie boj proti terorizmu, vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach a iné úlohy ak tak ustanovujú osobitné predpisy. 1.11 Krajský súd sa teda v plnej miere stotoţnil so ţalovaným, ţe poskytnutím predmetných informácií by mohlo dôjsť k zmareniu alebo sťaţeniu odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a tieţ k ohrozeniu verejného poriadku. Preto tieto informácie svojim charakterom spĺňali definíciu utajovaných skutočností podľa zákona ZSI 5 4Sžo/257/2015 po formálnej i materiálnej stránke a ako také boli vylúčené v súlade s § 8 ods. 1 ZSI z povinnosti ich ţalobcovi poskytnúť. 1.12 Vzhľadom na uvedené, dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, neukrátili ţalobcu na jeho právach a boli v medziach zákona. Nakoľko námietky ţalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a ţalobu zamietol.
- 2.1 Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/139/2012-36 zo dňa 01.04.2014 zrušil a ţalobcovi priznal náhradu trov konania. 2.2 Podľa názoru ţalobcu, súd materiálnu podmienku existencie utajovanej skutočnosti posudzoval formalisticky, keď iba skonštatoval úlohy Policajného zboru. Krajský súd v tejto časti zdôvodnenia celkom rezignoval na nezávislosť súdnej moci a stal sa prisluhovačom výkonnej moci. Je názoru, ţe nie kaţdý interný predpis upravuje konkrétne postupy pri realizácii spravodajských opatrní a nie kaţdý aspekt operatívno-pátracej činnosti je nevyhnutné a potrebné utajovať. Utajeniu môţu podliehať konkrétne realizované činnosti v rozpracovaných veciach, nie všeobecné akty upravujúce chronicky známe postupy, či vnútornú organizáciu operatívnych útvarov. Poukázal, ţe okrem splnenia formálnej podmienky, musí existovať aj materiálna – teda potreba chrániť informáciu pred vyzradením v záujme Slovenskej republiky, inak sa nejedná o utajovanú skutočnosť, hoc by aj bola formálne takto označená. 2.3 Ţalobca namieta, ţe ţalovaný sa nevysporiadal ani s formálnou podmienkou, keď sa v jeho rozhodnutí neuvádza, podľa ktorej poloţky nariadenia MV č. 16/2008 by mali byť poţadované informácie utajovanou skutočnosťou. 2.4 Aby informácia bola utajovanou skutočnosťou, musela byť v zmysle § 2 písm. a/ ZSI za takúto určená jej pôvodcom, musela vzniknúť v oblasti ustanovenej 6 4Sžo/257/2015 nariadením vlády SR (formálne podmienky) a zároveň musí existovať potreba chrániť ju pred vyzradením v záujme SR (materiálna podmienka). Pokiaľ je splnená iba formálna a nie aj materiálna podmienka, nejedná sa o utajovanú skutočnosť, hoc by aj formálne takto označená bola.
- 3.1 K podanému odvolaniu sa vyjadril aj ţalovaný svojim podaním zo dňa 15.07.2015, kde uvádza, ţe krajský súd dostatočne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobnom návrhu ako aj ku konaniu, ktoré mu predchádzalo. Stotoţňuje sa s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave a navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. 3.2 Ţalobcove vágne tvrdenia, ţe metódy pouţívané Policajným zborom SR nie sú unikátne, ale naopak, ţe sú chronicky známe, pričom kaţdý záujemca sa s nimi môţe oboznámiť v príslušných verejne prístupných archívoch bezpečnostných zloţiek, nemôţe spochybňovať, ţe ţalobcom poţadované informácie sú internými predpismi upravujúcimi utajené postupy operatívnej činnosti, ktoré slúţia Policajnému zboru na účely zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a páchateľov, pričom súbor týchto informácií nemá verejný charakter. Policajný zbor chráni ţivot a bezpečnosť osôb a majetok, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií, vykonáva vyšetrovanie a vyhľadávanie o trestných činoch, vedie boj proti terorizmu, vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach a iné úlohy ak tak ustanovujú osobitné predpisy. 3.3 Ţalovaný je presvedčený, ţe poţadované informácie svojim charakterom spĺňali definíciu utajovaných skutočností podľa zákona ZSI a to po formálnej ako aj materiálnej stránke, a ako také boli vylúčené v súlade s § 8 ods. 1 ZSI z povinnosti ich ţalobcovi poskytnúť. 7 4Sžo/257/2015
- 4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. 4.2 V predmetnom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 2S/139/2012-36 zo dňa 01.04.2015, ktorý podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SLV-OLVS-6/2012 zo dňa 25.01.2012, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného vydanom v prvom stupni pod č. KM-919-007/SI-2011 zo dňa 09.12.2011, ktorým sa nevyhovelo ţalobcovej ţiadosti zo dňa 04.10.2011 o poskytnutie informácie, v ktorej ţiadal o sprístupnenie „všetkých interných predpisov MV SR, Prezídia policajného zboru alebo Úradu boja proti korupcii, ktoré upravujú operatívnu činnosť príslušníkov PZ sluţobne zaradených na úrade boja proti korupcii“ a toto rozhodnutie potvrdil. 4.3 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, kde fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 4.4 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8 4Sžo/257/2015 4.5 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 4.6 Podľa § 8 ods. 1 ZSI, ak poţadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým ţiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 4.7 Podľa § 19 ods. 1 ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí poţadovanej informácie moţno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o ţiadosti podľa §
- Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 4.8 Senát najvyššieho súdu z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe ţalobca podal na Prezídiu Policajného zboru rozklad dňa 26.10.2011 proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií č. KM-919-001/S/-2011 zo dňa 07.10.
