N a j v y š š í s ú d 9Sžso/208/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a člen

§ 20ods.

1 písm. b/ a § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“) a § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaţenie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť“) s poukazom na § 175 ods. 2 písm. a/, § 175 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stáţe Slovenskej republiky a ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru“) priznáva náhrada za bolesť v rozsahu 50%, t.j. vo výške 4 848,31 eur, nakoľko za poškodenie jej zdravia, ktoré bolo spôsobené sluţobným úrazom, sluţobný úrad zodpovedá v rozsahu 50%, pričom s poukazom na premlčanie nároku na výpočet tejto dávky

§ 107ods.

1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov sa jej nepriznáva nárok na výplatu dávky – náhrada za bolesť vo výške 4 848,31 eur.

§ 20ods.

1 písm. c/ a § 23 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov sa ţalobkyni prvostupňovým rozhodnutím nepriznala náhrada za účelne vynaloţené náklady spojené s liečením vo výške 1 102,90 eur. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe správny orgán sa pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie a pri dokazovaní dôsledne riadil procesnými zásadami upravenými v správnom poriadku. Ţalobkyni nebola odňatá moţnosť zúčastniť sa na vykonávaní dôkazov, ani moţnosť navrhovať ich doplnenie. V prípade určenia miery zodpovednosti za sluţobný úraz ţalobkyne sa vyskytol liberačný dôvod, na základe ktorého sa sluţobný úrad v zmysle § 175 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru čiastočne zbavil zodpovednosti. Týmto dôvodom bola skutočnosť, ţe ţalobkyňa porušila povinnosť ustanovenú v § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z., teda povinnosť osoby sediacej na sedadle vozidla povinne vybavenom bezpečnostným pásom byť ním počas jazdy riadne pripútaná. Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne ohľadom nároku na výplatu dávky úrazového zabezpečenia, súd sa stotoţnil so ţalovaným, ţe ţalobkyni síce nárok na dávku nezanikol, nakoľko v zmysle § 106 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na dávku nezaniká uplynutím času, avšak nárok na jej výplatu bol premlčaný. Rozhodujúcou skutočnosťou, určujúcou začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty je deň vystavenia lekárskeho posudku. Konanie o dávke úrazového zabezpečenia za sluţobný úraz začalo dňom podania ţiadosti o dávku - 13.10.2009 a lehota na jej vyplatenie spočívala aţ do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia prezidenta 3 9Sžso/208/2015 Policajného zboru č. PPZ-KA-PO-177-4/2010 zo dňa 16.04.2010 v mimoodvolacom konaní, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v P. č. KRP-302-5/VO-Š-2010 zo dňa 11.02.2010. Lehota troch rokov na výplatu dávky začala ţalobkyni opätovne plynúť dňa 13.05.2010 a uplynula dňa 03.04.2013. Nakoľko ţiadosť ţalobkyne bola doručená sluţobnému úradu aţ dňa 16.04.2014, nemoţno jej priznanú dávku úrazového zabezpečenia vyplatiť z dôvodu premlčania nároku na jej výplatu. Proti tomuto rozsudku sa ţalobkyňa odvolala v zákonnej lehote, pričom namietala, ţe porušenie jej povinnosti – nepripútanie sa bezpečnostným pásom nebolo jedinou príčinou sluţobného úrazu, nakoľko nehodu zapríčinil vodič – N. F. a poškodenie zdravia zvýšilo i natlačenie sa druhej pasaţierky Š. Ţalobkyni nie je zrejmé, na základe čoho ţalovaný určil, ţe jeho zodpovednosť predstavuje 50% a zodpovednosť ţalobkyne takisto 50%. Má za to, ţe ţalovaný na základe znaleckého posudku nesprávne určil mieru zodpovednosti za sluţobný úraz, keď zo znaleckého posudku vyplýva, ţe poškodenie zdravia bolo zavinené tromi osobami. Keďţe z posudku miera zavinenia nevyplýva, ţalovaný mal

názoru ţalobkyne vychádzať z toho, ţe zavinenie je rovnomerné a potom jej účasť predstavuje 33%, pričom však ani takéto určenie nie je spravodlivé, nakoľko jej miera zodpovednosti nemôţe byť totoţná s mierou vodiča, ktorý nehodu spôsobil. Ţalovaný teda mal zabezpečiť taký podklad pre rozhodnutie, v ktorom by bolo určené, v akom rozsahu kaţdý zo subjektov zavinenia zapríčinil poškodenie zdravia ţalobkyne, pričom z takéhoto podkladu by malo jednoznačne vyplývať, aké by bolo poškodenie zdravia, ak by ţalobkyňa a spolujazdkyňa boli pripútané. Ţalobkyňa má za to, ţe ţalovaný aj prvostupňový súd dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a mali vykonať znalecké posúdenie, ktorým by bol správne určený rozsah zodpovednosti ţalobkyne a sluţobného úradu. Ďalším odvolacím dôvodom je nesprávne právne posúdenie veci, týkajúcej sa otázky začatia plynutia a uplynutia premlčacej doby. Ţalobkyňa tvrdí, ţe policajt, ktorý utrpel sluţobný úraz má v rámci úrazového zabezpečenia nárok na náhradu za bolesť, pričom táto náhrada sa poskytuje na základe lekárskeho posudku vo forme dávky úrazového zabezpečenia. Nárok na náhradu za bolesť vzniká na základe lekárskeho posudku, t.j. vystavením lekárskeho posudku a nárok na dávku úrazového zabezpečenia vzniká priznaním nároku príslušným orgánom. Lekársky posudok nie je skutočnosťou zakladajúcou vznik nároku na dávku, ale aţ jej priznanie príslušným orgánom zakladá vznik tohto nároku. Bez podania ţiadosti o priznanie dávky a samotného konania o dávke nevzniká nárok na dávku úrazového zabezpečenia, ale len nárok na náhradu za bolesť. Ţalobkyňa uvádza, 4 9Sžso/208/2015 ţe je nelogické, aby nárok na výplatu dávky vznikol pred vznikom samotného nároku tak, ako tvrdí prvostupňový súd a ţalovaný. Nárok na výplatu je subsidiárnym právom vo vzťahu k existencii nároku na dávku a je závislý od existencie nároku na dávku. Ţalobkyňa má teda za to, ţe jej nárok na výplatu dávky vznikol aţ kumulatívnym splnením podmienok, a to: splnením podmienok na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podanie ţiadosti o priznanie a vyplácanie dávky. Právo sa nemôţe premlčať pred tým, ako vzniklo, a teda je nemoţné, aby nárok na výplatu dávky premlčal 03.04.2013, teda viac ako rok pred tým, ako samotný nárok na dávku vznikol dňom právoplatnosti rozhodnutia o priznaní dávky, teda 24.10.

1. Ţalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, ţe má za to, ţe ţalobkyňa neuvádza ţiadne relevantné skutočnosti a poukázala na zásadu iudex ne eat petita partium, ktorá vyplýva z ustanovenia §249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe ţaloby zákonnosť správneho rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú iba veci, v ktorých súd zistil, ţe napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí prihliadnuť bez ohľadu na to, či ţalobca takýto nedostatok rozhodnutia namieta. Úlohou súdu nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a vzhľadom na uvedené ţalovaná navrhuje prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdiť. Z administratívneho spisu ţalovanej vyplýva, ţe dňa
2. novembra 2008 o
3. 30 hod počas sluţobnej cesty do P. na ceste 1/18 medzi L. a S.S.S.. pri dopravnej nehode utrpela ţalobkyňa sluţobný úraz. K dopravnej nehode došlo tak, ţe nákladné vozidlo vrazilo predným pravým kolesom do zadnej ľavej časti sluţobného vozidla, ktoré v tom čase predchádzalo nákladné vozidlo v pravom jazdnom pruhu. Po zráţke sluţobné vozidlo narazilo pravou zadnou časťou do zvodidiel po pravej strane cesty, dostalo sa do bočného šmyku a narazilo do zvodidiel po ľavej strane cesty. Ţalobkyňa sedela na pravom zadnom sedadle, pričom nemala zapnutý bezpečnostný pás. V dôsledku dopravnej nehody utrpela pomliaţdenie hlavy, pomliaţdenie pravej strany tváre, podvrtnutie krčnej chrbtice, otras mozgu II. stupňa, zlomeniny predného konca VI.-VIII. rebra vpravo, zlomeniny tŕňového výbeţku VI.-VII. hrudného stavca, pomliaţdenie celého pravého krídla pľúc, poúrazový pneumotorax, poúrazové krvácanie do hrudníka, zlomeninu tela pravej lopatky, zlomeninu strednej časti pravej ramennej kosti, zlomeninu oboch kostí pravého predlaktia a pomliaţdenie brušnej steny. 5 9Sžso/208/2015 Dňa
4. októbra 2009 ţalobkyňa poţiadala o dávku úrazového zabezpečenia za sluţobný úraz. Ţiadosť v rovnaký deň doručila Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, vnútorný odbor Poprad. Zo znaleckého posudku č. 005/09 vypracovaného MUDr. P. V., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, vypracovaného v trestnom konaní, vyplýva, ţe pri zráţke a po nej došlo k rotácii vozidla, čo spôsobilo, ţe ţalobkyňa sa natlačila pravou stranou trupu na pravé dvere vozidla. Súčasne sa na ňu natlačila spolujazdkyňa z jej ľavej strany, čo účinok tlaku na pravú stranu trupu posilnilo. Výsledkom bolo silné stlačenie hrudníka, čo malo za následok vznik zlomenín rebier a tŕňových výbeţkov stavcov a pomliaţdenia pravých pľúc a stlačenie brucha, čo malo za následok vznik pomliaţdenia brušnej steny. Hlavou a tvárou ţalobkyňa narazila na pravé zadné dvere a opierku pravého predného sedadla, čo malo za následok pomliaţdenie hlavy a tváre, prenesením násilia otras mozgu a podvrtnutie krčnej chrbtice. Tlak hrudníka pôsobil na pravú hornú končatinu a jej stlačenie o pravé zadné dvere mal za následok vznik zlomenín ramennej kosti a kosti predlaktia. Na otázku, aký vplyv na vznik zranení mala skutočnosť, ţe ţalobkyňa v čase nárazu nebola pripútaná bezpečnostným pásom, znalec odpovedal, ţe bezpečnostný pás chráni pasaţiera skôr proti čelnému nárazu, proti bočnému nárazu menej. Ale zabráni pohybu pasaţiera pri rotácii vozidla, teda čiastočne eliminuje moţnosť jeho poranenia o vnútornú výbavu vozidla. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom spôsobila, ţe táto sa natlačila na pravé zadné dvere väčšou silou ako keby bola pripútaná. K zvýšeniu tohto tlaku prispela tieţ spolujazdkyňa, ktorá rovnako nebola pripútaná bezpečnostným pásom a natlačila sa na ţalobkyňu. V prípade, ţe ţalobkyňa i jej spolujazdkyňa by boli pripútané bezpečnostným pásom, rozsah poranení ţalobkyne by bol menší, vznikli by buď ľahšie poranenia alebo by poranení bolo menej. Znalecké dokazovanie druhu a rozsahu poranení ţalobkyne by bolo potrebné skoordinovať so znaleckým dokazovaním so znalcom z odboru cestná doprava, kedy by sa zohľadnila rýchlosť vozidla, jeho rotácia, sila tlaku i hmotnosť oboch cestujúcich. Preto nie je moţné výlučne z hľadiska znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia vyjadriť sa, akému zraneniu by pouţitie bezpečnostného pásu mohlo zabrániť. Riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v P. bolo po prešetrení úrazu vydané rozhodnutie č.p. KRP-302-5/VO-Š-2010 zo dňa
5. februára 2010, ktorým bola ţalobkyni priznaná náhrada za bolesť vo výške 7 966,54 eur a nepriznaná náhrada za účelne 6 9Sžso/208/2015 vynaloţené náklady spojené s liečením z dôvodu, ţe ide o sluţobný úraz a za poškodenie zdravia zodpovedá sluţobný úrad v rozsahu 80%. Rozhodnutím č.p.: PPZ-KA-PO-117-4/2010 zo
6. apríla 2010 bolo v konaní mimo odvolania rozhodnutie č.p. KRP-302-5/VO-Š-2010 zo dňa
7. februára 2010 zrušené, čo bolo odôvodnené tvrdením, ţe v konaní, ktoré predchádzalo zrušenému rozhodnutiu nebol náleţite zistený skutkový stav. Prezident policajného zboru, ktorý rozhodoval v mimoodvolacom konaní povaţoval určenie rozsahu zodpovednosti sluţobného úradu za neodôvodnené, keďţe ţalobkyňa porušila § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. zdôraznil, ţe v znaleckom posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia a plastická chirurgia znalec uviedol, ţe v prípade, ţe by bola ţalobkyňa a jej spolujazdkyňa pripútané bezpečnostným pásom, rozsah poranení poškodenej by bol menší, vznikli by buď ľahšie poranenia alebo by ich bolo menej. Zo znaleckého posudku vyplýva aj skutočnosť, ţe znalecké dokazovanie druhu a rozsahu zranení poškodenej by bolo potrebné skoordinovať so znaleckým dokazovaním so znalcom z odboru cestná doprava, kedy by sa zohľadnila rýchlosť vozidla, jeho rotácia, sila tlaku i hmotnosť oboch cestujúcich. Zostáva nezodpovedaná otázka, či niektoré zranenia a ktoré konkrétne vznikli alebo mohli vzniknúť pri vypadnutí zo sluţobného vozidla. Prezident policajného zboru zároveň poukázal na nesprávne zaokrúhľovanie priznanej sumy. Proti rozhodnutiu prezidenta Policajného zboru sa ţalobkyňa odvolala, pričom rozhodnutím č.p.: SLV-PK-68/2010 z
8. júna 2010 minister vnútra Slovenskej republiky odvolanie zamietol ako oneskorene podané. Následne bol znalcom v odbore cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, vypracovaný znalecký posudok č. 64/2010, z ktorého vyplýva, ţe pripútanie bezpečnostným pásom obmedzuje v pohybe pasaţiera v smere jazdy vozidla, v menšej miere bráni bočnému pohybu pasaţiera. Teda, ak by bola M. Š. pripútaná bezpečnostným pásom, pri rotácii vozidla v bočnom pohybe bezpečnostný pás úplne neeliminuje bočný pohyb pasaţiera, čo znamená, ţe M. Š. by sa natlačila na ţalobkyňu, avšak s menšou intenzitou. Ak by bola spolujazdkyňa pripútaná bezpečnostným pásom, pri rotácii vozidla v bočnom pohybe bezpečnostný pás tento úplne neeliminuje bočný pohyb pasaţiera, čo znamená, ţe spolujazdkyňa by sa natlačila na ţalobkyňu, avšak s menšou intenzitou. Ak by bola ţalobkyňa pripútaná bezpečnostným 7 9Sžso/208/2015 pásom, pri rotácií vozidla v bočnom pohybe bezpečnostný pás tento úplne neeliminuje bočný pohyb pasaţiera, čo znamená, ţe ţalobkyňa by sa natlačila na pravé zadné dvere, avšak s menšou intenzitou. Ak by cestujúce na zadných sedadlách boli pripútané bezpečnostnými pásmi, rozsah poranení by bol menší, avšak otázku rozsahu poranenia nie je moţné objektívne stanoviť, nakoľko kaţdý pohyb osádky je jedinečný a je ovplyvňovaný ďalšími okamţitými faktormi (napr. očakávanie nárazu, sledovanie pohybu). Otázku, aké zranenia by utrpela ţalobkyňa v prípade, ak by obe spolusediace boli pripútané bezpečnostným pásom, nemôţe kompetentne zodpovedať technický znalec. Dňa
9. júla 2010 začal vnútorný odbor Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „KR PZ“) v P. opäť konať a po preloţení ţalobkyne na KR PZ v Bratislave, bol spis odstúpený na VO KR PZ v Bratislave. Spisový materiál ţalobkyne bol spätne postúpený na KR PZ v P., keďţe KR PZ v Bratislave malo za to, ţe aj napriek tomu, ţe odôvodnenie rozhodnutia prezidenta Policajného zboru smerovalo k novému konaniu vo veci, právne účinky vyvoláva iba výrok rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnutie riaditeľa KR PZ v P. č.p.: KRP-302-5/VO-Š-2010 zrušené. Rozhodnutie prezidenta policajného zboru je konečné a v konaní preto nemoţno ďalej pokračovať. Dňa
10. apríla 2014 podala ţalobkyňa novú ţiadosť o priznanie a výplatu dávky sociálneho zabezpečenia – náhrady za bolesť a náhrady za účelne vynaloţené náklady spojené s liečením. Následne rozhodnutím č.k. PPZ-ODP1-427-007/2014 zo dňa
11. júna 2014 ţalovaný priznal ţalobkyni náhradu za bolesť v rozsahu 50%, t.j. vo výške 4 848,31 eur a s poukazom na premlčanie nároku na výplatu tejto dávky nepriznal poškodenej nárok na výplatu dávky, ani náhradu za účelne vynaloţené náklady spojené s liečením vo výške 1 102,90 eur. V rozhodnutí sa ţalovaný odvoláva na znalecký posudok č. 005/09 a posudok č. 64/2010 a tvrdí, ţe najvýznamnejšími dôvodmi pre určenie 50% zodpovednosti poškodenej za sluţobný úraz je skutočnosť, ţe v danom prípade sluţobný úrad nepochybil, naopak nepripútanie bezpečnostným pásom ţalobkyňou bolo príčinou väčšej intenzity natlačenia sa na pravé zadné dvere sluţobného vozidla a teda príčinou väčšieho rozsahu poranení, resp. väčšieho zranenia. Proti tomuto rozhodnutiu sa ţalobkyňa odvolala, pričom rozhodnutím ţalovaného č. p: KM-OLVS-59/2014/OPK zo dňa
12. októbra 2014 bolo odvolanie ţalobkyne zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené. 8 9Sžso/208/2015

§ 492ods.

2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Keďţe v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti SSP, odvolací súd koná

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave z

1. mája 2015 č.k. 2S/275/2014-68, je potrebné zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. KM-OLVS-59/2014/OPK zo dňa
2. októbra 2014 sa zrušuje a vec sa vracia ţalovanej na ďalšie konanie.

§ 174ods.

1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.), ak pri výkone štátnej sluţby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú sluţobný úrad.

§ 175ods.

2 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., sluţobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáţe, ţe policajt porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej sluţby a poţiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ţe toto porušenie bolo jednou z príčin škody.

§ 175ods.

3 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z. ak sa sluţobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša policajt,

miery jeho zavinenia.

§ 20ods.

1 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel sluţobný úraz

§ 29ods.

1 aţ 3, alebo u ktorého bola zistená 9 9Sžso/208/2015 choroba z povolania

§ 29ods.

4, sa poskytuje v rozsahu, v akom sluţobný úrad alebo sluţobný orgán za škodu zodpovedá, jednorazové mimoriadne odškodnenie.

§ 29ods.

1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. za sluţobný úraz sa na účely tohto zákona povaţuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone sluţobných činností vyplývajúcich zo sluţobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení sluţobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v sluţbe.

§ 22zákona č.

328/2002 Z.z. náhrada za bolesť a náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo

osobitných predpisov.

§ 3ods.

1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaţenie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

§ 3ods.

2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

§ 103ods.

2 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.

§ 103ods.

3 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním ţiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak. 10 9Sžso/208/2015

§ 107ods.

1 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa vzniku nároku na jej výplatu.

§ 107ods.

2 zákona č. 328/2002 Z.z. lehota

odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo inému poberateľovi dávky, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

§ 83ods.

2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. na ţiadosť sa policajtovi a profesionálnemu vojakovi poskytuje aj dávka úrazového zabezpečenia.

§ 84ods.

1 zákona č. 328/2002 Z.z. na konanie o dávkach a sluţbách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 30ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok správny orgán konanie zastaví, ak

1. a)zistí, ţe ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môţe začať správny orgán,
2. b)účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môţe začať správny orgán,
3. c)účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania,
4. d)účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o moţnosti zastavenia konania poučený,
5. e)zistí, ţe nie je príslušným na konanie a vec nemoţno postúpiť príslušnému orgánu,
6. f)zistí, ţe vo veci uţ začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak,
7. g)zistí, ţe pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
8. h)odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,
9. i)v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
10. j)tak ustanoví osobitný zákon. 11 9Sžso/208/2015

§ 84ods.

5 zákona č. 328/2002 Z.z. konanie o dávkach a sluţbách sociálneho zabezpečenia začaté z podnetu účastníka konania sa zastaví aj vtedy, ak účastník konania v lehote určenej útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia

1. a)nepredloţil príslušné doklady,
2. b)neoznámil poţadované údaje,
3. c)nepodrobil sa vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb . Ústavy Slovenskej republiky kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

čl. 2 ods. 2 Ústavy štátne orgány môţu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

čl. 17 ods. 1 odporúčania Rady Európy CM/Rec

názoru ţalovaného uplynula

1. apríla 2013 a keďţe opakovaná ţiadosť o dávku bola príslušnému orgánu doručená
2. apríla 2014, mal za to, ţe nárok ţalobkyne je premlčaný. S touto argumentáciou sa však odvolací súd nemôţe stotoţniť. Ţalobkyňa totiţ správne konanie začala ţiadosťou z
3. októbra 2009 a túto nikdy nevzala späť. Skutočnosť, ţe rozhodnutie o jej nároku bolo v konaní mimo odvolania zrušené, nemá na právne účinky pôvodnej ţiadosti ţiaden vplyv. Konanie bolo začaté postupom

§ 83ods.

2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z., pričom zákon tieţ upravuje spôsoby, akými ho moţno ukončiť. 12 9Sžso/208/2015 Pôjde buď o meritórne rozhodnutie vo veci alebo o zastavenie konania či uţ

Správneho poriadku (§ 30 Správneho poriadku) alebo

zákona č. 328/2002 Z.z. (§ 84 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z.). V kaţdom prípade však z rozhodnutia musí byť zrejmý dôvod zastavenia konania. Rozhodnutím č.p. PPZ-KA-PO-117-4/2010 zo

1. apríla 2010 bolo v mimoodvolacom konaní rozhodnutie č.p. KRP-302-5/VO-Š-2010 zo dňa
2. februára 2010 zrušené z dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu, dôvody na zastavenie konania z tohto rozhodnutia nevyplývali, o žiadosti žalobkyne z roku 2009 nebolo dodnes (ako to vyplýva z priloženého administratívneho spisu) meritórne rozhodnuté a ani nedošlo k zastaveniu konania samostatným rozhodnutím. V mimoodvolacom konaní moţno zrušiť rozhodnutie, nie však iné úkony účastníkov správneho konania, ako je to zrejmé aj z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Iným skutkovým a právnym výkladom okolností v prejednávanej veci by došlo k odňatiu ústavného práva ţalobkyne na inú právnu ochranu. Ak totiţ Ústava priznáva kaţdému právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva tieţ na inom orgáne Slovenskej republiky, jeho súčasťou nebude len právo „domáhať sa“ svojho práva, ale aj právo na ukončenie konania rozhodnutím. Odvolací súd sa stotoţňuje s nálezom Ústavného súdu Českej republiky č. 114/1997, zv. 9 Zbierky ÚS,

ktorého právo na ukončenie postupu rozhodnutím je súčasťou práva na spravodlivý proces. To v sebe totiţ zahŕňa nielen právo na jeho riadne a spravodlivé vedenie, ale tieţ právo na trvanie procesu aţ do jeho skončenia zákonom predpokladaným spôsobom. Totoţný záver moţno vyvodiť aj z čl. 17 ods. 1 odporúčania Rady Európy CM/Rec

§ 174zákona č.

73/1998 Z.z. nie je na rozdiel od zodpovednosti policajta zodpovednosťou za zavinenie, ale zodpovednosťou objektívnou, preto je irelevantné tvrdenie ţalovaného, ţe sluţobný úrad škodu nezavinil. Sluţobný úrad za škodu zodpovedá do tej miery, do akej za ňu nezodpovedá policajt

§ 175ods.

3 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z. Miera zodpovednosti ţalobkyne môţe byť určená len na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu, preukazujúceho mieru jej zavinenia. Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného v prvom ani v druhom stupni však nevyplýva ţiadna správna úvaha, ktorou by ţalovaný podoprel určenú mieru zodpovednosti ţalobkyne. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, ţe bolo potrebné zmeniť rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/275/2014-68 zo dňa

1. mája 2015 tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. KM-OLVS-59/2014/OPK zo dňa 15.10.2014 a rozhodnutie ţalovaného č. PPZ-ODP1-427-007/2014 zo
2. júna 2014 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie správnemu orgánu. 14 9Sžso/208/2015 V ďalšom konaní sa správny orgán bude riadiť vyššie naznačeným smerom. Ţalobkyňa bola v súdnom konaní úspešná. Odvolací súd však jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďţe si ju v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila a zo spisu iné trovy nevyplývali (§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
3. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. decembra 2016 JUDr. Judita K o k o l e v s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová