← Slovensko

zaplatenie 1 659 695,90 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 3Obo/27/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte v právnej veci ţalobcu: D., nar. X., bytom P., zast. advokátom JUDr. R., proti ţalovanému: V., a. s., IČO : X., M., zast. advokátskou kanceláriou Č., K., v konaní o zaplatenie 1 659 695,90,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/2002-1033, ISČ: 1002899343, zo dňa

  1. marca 2014 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/2002-1033, ISČ:1002899343 zo dňa
  2. marca 2014 z r u š u j e a v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e :
  3. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 28Cb/2/2002 – 1033, ISČ: 1002899343, zo dňa
  5. 2014 rozhodol tak, ţe pripustil, aby do konania na strane ţalovaného ako vedľajší účastník v
  6. rade vstúpil M.S., Š., ako vedľajší účastník v
  7. rade F.F. a vedľajší účastník v
  8. rade S..
  9. V dôvodoch uznesenia citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obo/25/2013, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu zo dňa
  11. 2013 a vec mu vrátil na nové konanie. S poukazom na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatoval, ţe vedľajší účastníci by mali právny vzťah konkretizovať uvedením právneho úkonu, prípadne ustanovením právneho predpisu, ktorým bol tvrdený právny vzťah zaloţený. Konkretizoval podanie zo dňa
  13. 2014 F.S.M., v ktorom označení vedľajší účastníci predloţili vyjadrenie, z ktorého vyplýva, ţe ich právny záujem na výsledku konania je, z dôvodu, ţe výsledok tohto súdneho konania môţe viesť k vzniku povinnosti vedľajších účastníkov poskytovať ţalovanému, resp. majoritnému akcionárovi odškodné, a teda výsledok konania sa ich bezprostredne dotkne. Tento fakt 2 3Obo/27/2016 potvrdili čestným vyhlásením za M. podpísaným I., podpredsedom vlády a M., za F., čestným vyhlásením zo dňa
  15. 2012 podpísaným I. predsedom výkonného výboru a M., členom výkonného výboru a za S., čestným vyhlásením zo dňa
  18. V týchto vyhláseniach sa zhodli, ţe dňa
  20. 2004 uzatvorila spoločnosť I.I.I. s M., F. a S., dohodu o urovnaní niektorých sporných nárokov, vyplývajúcich zo zmlúv o kúpe akcií zo dňa
  22. 2001 a zaviazali sa spoločnosti I.I. na finančné odškodné v závislosti od výsledku určitých súdnych konaní, medzi ktorými je aj súdne konanie D. kontra V., o zaplatenie 1 659 695,90 Eur a priznanie primeraného zadosťučinenia konania vedeného na Krajskom súde pod sp. zn. 28Cb2/
  24. S odkazom na ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p., konajúci súd na základe predloţených čestných vyhlásení, mal za preukázané, ţe uvedené subjekty majú právny záujem na výsledku sporu a je v priamom dopade na hmotné právo. Uviedol, ţe právne postavenie vedľajších účastníkov bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené, ak ţalovaný vo veci nebude mať úspech. Dospel k záveru, ţe zákonné podmienky pre pripustenie vedľajších účastníkov sú podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. splnené, dôkazom čoho sú tvrdenia uvedené v čestných vyhláseniach.
  25. Proti tomuto uzneseniu podaním, doručeným súdu dňa
  27. 2014, sa ţalobca odvolal, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, alebo zmeniť tak, ţe vstup vedľajších účastníkov na strane ţalovaného nepripúšťa. Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 O. s. p., § 221 ods. 1 písmeno h/ O. s. p., § 221 ods. 1 písmeno g/ O. s. p. a § 205 ods. 2 písmeno d/ O. s. p.
  28. Ţalobca namietal, ţe súd prvej inštancie rozhodnutie zaloţil iba na čestných vyhláseniach, bez toho, aby sa s obsahom čestných vyhlásení oboznámil, rozhodol bez toho, aby ţalobca mohol dať k týmto čestným vyhláseniam stanovisko, čím odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Konštatoval, ţe podanie zo dňa
  30. 2014, ţalobcovi nebolo doposiaľ doručené , a teda ţalobca nebol oboznámený listinným dôkazom. Následne namietal nesprávne obsadenie súdu § 237 písmeno g/ O. s. p., ktorá námietka nebola ani odvolacím súdom riešená, keďţe toto bolo úlohou súdu prvej inštancie pred novým rozhodnutím. 3 3Obo/27/2016
  31. Ţalobca je presvedčený, ţe súd prvej inštancie sa neriadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a opätovne rozhodol o pripustení vedľajších účastníkov na strane ţalovaného bez toho, aby skúmal, či došlo zo strany ţalovaného a domnelých vedľajších účastníkov k uneseniu dôkazného bremena, to jest preukázaniu pravdivosti tvrdení a či tieto dôkazy sú spôsobilé dostatočne preukázať pravdivosť týchto tvrdení. Ţalobca namietal, ţe dohoda o urovnaní predloţená nebola, a teda čestné vyhlásenia je moţné povaţovať iba za tvrdenie týchto osôb, ale nie fakt, ţe vedľajší účastníci majú mať právny záujem na výsledku sporu. Ţalobca, v tomto prípade s poukazom na § 93 O. s. p., čestné vyhlásenie povaţuje za absolútne nepostačujúce a takýto dôkaz podľa neho nemoţno brať ako preukazujúci tvrdenia ţalovaného. Ţalobca je presvedčený, ţe domnelí vedľajší účastníci nemajú na výsledku konania náleţitý právny záujem a pokiaľ nepredloţená údajná listina má povahu obchodného tajomstva, nemôţe mať povahu akejsi fikcie unesenia dôkazného bremena. Okrem iného ţaloba opätovne poukázal na jeho podanie zo dňa
  33. 2013 a predovšetkým na ustálenú judikatúru.
  34. K odvolaniu ţalobcu sa podaním zo dňa
  36. 2014 vyjadrili označení vedľajší účastníci, navrhli v zmysle ustanovenia § 219 O. s. p. napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie ţalobcu označili za umelé predlţovanie sporu, ktorý trvá 12 rokov. Podľa ich názoru napadnutým uznesením nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko ţiadne právne ustanovenie neukladá účastníkom konania predkladať všetky dôkazy predloţené protistranou. Posúdenie právneho záujmu účastníkov na ich pristúpenie do konania na strane ţalovaného sa týka súdu, keďţe sa priamo netýka subjektívnych práv a povinností a jednak skutočností, ktoré zákon dáva moţnosť pre posúdenie tejto otázky. Uviedli, ţe ţalobca má kedykoľvek moţnosť sa s predloţenými listinami oboznámiť, nakoľko sa nachádzajú v spise.
  37. Námietku o nesprávnom obsadení senátu označili za účelovú a ničím nepodloţenú s poukazom na fakt, ţe ţalobca ani v odvolaní neuviedol jediný argument svedčiaci tomu, ţe k tejto zmene obsadenia senátu súdu prvej inštancie došlo v rozpore so všeobecne záväznými predpismi.
  38. K otázke nesprávneho právneho posúdenia, označení vedľajší účastníci konštatovali, ţe ţalobca nesprávne interpretuje niektoré procesné kroky, resp. úkony súdu, keď účelovo zamieňa skutkové tvrdenia vedľajších účastníkov a vyhodnotenie tohto dôkazu. 4 3Obo/27/2016 Podľa ich názoru, súd prvej inštancie postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom v uznesení 3Obo/25/2013, keď konkretizovali právny úkon dohodu o urovnaní za právny úkon, z ktorého je zrejmé, ţe právny záujem na výsledku sporu u nich daný je.
  39. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je právne dôvodné a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/2002-1033 zo dňa
  41. 2014 zmenil.
  42. Za základnú otázku pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalobcu označil, či súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom a v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obo/25/2013, keď na strane ţalovaného vstup vedľajších účastníkov v
  43. rade, v
  44. rade a v
  45. rade pripustil.
  46. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu 3Obo/25/2013 (list v spise 1009) konštatoval, ţe z tohto rozhodnutia je jednoznačné, ako by mali vedľajší účastníci konkretizovať ich vzťah, čo aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia odcitoval, ako aj, ţe je z neho zrejmé, ţe iba v prípade, ak si vedľajší účastníci splnia svoju povinnosť tvrdenia, môţe súd pristúpiť ku skúmaniu, či boli označené dôkazy na preukázanie ich tvrdení postačujúce.
  47. Uviedol, ţe spornou otázkou teda bolo, či označení vedľajší účastníci si splnili povinnosť tvrdenia o konkretizovaní právneho úkonu predloţením čestných vyhlásení o tom, ţe uzavreli dohodu o urovnaní, z ktorej by mal byť preukázaný ich právny záujem ako vedľajších účastníkov na výsledku sporu. Najvyšší súd Slovenskej republiky zisitil, ţe z čestných vyhlásení bolo zrejmé iba to, ţe označení vedľajší účastníci predloţili čestné vyhlásenia o tom, ţe uzatvorili „dohodu o urovnaní“, ktorú ako uviedli, ale z dôvodu obchodného tajomstva, súdu a ani ţalobcovi nepreloţili. Podľa odvolacieho súdu, z čestných vyhlásení, bolo zrejmé iba, ţe dohodu o urovnaní uzavreli, ale z tohto dôkazu nebolo zrejmé, ţe označení vedľajší účastníci si splnili povinnosť ich tvrdenia, konkretizovať právny úkon, ktorý ich záujem na výsledku konania preukazuje. Dôkaz označený ako čestné vyhlásenie o uzatvorení dohody o urovnaní, odvolací súd nepovaţoval preukázaním právneho záujmu na výsledku sporu a splnením predpokladov pre postup podľa § 93 O. s. p. 5 3Obo/27/2016
  48. Citoval ustanovenia § 92 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého na návrh účastníka môţe súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník a ţe súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa. Uviedol, ţe z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe súd môţe po začatí konania na návrh účastníka pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník, a to na stane navrhovateľa alebo odporcu a ţe súhlas toho, kto má vstúpiť na strane odporcu, nie je potrebný. Konštatoval, ţe zákon nestanovuje dôvody, za splnenia ktorých má vstup do konania súd pripustiť alebo nepripustiť, a ţe preto záleţí na úvahe súdu posúdiť konkrétne skutočnosti. S odkazom na judikatúru uviedol, ţe súd spravidla nepripustí vstup do konania ďalšieho účastníka, ak by pripustenie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť, ak ţalobca nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať proti osobe, ktorá má do konania vstúpiť a ţe predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem toho, kto chce do konania vstúpiť, na výsledku sporu a ţe takýto záujem má iba ten, koho právne postavenie, ktorého bude rozhodnutím priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Uviedol, ţe ale vţdy je potrebné, aby záujem na úspechu účastníka sporu sa opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah k niektorému z účastníkov. S poukazom na uvedené dospel k záveru, ţe predloţením čestného vyhlásenia o uzavretí pomenovanej dohody o urovnaní nie je moţné povaţovať za splnenie dôkazu o preukazovanom tvrdení a v tomto smere odvolanie ţalobcu označil za dôvodné.
  49. Tvrdenia ţalobcu v odvolaní ohľadne jeho námietky podľa § 237 písmeno g/ O. s. p. odvolací súd označil za neodôvodnené, nepreukázané, nakoľko pokiaľ ţalobca bol presvedčený, ţe vo veci rozhodol nesprávne obsadený senát, mal svoje tvrdenie odôvodniť a namietať, v čom k nesprávnemu obsadeniu senátu došlo, a preto sa stotoţnil s vyjadreným názorom označených vedľajších účastníkov, v ich vyjadrení k odvolaniu, ţe táto námietka bola iba účelová, ako aj, ţe tvrdenie ţalobcu, ţe tým, ţe mu nebolo moţné sa oboznámiť s dôkazom predkladaným ţalovaným - čestnými vyhláseniami na vyjadrenie, mu bola odobratá moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd toto označil za bezdôvodné, keďţe odňatím moţnosti konať pred súdom sa nedá povaţovať nepredloţenie kaţdého dôkazu predkladaným druhým účastníkom za účelom preukázania jeho tvrdenia. Uviedol, ţe v podstate bolo vecou aj samotného ţalobcu sa s uvedeným listinnými dôkazmi v spise oboznámiť. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na nesplnenie konkretizovania právneho vzťahu označenými vedľajšími účastníkmi pri prejednaní odvolania dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď 6 3Obo/27/2016 na základe predloţených čestných vyhlásení predloţenými označenými vedľajšími účastníkmi mal za to, ţe označení vedľajší účastníci splnili ich povinnosť tvrdenia o konkretizovaní právneho úkonu v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obo/25/2013 a preukázali, ţe v zmysle ustanovenia § 93 O. s. p. splnili podmienky pre vstup do konania ako vedľajších účastníkov na strane ţalovaného. Odvolací súd uviedol, ţe bolo iba vecou označených vedľajších účastníkov s poukazom na ustanovenie § 93 O. s. p. splnenie podmienok pre ich pristúpenie ako vedľajších účastníkov na strane ţalovaného preukázať, čo označení vedľajší účastníci ani v odvolacom konaní nesplnili, napriek tomu, ţe návrh o vstup do konania na strane ţalovaného podali ešte v roku 2005, a preto s odkazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe označených vedľajších účastníkov na vstup do konania na strane ţalovaného nepripustil.
  50. Proti tomuto uzneseniu označení vedľajší účastníci podaním, doručeným súdu
  52. 2015, podali dovolanie (list v spise 1070). Tvrdenie odvolacieho súdu o tom, ţe neuniesli dôkazné bremeno ich tvrdení, označili za nesprávne, nakoľko ich právny záujem na výsledku sporu je daný a spĺňa poţiadavku hospodárnosti civilného súdneho konania. Navrhli napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť, nakoľko tým, ţe im bolo zabránené byť vedľajším účastníkom na strane ţalovaného, bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
  53. K dovolaniu ţalovaných sa vyjadril ţalobca (list v spise č. 1078) a na základe podrobného odôvodnenia navrhol dovolanie zamietnuť a priznať trovy dovolacieho konania.
  54. O dovolaní označených vedľajších účastníkov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 1ObdoV/23/2015 zo dňa
  55. júna 2016 tak, ţe uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  56. apríla 2015 č. k. 3Obo/20/2014 zrušil a vec vrátil na nové konanie.
  57. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, citoval ustanovenia § 236, § 237 aţ § 239, § 241, § 238 a § 239 a dospel k záveru, ţe v danom prípade podmienky pre prípustnosť dovolania splnené boli v zmysle § 239 O. s. p. a osobitne sa zaoberal postupom odvolacieho súdu, či dovolateľom bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písmeno f/ O. s. p. S poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr. 7 3Obo/27/2016 II. ÚS 383/06, I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07 obdobne Kraska c. Švajčiarsko z
  59. 1993, séria A.č. 254-B s.49 § 30, § 157 ods. 2 O. s. p. dovolací súd dospel k záveru, ţe právo dovolateľov na riadne odôvodnenie porušené bolo. Konštatoval, ţe právny záujem na výsledku konania ako podmienky moţnosti vstupu do konania v pozícii vedľajšieho účastníka konania na strane niektorého účastníka nie je v Občianskom súdnom konaní bliţšie definované, a teda zákonodarca ponechal na úvahe súdu, ako bude tento pojem v jednotlivých individuálne určených prípadoch súd vykladať a aplikovať. Zároveň však uviedol, ţe úvaha súdu pri interpretácii pojmu nie je obmedzená, a musí rešpektovať podstatu a zmysel účastníctva v kontexte s obsahom a ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu čl. 46 a nasl. Ústavy a tieţ práva na spravodlivé súdne konanie čl. 6 dohovoru v spojní s ústavnými princípmi. Podrobne sa zaoberal s výkladom pojmu právny záujem a s odkazom na nález IV. ÚS 60/2010 uviedol, ţe ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p. nepodmieňuje predpoklad na úspešné uplatnenie tohto práva, to jest vstupu do konania v postavení vedľajšieho účastníka, len existenciu akéhokoľvek právneho záujmu na výroku rozhodnutia v predmetnej právnej veci, ale existenciu akéhokoľvek právneho záujmu, to jest aj právneho záujmu na skutkových a právnych záveroch, na ktorých je rozhodnutie v právnej veci zaloţené, teda na celkovom výsledku konania a ţe právny záujem je daný, ak sa výsledok konania dotkne hmotnoprávneho postavenia vedľajšieho účastníka, jeho práv a povinností v konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu a ţe právny záujem na výsledku má ten, koho právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v spore. Dovolací súd uviedol, ţe na základe Dohody sa M., F. a S.S., zaviazali poskytnúť I., finančné odškodné v závislosti od výsledku určitých v Dohode stanovených súdnych konaní, ktorých účastníkom je respektíve bola V., a. s., v postavení ţalovaného a ţe jedným z týchto v Dohode vymedzených súdnych konaní je i konanie D. c/a V., a. s., o zaplatenie 1 659 695,90 Eur. Citoval ustanovenie § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, ţe keď odvolací súd bez ďalšieho dospel k záveru, ţe z čestných vyhlásení je zrejmé iba to, ţe vedľajší účastníci zmluvu uzavreli, ale z dôkazu nie je zrejmé, ţe si splnili povinnosť ich tvrdenia konkretizovať právny úkon, ktorý ich záujem na výsledku preukazuje, ide o arbitrárne nepreskúmateľné rozhodnutie a bolo porušené právo na riadne odôvodnenie a vedľajším účastníkom konania na strane ţalovaného odňatá moţnosť konať pred súdom. So zreteľom na uvedené preto podľa § 243b ods. 2 O. s. p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 8 3Obo/27/2016
  60. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 34 C. s. p.) prejednal odvolanie označených vedľajších účastníkov na strane ţalovaného v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 C. s. p. s tým, ţe pojednávanie nenariadil, keďţe nejde o rozhodnutie vo veci samej, a ani nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie. Ide o odvolanie voči uzneseniu procesnej povahy voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/2002 zo dňa
  62. 2014, a teda o posúdení dôvodnosti návrhu označených vedľajších účastníkov M., F. a S., na pripustenie vedľajších účastníkov na strane ţalovaného V.. Pravdou je, ţe o odvolaní proti tomuto uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ rozhodol uznesením 3Obo/20/2014 zo dňa
  63. apríla 2015, ale toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo dovolacím päťčlenným senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušené ako arbitrárne a nepreskúmateľné a vec vrátená na nové konanie.
  64. Ide o konanie začaté a na odvolacom súde aj dovolacom súde rozhodnuté do
  68. Konanie začaté do
  69. júna 2016 na vecne, miestne kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
  70. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo § 470 ods. 4 C. s. p.
  71. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
  72. Ak sa tento zákon pouţije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemoţno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbeţnom opatrení veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 C. s. p.).
  73. V danom prípade základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalobcu je, či prvostupňový súd napadnutým uznesením rozhodol v súlade s zákonom, keď vstup vedľajších účastníkov na strane ţalovaného V., a. s., pripustil vedľajšieho účastníka v
  74. rade M., vedľajšieho účastníka v
  75. rade F. a vedľajšieho účastníka v
  76. rade S.S. 9 3Obo/27/2016
  77. Krajský súd v rozhodnutí o pripustení vedľajších účastníkov na strane ţalovaného v odôvodnení citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/25/2013, zo dňa
  79. 2013, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  81. 2013 a vec mu vrátil na nové konanie. Uviedol, ţe pri rozhodovaní o prípustnosti vedľajších účastníkov do konania na strane ţalovaného vychádzal z čestných vyhlásení M., F. a S., z ktorých čestných prehlásení mal za preukázané, ţe uvedené subjekty majú právny záujem na výsledku sporu, ktorého výsledok sporu je v priamom dopade na hmotné právo. Konštatoval, ţe právne postavenie vedľajších účastníkov súdom bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené a ţe, ak ţalovaný nebude mať úspech, bude povinnosťou M., F. a S., podieľať sa spolu s ţalovaným, na finančnom odškodnení vo vzťahu k spoločnosti I.I. S poukazom na ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p. a v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. ich v prejednávanej veci pripustil do konania a ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení poukázal na čestné vyhlásenia, ktoré vyhodnotil ako spôsobilé privodiť unesenie dôkazného bremena.
  82. S poukazom na odvolanie ţalobcu proti tomuto uzneseniu (list v spise 1038) základnými námietkami sú, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písmeno f/ O. s. p., účastníkovi konania bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 O. s. p.) v konaní došlo k vadám uvedeným ustanovení § 221 písmeno g/ O. s. p. rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený.
  83. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písmeno d/ O. s. p.).
  84. Za odňatie moţnosti konať pred súdom ţalobca označil postup konajúceho súdu v tom, ţe napriek tomu, ţe svoje rozhodnutie zaloţil len na predloţenom čestnom vyhlásení, toto vyhlásenie ţalobcovi doručené nebolo a aţ spolu s rozhodnutím
  86. 2014, spolu s uznesením prvostupňového uznesenia, ktorým konajúci súd však uţ o pripustení vedľajších účastníkov rozhodol a ţalobca nemal moţnosť k predloţenému čestnému vyhláseniu predloţiť stanovisko. Zároveň uviedol, ţe mu ku dňu podania odvolania nebolo zaslané podanie zo dňa
  88. 2014, na ktoré konajúci súd taktieţ poukazuje. 10 3Obo/27/2016
  89. Za vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písmen f/ O. s. p. ţalobca označil postup súdu, ktorým sa súd nevysporiadal s jeho námietkou zákonného obsadenia senátu, i keď táto povinnosť mu vyplývala uţ z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  91. 2013 sp. zn. 3Obo/25/
  93. Práve s poukazom na toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ţalobca v odvolaní v spojení s ustanovením § 226 O. s. p. poukázal na fakt, ţe konajúci súd sa neriadil vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď bez toho, aby skúmal, či došlo zo strany ţalovaného, respektíve označených vedľajších účastníkov, k uneseniu dôkazného bremena, keď predloţené čestné vyhlásenia domnelých vedľajších účastníkov neverifikoval, a teda nemohli byť splnené zákonné podmienky pre vedľajšie účastníctvo. Skutočnosť, ţe existujúca listina, preukazujúca údajne právny záujem M., F. a S., má povahu obchodného tajomstva, ţalobca označil za takú, ktorá nemôţe sama osebe nahradiť splnenie dôkaznej povinnosti akejsi fikcie unesenia dôkazného bremena.
  94. K odvolaniu ţalobcu zaujali stanovisko označení vedľajší účastníci (list v spise 1048), v ktorom k námietke ţalobcu ohľadne odňatia mu moţnosti konať pred súdom z dôvodu, ţe mu nebolo predloţené čestné vyhlásenie, konštatoval, ţe ţiadne ustanovenie mu nezakladá povinnosť doručovať všetky písomné podania predkladať protistrane a ţe v danom prípade nejde o také podanie, ktoré by boli ţalobcovi povinní doručovať.
  95. Námietku ţalobcu ohľadne nesprávne obsadeného senátu súdu prvého stupňa, označení vedľajší účastníci označili za účelovú, nakoľko ani z odvolania nevyplýval jediný argument, respektíve dôkaz o tom, ţe k zmene obsadeného senátu súdu prvého stupňa došlo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
  96. Tvrdenie ţalobu v odvolaní, ţe súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, označili označení vedľajší účastníci za nesprávne, keďţe oni riadne uniesli dôkazné bremeno na preukázanie záujmu na výsledku sporu a v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/25/2013 zo dňa
  98. 2013 konkretizovali právny úkon, z ktorého právny záujem na výsledku sporu zrejmý je, konkrétne Dohodu o urovaní niektorých sporných nárokov, vyplývajúcich zo zmlúv o kúpe akcií zo dňa
  100. 2001, ako aj jasne formulované konkrétne skutočnosti odškodniť vedľajších akcionárov. 11 3Obo/27/2016
  101. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 34 C. s. p.) s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1ObdoV/23/2015 zo dňa
  103. 2016 po následnom prejednaní odvolania ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/02002-1033 zo dňa
  105. 2014 sa stotoţnil so ţalobcom, ţe tým, ţe mu boli čestné vyhlásenia označených vedľajších účastníkov doručené aţ spolu s uznesením, ktorým boli do konania na strane ţalovaného ako vedľajší účastníci pripustení, došlo k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom. Tvrdenie označených vedľajších účastníkov vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu, ţe ţiadne zákonné ustanovenie mu neukladá predkladať protistrane všetky listinné dôkazy, Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade nepovaţuje za správne, nakoľko práve na základe týchto listinných dôkazov, ako sám uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia Krajský súd Slovenskej republiky, vyhodnotil, ţe podmienky pre vedľajšie účastníctvo s poukazom na ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. a § 93 ods. 3 splnené boli. Z odôvodnenia konajúceho súdu je jednoznačne zrejmé, ţe konajúci súd pri posúdení skutkového a právneho stavu vychádzal práve z dôkazov, o ktorých ţalobca v čase rozhodnutia o pripustení vedľajších účastníkov na strane ţalovaného nemal vedomosť, a nemal moţnosť sa s nimi oboznámiť, čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky § 34 C. s. p. z uvedeného dôvodu túto námietku označil za právne dôvodnú.
  106. Námietku ţalobcu v odvolaní, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písmeno g/ O. s. p. ohľadne nesprávne obsadeného senátu a ţe rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd (§ 34 C. s. p.) označil za účelovú, keďţe je pravdou, ţe ţalobca ţiadnym argumentom toto jeho tvrdenie nedoloţil a ani nepreukázal. Tvrdenie odvolateľa, ţe mu tým, ţe konajúci súd sa v uznesení č. k. 28Cb/2/2002-1033 zo dňa
  108. 2014 nesvyporiadal s jeho námietkou nesprávne obsadeného súdu, čím došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písmeno f/ O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky označil za nepreukázané a účelovú obranu. Jeho tvrdenie, ţe z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obo/25/2013 zo dňa
  110. 2013 konajúcemu súdu táto povinnosť vyplývala, odvolací súd taktieţ označil za nepravdivé tvrdenie, a teda túto námietku označil za nedôvodnú.
  111. Námietku uvedenú v odvolaní, ţe konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za dôvodnú. Konajúci súd neskúmal a neverifikoval čestné vyhlásenia, a iba na základe obsahu v nich uvedenom bez toho, aby skúmal, či tieto sú pravdivé, o pripustení vedľajších 12 3Obo/27/2016 účastníkov a bez moţnosti vyjadriť sa protistrane k nim, rozhodol. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/25/2013 (list v spise 1009) zo dňa
  113. 2013 bolo zrejmé, ţe z obsahu potvrdenia ţalovaným nemoţno dospieť k záveru, ţe označení vedľajší účastníci dôkazné bremeno uniesli. Z napadnutého uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 28Cb/2/0002 (list v spise 1033) zo dňa
  115. 2014, ktoré je predmetom tohto odvolania, je zrejmé, ţe prvostupňový súd v intenciách zrušujúceho uznesenia sp. zn. 3Obo/25/2013 zo dňa
  117. 2013 nepostupoval a opätovne vychádzal z čestných vyhlásení, ktorých pravdivosť a dôsledok neskúmal a bez dostatočného a postačujúceho odôvodnenia dospel k záveru, ţe podmienky pre zákonné pripustenie vedľajších účastníkov do konania splnené boli.
  118. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov odvolanie ţalobcu označil za právne dôvodné.
  119. Ako je vyššie uvedené, ide o konanie začaté v roku 2002, a návrhu na pripustenie vedľajších účastníkov na strane ţalovaného s poukazom na ustanovenie § 93 O. s. p. bolo rozhodované do
  121. 2016, a teda právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona (C. s. p.), zostávajú zachované.
  122. Faktom je, ţe inštitút vedľajšieho účastníka ako taký, zákon účinný od
  124. 2016 (C. s. p.) nepozná a bol nahradený inštitútom Intervencia v ustanovení § 81 C. s. p., z ktorého je zrejmé, ţe intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri ţalobcovi alebo ţalovanom a má právny záujem na výsledku konania.
  125. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náleţitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.
  126. Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám (§ 82 ods. 4 C. s. p.).
  127. Súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný (§ 83 ods. 1 C. s. p.). 13 3Obo/27/2016
  128. S poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1ObdoV/23//2015 zo dňa
  129. júna 2016 je zrejmé, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, svojím uznesením sp. zn. 3Obo/20/2014 zo dňa
  131. 2015 odňal označeným vedľajším účastníkom na strane ţalovaného riadne konať pred súdom, keď nedostatočným arbitrárnym odôvodnením, majúcim za následok nepresvedčivosť, rozhodol tak, ţe vedľajších účastníkov do konania na strane ţalovaného nepripustil.
  132. Odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali (§ 389 ods. 1 písmeno d/ C. s. p.).
  133. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 34 C. s. p.), na základe uvedeného dospel k záveru, ţe vzhľadom na dôvodnosť námietky ţalobcu v odvolaní proti uneseniu č. k. 28Cb/2/82002 zo dňa
  135. 2014 je potrebné s poukazom na citované ustanovenie napadnuté uznesenie zrušiť a v novom konaní splnenie zákonnosti intervencie skúmať v súlade s ustanovením § 81 C. s. p.
  136. I keď podľa ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti zákona, to jest do
  138. 2016, zostávajú zachované, v čase rozhodovania za účinnosti zákona od
  140. 2016 nie je moţné skúmať splnenie zákonných podmienok pre pripustenie vedľajších účastníkov, daných ustanovením § 93 O. s. p., ktoré v čase rozhodovania pri skúmaní splnenia týchto podmienok a rozhodovania, uţ neexituje.
  141. Zároveň je potrebné sa v novom konaní zaoberať onačeným intervenientom v
  142. rade F., v tom zmysle, ţe subjekt F. bol zrušený a uţ ako označený vedľajší účastník F. vystupovať ako intervenient nemôţe.
  143. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 34 C. s. p.) s poukazom na uvedené napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/2002-1033 zo dňa
  145. 2014 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa ako jedinú moţnosť o predmetom návrhu rozhodnúť, i keď ide o konania začaté
  148. 14 3Obo/27/2016
  149. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  150. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodhutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej súdne praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1/ nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písmeno a/ aţ n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môţe podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náleţitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie povaţuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť zastúpený v dovolacom konaní advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je : a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom je právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou zaloţenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). 15 3Obo/27/2016 Dovolacie dôvody moţno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môţe dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). V Bratislave
  151. novembra 2016 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. členka senátu JUDr. Katarína Pramuková, v. r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.