- Predmetný rozklad bol ţalovanému predloţený dňa 11.11.
- Druhostupňové rozhodnutie SLV-ORVS-142/2011 bolo vydané dňa 29.11.2011 tým, ţe prvostupňové rozhodnutie KM-919-001/S/-2011 zo dňa 07.10.2011 bolo zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. S poukazom na ustálenú judikatúru citovanú v bode 1.4 dospel senát odvolacieho súdu, ţe rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v zákonnej lehote. 4.9 Rozklad ţalobcu podaný dňa 30.12.2011 bol predloţený ţalovanému na rozhodnutie dňa 11.01.2012 a bolo v ňom rozhodnuté dňa 25.01.
- Takýto postup je preto súladný so zákonom. 4.10 Podľa § 19 ods. 3 ZSI odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolanie povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 9 4Sžo/257/2015 4.11 Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 215/2004 Z. z. na účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneuţitím, poškodením, neoprávneným rozmnoţením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môţe vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojim nariadením. 4.12 Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 215/2004 Z. z. na účely tohto zákona je informáciou
- obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu,
- obsah ústneho vyjadrenia
- obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného média. 4.13 Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 215/004 Z.z. stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. 4.14 Podľa § 38a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávajúcich Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a stráţených objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrane štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí. 4.15 Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov, kontrolovaná dodávka, kriminálne spravodajstvo, pouţívanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a vyuţívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, objekty a miesta pouţívané pod legendou a predstieraný prevod veci. 10 4Sžo/257/2015 4.16 Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. Policajný zbor je oprávnený pouţívať prostriedky operatívno-pátracej činnosti pri odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri zisťovaní páchateľov a pri ochrane legalizanta a agenta, pri zabezpečovaní ochrany určených osôb, ochrany stráţených objektov, ochrany štátnej hranice a v prípadoch uvedených v § 36 a v osobitnom predpise; prostriedky operatívno-pátracej činnosti je Policajný zbor v súvislosti s činnosťou kriminálneho spravodajstva oprávnený pouţívať pri vykonávaní bezpečnostnej previerky podľa osobitného predpisu. 4.17 Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje ZSI, podľa ktorého má kaţdý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia poţaduje (§ 3 ods. 1, 3 citovaného zákona). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 citovaného zákona). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, ţe sprístupní poţadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 citovaného zákona).
