Obsah (6)

§ 175§ 259§ 250l§ 246c§ 250j§ 250k

Najvyšší súd 7So/71/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Rei

§ 1753 7So/71/2015 zák.

č. 100/1988 Zb.

§ 259ods.

1 zákona o sociálnom poistení na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok (vrátane nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok) je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Okolnosť, ţe odporkyňa v minulosti starobný dôchodok priznala nesprávnou aplikáciou ust. § 275 ods. 3 a § 293aa ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správne opravila napadnutým rozhodnutím č. X.X.X. zo dňa 9. februára 2015, ktorým navrhovateľovi podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení starobný dôchodok priznaný podľa § 65 zákona o sociálnom poistení odňala. Krajský súd preskúmavané rozhodnutia ako súladné so zákonom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 250lods.

2 O.s.p. tak, ţe neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

1. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ, zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom odvolanie. Rozsudok krajského súdu povaţoval za nepresvedčivý, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na stanovisko Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia k predmetnej veci. Potrdil, ţe dňa 16.07.1996 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 12 463 dní t.j. 34 rokov a 53 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií; vykonal sluţbu 2 512 dní t.j. 6 rokov a 322 dní v zamestnaní II. kategórie funkcií; odpracoval 4 871 dní t.j. 13 rokov a 126 dní v zamestnaní v III. pracovnej aktegórii. Vo výkone sluţby tak odslúţil 14 975 dní, t.j. 41 rokov a 10 dní, v civilnom sektore a vo VŠJŢ odslúţil a odpracoval 4 871 dní t.j. 13 rokov a 126 dní. Spolu tak odpracoval 19 846 dní, t.j. 54 rokov a 136 dní. K rozhodnutiu č. X.X.X.. zo dňa
2. februára 2015 krajskému súdu vytýkal, ţe si neosvojil právny názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobnýh sporoch. S tvrdením krajského súdu, ţe s poukazom na § 142 ods. 4 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. je o nároku na dôchodok u vojakov z povolania príslušný rozhodnúť VÚSZ, nesúhlasil. Poukazom na § 129 zák. č. 100/1988 Zb. uviedol, ţe V. časť tohto zákona sa týka vojakov z povolania, ktorí sú počas činnej sluţby hmotne zabezepčení ako vojaci z povolania a občanov, ktorí boli týmito vojakmi. Navrhovateľ bol zo sluţobného pomeru prepustený dňa 31.12.1998 podľa § 32 ods. 1 písm. d/ zák. č. 370/1997 Z. z., teda nie je vojakom z povolania. Dôchodkovú dávku ţiada priznať za dobu, kedy je občanom, posudzovaný podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. Podľa § 129 aţ 143 4 7So/71/2015 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. ţiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podáva na VÚSZ aj občan, ktorý bol vojakom z povolania O občanoch bývalých vojakoch z povolania pojednáva tieţ § 142 zák. č. 100/1988 Zb., ale nie ods. 4 ale ods. 5 písm. a/ a to len v príapde, ak nesplnil podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti. Na zákalde toho, ţe navrhvoteľ podmienky na priznanie dôhodku vekom aj počtom odpracovaných rokov splnil, nemôţe o priznaní dôchodku podľa ods. 5 tohto zákona rozhdovať VÚSZ. Namietal, ţe s predloţeným stanoviskom VÚSZ, ako dôleţitým lsitinným dôkazom sa krajský súd vôbec nezaoberal, ani v rozsudku nezaujal voči nemu ţiadne stanovisko. Dôvodil, ţe podaným odvolaním sa domáhal, aby pomerný starobný dôchodok bol priznaný a vyplácaný Sociálnou posiťovňou podľa II. časti zákona č. 100/1988 Zb., § 26 ods.
3. Zastával názor, ţe priznanie pomerného starobného dôchodku za dobu, kedy odvádzal odvody na dôchodkové poistenie do všeobecného systému sociálneho poistenia a nie do VÚSZ je v kompetencii Sociálnej posiťovne. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe iný spravodlivejší výpočet starobného dôchodku by vznikol pri posudzovaní všetkých odslúţených dôb a to od 01.09.1955 aţ do skutočného termínu odchodu z vojenskej sluţby v I. kategórii funkcií dňa 31.12.1998 vo fyzickom veku 58 rokov a tieţ odpracovanej doby 13 rokov a 126 dní v civilnom sektore. Dôvody na riadne prepočítanie a objektivizovanie výšky starobného dôchodku jednoznačne existovali. Dôchodkový vek sa mu zníţi iba za výkon prác zaradených do I. a II. kategórie funkcií a ním odslúţené dni v I. kategórii funkcií, čo sa na tento účel nedostatočne zohľadnilo, a čo ho váţnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Rovnako vyjadril nespokojnosť s tým, ţe odpracované obdobie pred
4. rokom ţivota sa podľa zák. č. 100/1988 Zb. vôbec neberie do úvahy hoci bol vo vojenskej sluţbe na rozdiel od zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa posudzuje odpracované obdobie uţ od 15 rokov. V prílohe poslal listinný dôkaz „Nariadenie Náčelníka GŠ ČSĽA“ č. 11 zo dňa 02.08.1985 o zaraďovaní ţiakov vojenských škôl do I. a II. kategórii funkcií pred prijatím do sluţobného pomeru vojaka z povolania a tvrdil, ţe odporkyňa tento dokument sústavne ignoruje napriek tomu, ţe je jeden z kľúčových dôkazov, ktorý zásadne narušuje jej výpočty. Záverom poznamenal, ţe podľa § 81 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z. je VÚSZ príslušný na priznávanie, zvyšovanie, zniţovanie, vyplácanie, zastavovanie a odnímanie výsluhového zabezepčenia. Na priznanie dôchodkových dávok podľa všeobecných predpisov o sociálnom positení, na ktorý vznikol nárok po 01.01.2004, VÚSZ nie je príslušný. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 145,84 eur. 5 7So/71/2015
5. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa dôvody namietané v odvolaní nepovaţovala za opodstatnené. Z dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach trvala na vecnej správnosti týchto rozhodnutí a rozsudok krajského súdu navrhla ako vecne správny potvrdiť.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 492 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie č. X.X.. je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a odvolanie navrhovateľa v časti týkajúceho sa nesprávnsoti rozhodnutia č. X.X.X.. nie je dôvodné. V prejednávanej právnej veci bolo náleţite preukázané a zistené, že navrhovateľ bol profesionálny vojak a sluţbu konal 41 ukončených rokov. Odo dňa prepustenia zo služobného pomeru dňa 31.12.1998 má priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.1999 podľa § 26 zák. č. 114/1999 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Z rozhodnutia VÚSZ číslo 65313006671084 z 19.01.1999 vyplýva, ţe pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola rozhodujúca doba sluţby od 01.01.1958 do 15.10.1985, od 16.10.1985 do 31.08.1992 a od 01.09.1992 do 31.12.

1. Ţiadosťou spísanou na Sociálnej poisťovni pobočka Ţilina dňa 18.06.2013 navrhovateľ poţiadal o priznanie starobného dôchodku od 18.06.
2. Na strane 2 Prílohy č. 1 k ţiadosti o dôchodok č. X. preukázal dobu zamestnania, poistenia a iných činností. Z tejto prílohy konkrétne vyplýva, ţe od 01.01.1958 do 31.12.1998 bol v sluţobnom pomere, od 01.01.1999 poberá výsluhový dôchodok, od 11.01.1999 do 31.12.2000 bol zamestnaný 6 7So/71/2015 v Administratívno-hospodárskom stredisku Ţilina a od 11.03.2006 bol zamestnancom Ţilinskej univerzity v Ţiline. Rozhodnutím č. X. zo 06.09.2013 bol od 18.06.2010 priznaný starobný dôchodok podľa § 21 zák. č. 100/1988 Zb. a § 114 ods. 1 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Po podaní ţiadosti o starobný dôchodok odporkyňa zistila, ţe nebola oprávnená o ţiadosti spísanej dňa 18.06.2013 rozhodnúť a pri vydaní rozhodnutia dňa 06.09.2013 tak postupovala nesprávne. Kontrolou správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia (zo 06.09.2013) o priznaní starobného dôchodku zistila, ţe navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. (dovŕšením 55 rokov veku dňa 16.07.1996). Ďalší, pre rozhodnutie odporkyne v poradí druhý právny nárok na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zák. č. 100/1988 Zb. mu vzniknúť nemohol. Preskúmavaným rozhodnutím č. X.X.. zo dňa 09.02.2015 preto rozhodla tak, ţe podľa § 26a a § 142 ods. 4 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. a podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ţiadosť o priznanie starobného dôchodku od
3. júna 2010 zamietla a zdôraznila, ţe nie je príslušná rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Preskúmaním zákonnosti postupu a tohto rozhodnutia odporkyne na základe opravného prostriedku navrhovateľa podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku krajský súd toto rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil. Navrhovateľ sa podaným odvolaním proti rozsudku krajského súdu domáhal zrušenia rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť. Podľa § 492 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Úlohou súdov bolo v prvom rade posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne č. X.X.. z
4. februára 2015 o priznaní starobného dôchodku od 18.06.
5. 7 7So/71/2015 Zo spisov vyplýva, ţe na základe ţiadosti o priznanie starobného dôchodku z 18.06.2013 odporkyňa uplatnený právny nárok posúdila v rozhodnutí z 13.09.2013 podľa § 21 zák. č. 100/1988 Zb. a § 114 ods. 1 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Týmto rozhodnutím navrhovateľovi priznala starobný dôchodok od 18.06.2010 keď konštatovala, ţe dôchodkový vek u navrhovateľa je 55 rokov nakoľko získal 41 rokov sluţby v I. a II. kategórii funkcií. Na rozdiel od právneho posúdenia nároku na starobný dôchodok v preskúmavanom rozhodnutí z
6. februára 2015 odporkyňa pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok vychádzala z dikcie ust. § 26a zák. č. 100/1988 Zb. (§ 26a ods. 1 znie Policajt, Profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov). Konštatovala, ţe sluţobný pomer sa skončil dňa 31.12.
7. Posudzujúc podmienky vyplývajúce z § 26a ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. odporkyňa konštatovala, ţe tieto ţiadateľ o starobný dôchodok nesplnil, lebo nezískal aspoň 10 rokov zamestnania, ale iba 3 123 dní, čo je 8 rokov a 203 dní. Odvolací súd sa s právnym posúdením odporkyne, konkrétne s posúdením podľa § 26a zák. č. 100/1988 Zb. nestotoţnil. Vychádzajúc z tej podstatnej právnej skutočnosti, ţe § 26a zák. č. 100/1988 Zb. platí od 01.07.1999 dospel k názoru, ţe odporkyňa pri vydaní rozhodnutia č. X.X.. dňa
8. februára 2015 nemohla posúdiť právny nárok ţiadateľa o starobný dôchodok podľa § 26a zák. č. 100/1988 Zb. a rozhodla tak v rozpore so zákonnom. V súvislosti s uvedeným pochybením je potrebné zdôrazniť a po právnej stránke posúdiť „prvý“ vznik nároku ţiadateľa na starobný dôchodok, ktorý tak, ako to vyplýva aj z vykonaného dokazovania bol dovŕšením 55 rokov veku dňa 16.07.1996, pri preukázaní zaradenia do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov. Pre určenie dňa a podmienok vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok nebolo podstatné, ţe v tom čase (v čase dovŕšenia 55 rokov veku) bol posudzovaný stále vojakom z povolania v činnej sluţbe a ţe o výsluhový dôchodok poţiadal aţ od 01.01.1999 po ukončení sluţobného pomeru dňom 31.12.
9. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. 8 7So/71/2015 Bez akýchkoľvek pochybností bolo v predmetnom prípade preukázané, že navrhovateľovi vznikol právny nárok na starobný dôchodok podľa citovaného ust. § 94 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky (poberateľov výsluhových dôchodkov) vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. Zo spisov vyplýva, ţe navrhovateľ o takýto nárok samostatnou ţiadosťou odporkyňu nepoţiadal. O priznanie starobného dôchodku odporkyňu poţiadal aţ dňa 18.06.2013 a dôchodok ţiadal priznať od 18.06.
10. Podľa § 142 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva. Pokiaľ navrhovateľovi bol rozhodnutím č. X. zo 06.09.2013 priznaný starobný dôchodok podľa § 21 zák. č. 100/1988 Zb. a § 114 ods. 1 a nasl. zákona o sociálnom poistení od 18.06.2010 a v ďalšom konaní bolo zistené, ţe na nárok na dávku nie je právne opodstatnený, a je vydané právne opodstatnené, resp. zákonné rozhodnutie o odňatí tejto dávky, podľa názoru odvolacieho súdu je nadbytočné vydávať nové rozhodnutie o priznaní takejto dávky. Úlohou odporkyne preto v ďalšom konaní bude postúpiť žiadosť spísanú dňa 18.06.2013 vecne príslušnému VÚSZ na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou súdov bolo v druhom rade posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne č. X.X.X.. z
11. februára 2015 o odňatí starobného dôchodku priznaného podľa § 65 zákona o sociálnom poistení od 18.06.
12. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, ţe sa dávka priznala neprávom. Podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, zníţi alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka uţ vyplatila. Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu dôchodkového 9 7So/71/2015 zabezpečenia, ktoré vznikli pred
13. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
14. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. V opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu a zhodne aj v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ vyčerpávajúcim spôsobom namietal nezákonnosť rozhodnutia o odňatí starobného dôchodku priznaného právoplatným rozhodnutím od 18.06.
15. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe v prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil navrhovateľ v opravnom prostriedku. V odôvodnení napadnutého rozsudku na ne dostatočne reagoval. Pokiaľ navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok za splnenia všetkých zákonných podmienok dovŕšením 55 rokov veku dňa 16.07.1996, nie je moţné jeho ďalšie prípadné ţiadosti o priznanie starobného dôchodku posudzovať podľa právnych predpisov, ktorých činnosť nastala neskôr. S námietkami týkajúcimi sa spôsobu výpočtu dôchodkovej dávky, vznesenými v podaných opravných prostriedkoch sa po právnej a skutkovej stránke vysporiada VÚSZ v konaní, ktoré bude u neho začaté po odstúpení ţiadosti navrhovateľa (zo dňa 18.06.2013) vecne nepríslušnou Sociálnou poisťovňou. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v časti, ktorá sa týkala preskúmania rozhodnutia č. X.X.X.. zo dňa 09.02.2015 podľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p.

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. a

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 492 ods. 1, 2 S.s.p.

§ 250kods.

1 veta prvá O.s.p. a

ust. § 250l ods. 2 a s § 246c veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p. Účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretoţe navrhovateľ nemal úspech vo veci a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva. 10 7So/71/2015 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. decembra 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková