o vrátenie daru

Najvyšší súd 5 Cdo 25/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne V. O., bývajúcej vo V., zastúpenej v dovolacom konaní JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika 171, proti ţalovanému J. K., bývajúcemu vo V., zastúpenému v dovolacom konaní JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou v Humennom, Kukorelliho 1505/52, o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 9 C 205/2010, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

1. marca 2013, sp.zn. 8 Co 72/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania 67,88 € k rukám JUDr. Miloša Kaščáka, advokáta vo Vranove nad Topľou, M.R. Štefánika 171, do troch dní. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z
2. decembra 2011 č.k. 9 C 205/2010 -98 uloţil ţalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku podpísať pre ţalobkyňu listinu o vrátení daru v znení, ţe ţalovaný vracia späť do vlastníctva ţalobkyne nehnuteľnosti : 1/ byt č. 2 na prízemí, nachádzajúci sa v dome, súpisné č. X., kat. úz. Č. od B8 v celosti, postavenom na parcele č. 1291, zastavaná plocha o výmere 208 m2 a zapísanom na LV č. X. kat. úz. Č., 2/ spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné č. 101 vo veľkosti 1/4 z celku, vyplývajúci z pomeru podlahovej plochy bytu 57,89 m2 k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v dome a 3/ spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku parcela č. 1291 o výmere 208 m2 kat. úz. Č. vo veľkosti 1/4 z celku, vyplývajúci z pomeru podlahovej plochy bytu 57,89 m2 k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov 2 5 Cdo 25/2014 v dome. Ţalobkyňa prijíma dar späť do svojho vlastníctva. Pokiaľ ţalovaný listinu nepodpíše, tento rozsudok nahrádza jeho podpis. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, ţe ţalovaného zaviazal uhradiť ţalobkyni trovy konania za súdny poplatok za návrh v sume 99,50 € na účet Okresného súdu Vranov nad Topľou a trovy právneho zastúpenia vo výške 531,81 € na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe ţalovaný hrubo porušil dobré mravy vo vzťahu k ţalobkyni, a to tým, ţe ju fyzicky napadol a spôsobil jej zranenie tváre. Súd vyhodnotil viaceré príčiny nezhôd medzi účastníkmi konania, v ktorých dominovali hádky a slovné útoky, predovšetkým však prihliadol na konkrétny incident z
3. augusta 2010 medzi ţalobkyňou a manţelkou ţalovaného, ktorý mal byť zásadným dôvodom pre zrušenie darovacej zmluvy. Súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov v jednotlivosti, ale aj v ich vzájomnej logickej súvislosti, mal za to, ţe práve manţelka ţalovaného ţalobkyňu napadla, spôsobila je poranenie tváre. Túto skutočnosť potvrdila aj fotodokumentácia a oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu z Obvodného oddelenia polície vo Vranove nad Topľou. Súd mal za to, ţe takýto fyzický útok, navyše pri nezistení jeho provokácie zo strany ţalobkyne, objektívne zodpovedal hrubému porušeniu dobrých mravov ţalovaným a je relevantným dôvodom pre poţiadavku vrátenia daru. Za právne bezvýznamnú skutočnosť súd povaţoval to, či toto konanie bude príslušným priestupkovým orgánom, ako priestupok aj právoplatne vyhodnotené. Občiansky zákonník neustanovuje, ţe závaţné správanie sa obdarovaného proti darcovi musí dosiahnuť stupeň intenzity priestupku. Aj keď v konaní nebolo popreté, ţe ţalovaný spolu so svojou manţelkou predmetnú nehnuteľnosť zveľaďoval, táto skutočnosť by mohla mať význam v prípadnom domáhaní sa protihodnoty zveľaďovaním získanej nehnuteľnosti, nie však v konaní o vrátení daru. Krajský súd v Prešove rozsudkom z
4. marca 2013, sp.zn. 8 Co 72/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a súčasne rozhodol, ţe ţalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ţalobkyni sa ich náhrada nepriznáva. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku s poukazom na § 219 ods. 1, 2 O.s.p. K odvolacím námietkam ţalovaného uviedol, ţe právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru bol obsahom ţaloby. Ţaloba bola ţalovanému, ako to vyplýva z obsahu spisu, doručená
5. septembra