- 5.1 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, ţe vo vzťahu k predmetu odvolacích námietok ţalobcu sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu. 5.2 Krajský súd, rovnako ako ţalovaný jasne a logicky preukázali, ţe nie je zákonný dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia. Ako uţ správne poukázal ţalovaný, podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o ZSI sa stupňom utajenia „vyhradené“ označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. 11 4Sžo/257/2015 5.3 Ak ţalobca namietal neexistenciu splnenia materiálnej a formálnej podmienky pri otázke existencie utajovanej informácie, treba podotknúť, ţe v tomto prípade sú obidve podmienky splnené. Ako uţ zdôraznili ţalovaný a krajský súd – je tu potreba chrániť predmetné informácie, nakoľko ide o nariadenia upravujúce utajené postupy operatívnej činnosti, ktorá je systémom spravidla utajených spravodajských opatrení na účely zamedzovania, odhaľovania, dokumentovania trestnej činnosti a jej páchateľov. Poskytnutím takýchto informácií môţe dôjsť k zmareniu odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti. Je len logické domnievať sa, ţe zverejnením takýchto informácií, ktoré upravujú predmetné postupy, by nepochybne došlo k ohrozeniu verejného poriadku, k sťaţeniu plnenia si povinností a činností Policajného zboru, ktorý má túto úlohu plniť zo zákona. 5.4 Niet pochýb ani o prítomnosti formálnej stránky, nakoľko predmetné informácie sú pôvodcom týchto informácií označené ako „Vyhradené“. V zmysle § 3 ods. 6 zákona o ZSI sa týmto stupňom utajenia označujú skutočnosti vtedy, ak by neoprávnená manipulácia mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. 5.5 Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, ţe bola preukázaná potreba chrániť takéto informácie pred ich zverejnením (oprávnený záujem), tieto informácie boli v zmysle zákona tak aj označené (utajované skutočnosti), a teda neboli správne v zmysle § 8 zákona o ZSI sprístupnené, čím teda má odvolací súd jednoznačne za preukázané splnenie všetkých podmienok potrebných k tomu, aby potvrdil správnosť rozhodnutia krajského súdu. 5.6 Senát Najvyššieho súdu SR poukazuje na to, ţe v judikatúre slovenských súdov sa vyvinula právna koncepcia implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, ktorú formulovali súdy vo svojich rozhodnutiach, napr. uznesenie ÚS SR sp.zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09.03.2010, v ktorom je uvedené: „Vo všeobecnej rovine preto Ústavný súd uzatvára, ţe pre obmedzenie základného práca na prístup k informáciám nie sú relevantné len ustanovenia § 8 aţ 11 zákona o ZSI explicitne vymedzujúce obmedzenia v prístupe k informáciám, ale aj ustanovenia iných zákonných právnych predpisov chrániace práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť“. Ústavný súd SR sa tak stotoţnil s názorom sťaţovateľa, ţe zákon o slobode informácii 12 4Sžo/257/2015 je výrazom zásady „čo nie je tajné, je verejné“, avšak rozsah toho, čo je „tajné“, nemusí nevyhnutne vyplývať len zo zákona o ZSI“. 5.7 Uvedenú právnu koncepciu môţeme nájsť aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 5Sţi/4/2009 zo dňa 21.04.2010: „Riešiac tieţ otázku, či podľa zákona o ZSI okrem povinného zverejňovania informácií (§ 5 zákona o ZSI) moţno ich nezverejňovanie zúţiť len na podmienky obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 8 aţ 13 zákona o ZSI, najvyšší súd má za to, ţe aj extenzívny výklad zákona o ZSI má svoje medze a neznamená, ţe povinné osoby musia zverejňovať úplne všetko. Široko vykladané právo na prístup k informáciám, ako ho prezentuje ţalobca, by znamenalo, ţe akákoľvek iná osoba by mala mať právo domáhať sa vydávania dokumentov aj z neverejných rokovaní, teda napríklad aj z rokovaniach pléna Ústavného súdu SR (§ 4 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov), či neverejných porád senátu súdu a pod.“. Tento záver Najvyššieho súdu SR prešiel aj následným testom ústavnosti, keď Ústavný súd SR svojim uznesením sp.zn. II. ÚS 514/2010 zo dňa 07.12.2010 podanú sťaţnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sţi/4/2009 zo dňa 21.04.2010 potvrdil. 5.8 Senát odvolacieho súdu v tejto súvislosti odkazuje aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako napr. sp.zn. 3Sţi/29/2013 zo dňa 11.02.2014, sp.zn. 8Sţi/2/2010 zo dňa 09.12.2010, sp.zn. 6Sţi/8/2012 zo dňa 31.07.2013, sp.zn. 3Sţi/16/2014 zo dňa 01.04.
- 5.9 Skutočnosť, ţe Ústavný súd SR uznal právnu koncepciu, ţe obmedzenie prístupu k informáciám sa nevzťahuje iba na explicitné prípady zákona o ZSI, ale aj na zákazy z iných právnych predpisov verejného práva, potvrdzuje súdnu prax, ktorá je v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR označená ako implicitné obmedzenie prístupu k informáciám, vyplývajúce z iných právnych predpisov. Práve tieto obmedzenia prístupu k informáciám môţu byť spochybňované ţalobami nie len laickou verejnosťou, ale aj odbornou verejnosťou, ktorej právne vedomie vychádza z princípov právneho normativizmu a právneho pozitivizmu. Je však úlohou vrcholných súdnych inštancií zabezpečiť vnútornú logiku právneho systému, tzv. dilatačnými rozhodnutiami. Právna dilatácia je pojem prevzatý z mechaniky a analogicky 13 4Sžo/257/2015 aplikovaný na právny poriadok. „... aby fyzikálne a mechanické danosti konkrétneho materiálu alebo konštrukcie s ohľadom na podmienky expozície a zaťaţenia nespôsobili neţelaný stav. Ich návrhu by sa mohla venovať náleţitá pozornosť, pretoţe zväčša predstavujú alebo vytvárajú slabé miesto konštrukcie“. Právny pozitivizmus a normativizmus svojimi rigidnými prvkami, ktoré sami o sebe sú pevné, spôsobuje, ţe vo vzájomnej interakcii vytvárajú slabé miesta právneho poriadku. 5.10 Zákon o ZSI je zaloţený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, ţe povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ale môţe vyplývať i z iných právnych predpisov verejného práva. Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti, t.j. aplikácia výkladu v systéme právneho poriadku. Z tohto dôvodu bola súdne deklarovaná koncepcia implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, ktoré obmedzenie vyplýva aj z iných právnych predpisov, o ktorom ţiadateľ poznajúci iba text zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemusí vedieť. Orgány štátnej správy a správne súdy však tieto implicitné znaky musia poznať, pretoţe od nich sa uţ vyţaduje právne myslenie v systéme práva. Keď je určité konanie neverejné, je odporujúce elementárnej logike, aby údaje z tohto konania mohli byť sprístupňované cez zákon o ZSI. 5.11 Pri posúdení sprístupnenia informácii povinnou osobou nie je moţné zákon o ZSI aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné aj vyhodnotiť, či sa sprístupnením informácií neohrozí iný záujem štátu. Takýto implicitný zákaz nesprístupnenia informácie musí byť povinnou osobou dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. Vyzradenie informácií získaných operatívno-pátracou činnosťou by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu. Legitímny dôvod obmedzenia prístupu k informáciám je ochrana dôleţitých záujmov štátu, a preto povinné osoby pri sprístupňovaní informácii musia zváţiť dôvod neposkytnutia informácií, ktorý spočíva v záujme štátu na tom, aby poskytnuté informácia neohrozili objasnenie skutočností dôleţitých pre trestné konanie a aby ani nebola poručená prezumpcia neviny. Povinné osoby v takýchto prípadoch musia v rámci správnej úvahy zváţiť, či by poskytnutím informácií mohol byť zmarený účel trestného konania a či by nebolo ohrozené objasnenie skutočností dôleţitých pre trestné konanie. 14 4Sžo/257/2015 5.12 Výsledky operatívno-pátracej činnosti môţu obsahovať informácie o formách práce kriminálnej polície a o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť polície. Z uvedených dôvodov senát odvolacieho súdu v prejednávanom prípad videl legitímne záujem na odopretie poskytnutia informácií. Nie je vhodné, aby boli zverejnené informácie o činnosti orgánov činných v trestnom konaní, či iných pracovníkoch Policajného zboru SR, a to aj v tých prípadoch, ak nebolo začaté trestné konanie, ak by tým boli ohrozené práva tretích osôb alebo schopnosť orgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo zabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajovanosť operatívno-pátracej činnosti má slúţiť aj na zamedzenie úniku informácií z Policajného zboru Slovenskej republiky. 15.13 Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniu ţalobcu, pretoţe krajský súd postupoval vecne správne, keď ţalobu zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa stotoţnil s právnou argumentáciou krajského súdu, na základe ktorých bolo potrebné ţalobu zamietnuť a predmetný rozsudok krajského súdu potvrdiť. 5.14 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, ţe vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. 5.15 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďţe ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov odvolacieho konania zo zákona neprislúcha. 5.16 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia 15 4Sžo/257/2015 účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolanie bolo v tejto veci podané pred
- júlom 2016, preto odvolací súd postupoval v konaní podľa ustanovení O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa
- novembra 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková