3 v spojení s § 248 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je len predbeţnej povahy a ako také nepodlieha súdnemu prieskumu. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2 8Sžf/101/2014 Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.
názoru ţalobcu je preskúmavané rozhodnutie ţalovaného nesprávne, nezákonné a v rozpore s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, ţe krajský súd nesprávne vyhodnotil otázku svojej právomoci preskúmať rozhodnutie a postup ţalovaného, keď dospel k záveru, ţe ide o rozhodnutie predbeţnej povahy, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 248 písm. a/ OSP.
ţalobcu prvostupňový súd zároveň dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko sa skutkovým stavom takmer vôbec nezaoberal. Stroho skonštatoval, ţe v danom prípade došlo k zásahu len do jednej zo základných zloţiek vlastníckeho práva, avšak nezaoberal sa tým, či došlo k tomuto zásahu zákonným spôsobom. Vzhľadom k tomu, ţe krajský súd náleţite neodôvodnil svoje rozhodnutie, ţalobca povaţuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné a arbitrárne. Rozhodnutím súdu prvého stupňa rovnako došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu ţalobcu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a tým aj práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tým, ţe prvostupňový súd neaplikoval ustanovenie čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Ţalobca namietal, ţe krajský súd pri rozhodovaní opomenul aplikovať ustanovenie čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR a súčasne neprihliadol na judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 138/03, I. ÚS 52/02, II. ÚS 50/2001), na ktorú v ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného ţalobca poukazoval.
uvedenej judikatúry je daná právomoc súdu na preskúmame zákonnosti rozhodnutia ţalovaného.
ţalobcu sa súd v danom prípade striktne pridrţiaval len gramatického výkladu ustanovenia § 248 písm. a/ OSP, keď vychádzal z toho, ţe rozhodnutie správneho orgánu má charakter predbeţnej povahy a preto je vylúčené zo súdneho prieskumu. Súd pritom zjavne opomenul, ţe v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR za sa ústavne konformný výklad ustanovenia § 248 písm. a/ OSP povaţuje len taký výklad, ktorý vyţaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či sa rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo súdu predloţené na súdny prieskum nedotýka základných práv a slobôd garantovaných účastníkovi konania ústavou, či medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.
Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva drţať, uţívať, poţívať jeho plody a úţitky a nakladať s ním. Uvedené zloţky tvoria základné piliere vlastníctva. O vlastníckom práve ako absolútnom právnom a faktickom panstve 3 8Sžf/101/2014 nad vecou môţeme hovoriť len za predpokladu, ak vlastník veci má k dispozícii všetky zloţky vlastníckeho práva. Jedine vtedy ide o úplné neobmedzené vlastnícke právo vlastníka veci. Podaním zo dňa 21.10.2014 sa ţalovaný vyjadril k odvolaniu ţalobcu s tým, ţe ţalovaný trvá na svojom stanovisku uvedenom v rozhodnutí č. 100301/1/166192/2014/14003 zo dňa 01.04.2014, stotoţňuje sa s právnym posúdením veci v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/64/2014-26 zo dňa 12.09.2014 a námietky ţalobcu nepovaţuje za opodstatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania
2 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo zastavené konanie nie je moţné vyhovieť. Najvyšší súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu zistil, ţe ţalobca sa ţalobou doručenou krajskému súdu dňa 30.05.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100301/1/166192/2014/14003 zo dňa 01.04.2014, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601402/5/5640955/2013/Zna zo dňa 19.12.2013, ktorým bolo
1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,daňový poriadok“) uloţené predbeţné opatrenie spočívajúce v zákazu predaja, scudzenia a iného nakladania s majetkom - osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI Santa Fe, DM/C5D14/A6BZI, evidenčné číslo: Z., VIN: K. na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, marec - december 2011, a to aţ do uhradenia daňového nedoplatku
výsledkov daňovej kontroly, daňovému subjektu EURO STEEL s.r.o., so sídlom Môťovská cesta 9519, 960 01 Zvolen, IČO: 36 057 819, DIČ: 2020070690, IČ DPH: SK2020070690. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24S/64/2014-26 zo dňa 12.09.2014 zastavil konanie
3 OSP v spojení s § 248 písm. a/ OSP z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je len predbeţnej povahy a ako také nepodlieha súdnemu prieskumu. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania 4 8Sžf/101/2014 nepriznal.
a/ OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane môţe počas daňovej kontroly, počas určovania dane
pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, ţe nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymoţiteľná alebo ţe v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťaţkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uloţiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdrţal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zloţil peňaţnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane predbeţné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uloţené; ak pominul dôvod len sčasti, predbeţné opatrenie sa zruší len čiastočne.
6 zákona č. 563/2009 Z. z. predbeţné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie
7, alebo dňom vzniku záloţného práva
; o strate účinnosti predbeţného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca sa síce domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, avšak uvedené rozhodnutie má znaky rozhodnutia predbeţnej povahy, a teda, sa jedná o predbeţné rozhodnutie v zmysle uţ citovaného ust. § 248 písm. a/ OSP. Do tejto kategórie sa zahŕňajú všetky rozhodnutia, ktoré pre potenciálnych ţalobcov vo vzťahu ku konkrétne posudzovanej činnosti nezakladajú ţiadne práva a povinnosti s definitívnym konštitutívnym účinkom, 5 8Sžf/101/2014 čo v konečnom dôsledku znamená, ţe tento druh rozhodnutí nie je spôsobilý ukrátiť ţalobcu na jeho právach a povinnostiach. Z tohto dôvodu nie je naplnený jeden zo základných predpokladov na konanie v správnom súdnictve vyjadrený zákonodarcom v ust. § 244 a nasl. OSP. S poukazom na vyššie uvedené má najvyšší súd za to, ţe rozhodnutie o predbeţnom opatrení
1 zákona č. 563/2009 Z. z. moţno povaţovať za rozhodnutie dočasného charakteru, nakoľko je iba dočasným opatrením, ktorého účinky budú trvať len do uhradenia prípadného daňového nedoplatku
výsledkov daňovej kontroly. Inštitút predbeţného opatrenia v zmysle ust.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. je totiţ potrebné chápať ako správne opatrenie sui generis, teda nie ako druh sankcie, resp. trestu. Tento inštitút má len dočasný, preventívny charakter, keďţe uvedeným rozhodnutím správny orgán zakázal predaj, scudzenie a iné nakladanie s osobným motorovým vozidlom HYUNDAI Santa Fe DM/C5D14/A62BZI, evidenčné číslo: Z., VIN: K. a to len do uhradenia daňového nedoplatku
výsledkov daňovej kontroly, teda len po určitú dobu a zákonom predpísaným spôsobom. Spôsobilosť akéhokoľvek rozhodnutia tohto charakteru ohroziť alebo zasiahnuť do základných práv účastníka, ktorého sa týka, je uţ vo svojej podstate oslabená, pretoţe predovšetkým jeho účinky sú vţdy iba dočasné a neznamenajú definitívne usporiadanie vecí či práv. Ide tu v podstate o to, aby sa zabezpečilo v rozsahu nevyhnutne potrebnom dosiahnutie účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie (január, marec – december 2011). Zákonodarca tu chráni verejný záujem na plnení si daňových povinností daňových subjektov (v predmetnom prípade ţalobcu). V daňovom konaní sa
zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uloţená a ústavne podloţená poplatková povinnosť voči štátu. Štát dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Skutočnosť, ţe daňové orgány majú povinnosť dbať o zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v ţiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je záujem štátu nadradený. Daňové orgány môţu aplikovať iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Verejný záujem štátu, resp. celospoločenský záujem 6 8Sžf/101/2014 (“záujem nás všetkých“) na zachovávaní právneho poriadku (v danom prípade v daňovej oblasti) však prevyšuje nad čiastočným obmedzením práva jednotlivca, teda nad súkromným záujmom jednotlivca (ţalobcu), navyše plynúcim z nesplnenia si zákonných povinností. Pri uvedenom treba zdôrazniť, ţe ţalobca v danom prípade môţe naďalej pouţívať predmetné osobné motorové vozidlo na svoju podnikateľskú činnosť, takţe ţalobca nie je napadnutým rozhodnutím nijako zvlášť dotknutý sa svojich základných právach a slobodách a uţ vôbec nie likvidačne. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe jediné obmedzenie ţalobcu sa týka len prípadného scudzenia uvedeného motorového vozidla. Pričom treba zdôrazniť, ţe kaţdý prípad treba posudzovať vyslovene individuálne, a teda v danom prípade suma získaná eventuálnym predajom by bola tak zanedbateľná, ţe by nemala zásadnejší vplyv na podnikateľskú činnosť ţalobcu ako obchodnej spoločnosti. Ďalej súd nemôţe opomenúť skutočnosť, ţe do uvedenej situácie sa ţalobca dostal vlastným pričinením, keď ţalobca nevedel v rámci daňovej kontroly vo veci samej jednoznačne preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.12.2010. Uvedený právny záver odvolacieho súdu je v súlade s u judikatúrou súdov Slovenskej republiky (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sţo/131/2010 zo dňa 27.04.2011 v spojení s rozhodnutím ÚS SR sp. zn. III. ÚS 38/2012-14 zo dňa 25.01.2012).
názoru ústavného súdu nemôţu byť pochybnosti o tom, ţe výpočet a rozsah výnimiek, pri uplatnení ktorých súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov
Na druhej strane je zrejmé, ţe tento výpočet je obsahovo rôznorodý. Je preto potrebné zaoberať sa otázkou, či závery plynúce z citovaného rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/01 (povinnosť súdov skúmať, či sa rozhodnutie správneho orgánu svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd) platia na všetky uvedené prípady v § 248 OSP rovnako a generálne, alebo je potrebné k jednotlivým prípadom pristupovať individuálne v závislosti na konkrétnom druhu rozhodnutia správneho orgánu. V posudzovanom prípade ide o dôvod vylúčenia zo súdneho prieskumu spočívajúci v predbeţnej povahe napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Spôsobilosť akéhokoľvek rozhodnutia tohto charakteru ohroziť alebo zasiahnuť do základných práv účastníka, ktorého sa týka, je uţ vo svojej podstate oslabená, pretoţe predovšetkým jeho účinky sú vţdy iba dočasné a neznamenajú definitívne usporiadanie vecí či práv. Obdobný postoj zaujíma 7 8Sžf/101/2014 ústavný súd k významovo analogickým rozhodnutiam všeobecných súdov o nariadení predbeţných opatrení. Z judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa predbeţných opatrení vyplýva, ţe ústavný súd posudzuje problematiku predbeţných opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení predbeţného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností, ak došlo rozhodnutím všeobecného súdu k procesnému excesu, pretoţe tieto rozhodnutia nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09, III. ÚS 281/07). V danom prípade nie sú ţiadne pochybnosti o predbeţnej povahe (dočasných účinkoch) predbeţného opatrenia správneho orgánu o zákaze scudzenia osobného motorového vozidla. Ďalšou súvisiacou, ale dôleţitou otázkou je, či je moţné slovné spojenie „rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd“, ktoré
čl. 46 ods. 2 druhej vety Ústavy SR nemoţno vylúčiť z právomoci súdov v súvislosti s uvedenou negatívnou enumeráciou, chápať v zmysle abstraktného „dotyku“ s akýmkoľvek z týchto práv, inými slovami, či je súčasťou poţiadavky ústavne konformného výkladu aj povinnosť všeobecného súdu v kaţdom prípade z vlastnej iniciatívy skúmať potenciálny zásah do jednotlivých práv účastníka správneho konania.
názoru ústavného súdu takýto extenzívny výklad čl. 46 ods. 2 Ústavy SR by v praxi celkom poprel účel § 248 OSP a zároveň by dochádzalo k popretiu zásady, ţe kaţdú vec prerokúvanú súdmi je potrebné skúmať v závislosti od konkrétnych, individuálnych okolností. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd postupoval skutkovo a právne správne, keď
ustanovenia § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil, pretoţe návrh prokurátora smeroval proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom. Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/64/2014-26 zo dňa 12.09.2014 potvrdil
1 a ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 224 ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom náhradu 8 8Sžf/101/2014 trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko neúspešný ţalobca nemá právo na náhradu trov konania a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 30.11.2016 JUDr. Jaroslava F Ú R O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.