6. Nestotoţnil sa preto s námietkou ţalovaného, ţe ţalobkyňa nepostupovala v súlade s § 630 Občianskeho zákonníka. Uviedol, ţe podľa ustálenej súdnej praxe predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak 3 5 Cdo 25/2014 zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré moţno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé uráţky, neposkytnutie potrebnej pomoci. Bez akýchkoľvek pochybností sa bolo moţné stotoţniť so skutkovým záverom súdu prvého stupňa v tom smere, ţe medzi účastníkmi konania pretrvávali nezhody, ktorým dominovali hlavne hádky. Samotný ţalovaný vo svojej výpovedi uviedol, ţe ich obsahom boli hrubé vzájomné uráţky, a to medzi ţalobkyňou a jeho manţelkou navzájom. Účastníkom týchto hádok bol aj ţalovaný. Ďalším nesporným skutkovým zistením súdu prvého stupňa bol incident z
7. augusta 2010, kde po jednej z hádok došlo k fyzickému napadnutiu ţalobkyne zo strany manţelky ţalovaného, vytrhnutím mobilného telefónu z rúk ţalobkyne ţalovaným a následne jeho zničeniu, ako aj poškodeniu zdravotnej pomôcky – palice ţalobkyne zo strany ţalovaného. Ak uvedený incident súd prvého stupňa vyhodnotil v jeho súvislostiach ako hrubé porušenie dobrých mravov, odvolací súd dospel k rovnakému záveru. Zlý vzťah ţalobkyne k manţelke ţalovaného nijakým spôsobom neodôvodňovalo správanie ţalovaného a jeho manţelky zistené súdom prvého stupňa k ţalobkyni. Odvolací súd sa nestotoţnil i s námietkou ţalovaného, ţe pri právnom hodnotení tejto veci je správanie sa jeho manţelky (fyzický útok, hrubé uráţky) bez právneho významu. Ţalobkyni ako svojej matke mal ţalovaný poskytnúť potrebnú pomoc, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý ho ţiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a ţalobu zamietnuť. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu povaţoval ţalovaný za nesprávny, vytýkajúc mu vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a a súčasne poukázal na to, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedol, ţe bol ukrátený na svojich procesných právach, keď nemal moţnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov mimo pojednávania, a nemal moţnosť im klásť otázky, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Vady konania videl ďalej i v tom, ţe súd nezisťoval skutočnosti, rozhodujúce pre objektívne posúdenie veci, a dôkazy ktoré boli navrhnuté alebo nevykonal alebo ich nesprávne prípadne vôbec nevyhodnotil. Namietal, ţe odvolací súd neprávne právne vec posúdil. Uviedol, ţe podľa výkladu ustanovenia 630 Občianskeho zákonníka, sa za právne relevantné povaţuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Zároveň platí, ţe uţ pri výzve na vrátenie daru musí darca 4 5 Cdo 25/2014 konkretizovať dôvody, pre ktoré ţiada vrátenie daru, čo ţalobkyňa uviedla aţ v ţalobe. V konaní bolo aj výpoveďami svedkov preukázané, ţe samotná ţalobkyňa ako darkyňa je konfliktnej povahy, je nespokojná a často aj v minulosti vyvolávala hádky a roztrţky, pričom niekoľko svedkov nezávisle od seba potvrdilo, ţe svoju nevestu – manţelku obdarovaného, nevedela prijať a snaţila sa ju aj v minulosti vyhnať z domu. Tieto okolnosti súd nezohľadnil a vôbec sa s nimi v odôvodní rozsudku nevysporiadal, a prihliadol iba na subjektívne a jednostranné opisovanie skutočností zo strany ţalobkyne. Z tohto dôvodu sa súd nezaoberal ani tým, či práve v dôsledku správania sa darkyne, ktoré by bolo moţné hodnotiť ako provokatívne alebo konfliktné, nedošlo k neţelanej reakcii manţelky obdarovaného, čo malo za následok neobjektívne zistenie skutkového stavu veci. Najváţnejšie pochybenie súdu videl ţalovaný v tom, ţe súd sa mal v tomto konkrétnom prípade zaoberať správaním sa jeho ako obdarovaného a nie jeho manţelky, pretoţe jedine v prípade, ak by sa on voči ţalobkyni ako darkyni dopustil v konaní a rozhodnutí súdu opísaných skutkov, bol by to dôvod poţadovať od neho vrátenie daru. Konania uvedeného v § 630 Občianskeho zákonníka sa musí dopustiť výlučne obdarovaný. V tejto súvislosti poukázal ţalovaný na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Českej republiky. Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho navrhla zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania, ktoré vyčíslila. Uviedla, ţe pokiaľ ţalovaný namieta, ţe sa mimo pojednávania uskutočnil výsluch svedkýň, pri ktorom sa mu nevytvorila moţnosť byť prítomný, táto námietka nebola uplatnená v odvolacom konaní, a preto nie je moţné sa ňou uţ zaoberať. Rozsudok odvolacieho súdu povaţovala za vecne správny, vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), [tu však nemôţe najvyšší súd neuviesť, ţe v dovolacom konaní sa nemení označenie účastníkov konania, a nie ako uviedol dovolateľ, keď sa v svojom dovolaní označil ako „navrhovateľ“, hoci v konaní vystupoval v postavení „odporcu“], a zastúpený v súlade so zákonom § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 5 5 Cdo 25/2014 Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v § 238 ods. 3 O.s.p. Predmetné dovolanie preto podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. prípustné nie je. Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 O.s.p. (v znení do 1.1.2015). Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto vade skutočne došlo. 6 5 Cdo 25/2014 Dovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Ţalovaný v dovolaní namieta, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Ţalovaný namietal, ţe mu bola odňatá moţnosť byť prítomný pri výsluchu svedkýň V. V. a H. R., ktoré vzhľadom na zdravotný stav boli vypočuté mimo pojednávania (zápisnice o ich výsluchu na prvostupňovom súde sa nachádzajú na č.l. 61, 62 spisu). Z uvedených zápisníc je zrejmé, ţe sa účastníci konania, t.j. tak ţalobkyňa, ani ţalovaný (tak isto i ich právni zástupcovia) na uvedenom procesnom úkone nezúčastnili a neboli na tento úkon predvolaní. Takýto postup súdu by zaťaţil za určitých okolností konanie pred súdom vadou podľa § 237 písm. f/ O. s.p. Dovolací súd sa vyslovil k otázke moţnosti prihliadnutia na vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., kedy uviedol, ţe podmienka prípustnosti podania dovolania nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala moţnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, ţe účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania (R 39/1993). 7 5 Cdo 25/2014 Ako ďalej vyplýva z obsahu spisu (zápisnica o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo dňa
8. novembra 2011, č.l. 63 a nasl. spisu), konajúca sudkyňa prečítala obsah svedeckých výpovedí, k čom ţalovaný namietol, ţe nesúhlasí s takýmto postupom. Následne bolo pojednávanie odročené za : “účelom zaslania kópií o výsluchu svedkýň, ktoré boli vypočuté mimo pojednávania s tým, ţe v lehote 5 dní právny zástupca ţalovaného sa k týmto vyjadrí a zároveň zašle súdu stanovisko, či trvá na konfrontácii vypočutých svedkýň, ktoré boli vypočuté mimo pojednávania „. V zápisnici z nasledujúceho pojednávania súdu zo dňa
9. decembra 2011, (č.l. 78 spisu) je uvedené: „Zástupca odporcu k vyjadreniu zástupcu navrhovateľky udáva, ţe netrvá na výsluchu dvoch svedkýň, ktoré boli vypočuté mimo pojednávania...“ Vo svojom odvolaní (č.l. 107 a nasl. spisu) ţalovaný porušenie svojich procesných práv vo vzťahu k výsluchu svedkýň mimo pojednávania nenamietal. Dovolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe v danom prípade neodňal súd svojím postupom ţalovanému moţnosť konať pred súdom a takéto jeho konanie v tomto konkrétnom prípade nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/ O. s.p. Pokiaľ ţalovaný namieta, ţe postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, ţe v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (obdobne tieţ R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môţe prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vadu takej povahy ale moţno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania 8 5 Cdo 25/2014 a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi moţnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999). Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (viď uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011). Z obsahu dovolania napokon vyplýva, ţe ţalovaný má za to, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a v tomto smere obsiahle uvádza dôvody svojho mimoriadneho opravného prostriedku. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tieţ ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďţe ţalovaný uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalovaného nie je podľa ustanovení § 238 O.s.p. prípustné a neboli preukázané procesné vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol 9 5 Cdo 25/2014 jeho dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V dovolacom konaní úspešná ţalobkyňa podala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy dovolacieho konania aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej ţalobkyni vypracovaním jej vyjadrenia k dovolaniu v sume 67,88 €, ktorú zaviazal zaplatiť ţalovaného na účet právneho zástupcu ţalobkyne do troch dní. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
11. marca 2016 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová