← Slovensko

o náhradu škody

Najvyšší súd 3 Cdo 216/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu Ing. J. M., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. D. H., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 4, 6, 8, IČO: 681156, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 25 C 18/2014, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. mája 2016 sp. zn. 11 Co 50/2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  2. mája 2016 sp. zn. 11 Co 50/2015 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
  3. Ţalobca sa v konaní ţalobou podanou
  4. januára 2014 domáhal podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) náhrady škody v celkovej výške 2 712 €; zároveň ţiadal nahradiť jemu spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške 3 300 €. Škoda mu podľa jeho názoru bola spôsobená rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Košiciach z
  5. januára 2010 č. K4/20101356-ÚSZ v spojení s nezákonným rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z
  6. mája 2010 č. AA/201021093/8001/OISS (ďalej len „nezákonné rozhodnutie“), ktoré bolo neskôr zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z
  7. marca 2012 sp. zn. 9 Sţo 38/
  8. V ţalobe uviedol, ţe v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia, nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, i keď splnil všetky zákonom predpísané podmienky. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. koná za štát (zodpovedný za ţalobcovu škodu) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. 2 3 Cdo 216/2016
  9. Okresný súd Košice II (aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
  10. novembra 2014 č.k. 25 C 18/2014-118: (I.) konanie o zaplatenie sumy 857 € zastavil, (II.) ţalobu o zaplatenie 5 154,72 € zamietol a (III.) vyslovil, ţe o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením. Výrok I. odôvodnil tým, ţe suma 857 € predstavuje ţalobcom poţadovanú náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 S 19745/
  11. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie rozhodnutiu o náhrade trov vzniknutých v konaní pred Krajským súdom v Košiciach „bráni prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, a to rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktorý náhradu trov v rámci odvolacieho konania nepriznal, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť“. Vzhľadom na to súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 857 € zastavil podľa § 104 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Výrok II. odôvodnil tým, ţe ţalobca v konaní nepreukázal vznik jeho škody vo forme ušlého zisku (§ 442 Občianskeho zákonníka). Pripomenul, ţe ţalobcom poţadovaný úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) moţno aplikovať len na právne vzťahy súkromnoprávnej povahy, dávka v nezamestnanosti vyplýva ale z predpisov verejného práva. Pokiaľ ţalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia pri predbeţnom prerokovaní nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie poukázal na § 18 ods. 3 veta druhá zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého súčasťou trov konania nie sú náklady na predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel tieţ k záveru, podľa ktorého ţalobca nepreukázal, ţe by nezákonné rozhodnutie predstavovalo taký zásah do jeho súkromného a spoločenského ţivota nezákonným rozhodnutím, ktorý by zakladal jeho právo na náhradu nemajetkovej ujmy.
  12. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej aj len „odvolací súd“) rozsudkom z
  13. mája 2016 sp. zn. 11 Co 50/2015 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Stotoţniac sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie (§ 219 ods. 2 O.s.p.) dodal, ţe ţalobca v skutkovom rámci vymedzenom v ţalobe ani neţiadal náhradu škody vo forme ušlého zisku, ním vyčíslená suma predstavovala v skutočnosti „akúsi predpokladanú škodu“. I keď vzhľadom na nepreukázanú existenciu ušlého zisku neprichádza vôbec do úvahy úrok z omeškania, odvolací súd pre úplnosť poznamenal, ţe sa stotoţnil so súdom prvej inštancie aj v názore o nemoţnosti uplatnenia úrokov z omeškania z dávky sociálneho zabezpečenia. Správny je tieţ záver vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého ţalobca nepreukázal, ţe by nezákonným rozhodnutím došlo k zásahu do jeho 3 3 Cdo 216/2016 osobného, rodinného alebo spoločenského ţivota, ktorý by opodstatňoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.
  14. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca
  15. júla 2016 dovolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Poukázal na to, ţe odvolací súd mu
  16. mája 2016 zaslal podanie ţalovanej k jeho odvolaniu, avšak napadnutý rozsudok vydal uţ
  17. mája
  18. V dôsledku toho nemal ţalobca reálnu moţnosť oboznámiť sa s vyjadrením ţalovanej k odvolaniu a zaujať stanovisko k tomuto jej procesnému úkonu. Ţiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
  19. Ţalovaná sa k dovolaniu, ktoré jej bolo doručené
  20. augusta 2016, písomne nevyjadrila.
  21. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie, ktoré má predpísané náleţitosti (§ 428 CSP), podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.
  22. Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ O.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 moţno odôvodniť iba tým, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, ţe dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
  23. Najvyšší súd uţ v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 156/2014 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 8/2016 uviedol, ţe „nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej moţnosti odvolateľa vyjadriť sa k úkonu protistrany svojou replikou je, ţe mu súd na toto vyjadrenie poskytne primeranú lehotu, ktorá nemôţe byť kratšia ako päť dní“. 4 3 Cdo 216/2016 8.
  24. Vyššie uvedený judikát konštatoval, ţe v súlade s princípom „rovnosti zbraní“ (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) kaţdá procesná strana musí mať rovnakú moţnosť hájiť svoje záujmy a ţiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane [viď napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP“) vo veci Delcourt proti Belgicku z roku 1970]. V súlade s právom na kontradiktórne konanie musia mať procesné strany príleţitosť nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i oboznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. 8.
  25. Predmetný judikát tieţ poukázal na to, ţe ESĽP vydal
  26. januára 2015 rozsudok vo veci Trančínková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. ESĽP v tomto rozsudku dospel k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. ESĽP v tomto rozsudku výslovne neuviedol, v akej lehote má byť vyjadrenie k odvolaniu doručené odvolateľovi, zo samej podstaty argumentácie ESĽP ale vyplýva, ţe nevyhnutným je nielen to, aby sa odvolateľ mal moţnosť oboznámiť s obsahom vyjadrenia protistrany k jeho odvolaniu, ale (zároveň) to, aby mal moţnosť účinne vyjadriť sa v čase pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej moţnosti odvolateľa vyjadriť sa k úkonu protistrany svojou replikou teda je, ţe mu bude vytvorená procesná moţnosť vyhotoviť svoje stanovisko tak, aby mal dostatok času na jeho prípravu. Podľa názoru najvyššieho súdu vyjadreného v uvedenom judikáte by preto mal súd doručovať odvolateľovi vyjadrenie protistrany k odvolaniu tak, aby medzi doručením vyjadrenia odvolateľovi a rozhodnutím odvolacieho súdu neuplynul čas kratší ako päť dní. Ak tak súd nekoná, má jeho postup znaky procesnej vady uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
  27. V danom prípade sa ţalovaná vyjadrila k odvolaniu ţalobcu v procesnom úkone z
  28. januára 2015 doplnenom
  29. januára 2015 (viď č.l. 142 a 145 aţ 150 spisu). Ţalovaná v tomto úkone podrobne skutkovo a právne argumentovala a polemizovala s uplatnenými odvolacími dôvodmi ţalobcu. Predmetný procesný úkon ţalovanej zaslal odvolací súd ţalobcovi na vyjadrenie
  30. mája 2016 (viď úpravu pre súdnu kanceláriu zaloţenú v spise na č.l. 154). 5 3 Cdo 216/2016 9.
  31. Odvolací súd vyhlásil svoj rozsudok
  32. mája
  33. 9.
  34. Vzhľadom na to, ţe vyjadrenie ţalovanej k odvolaniu ţalobcu bolo odvolacím súdom zaslané
  35. mája 2016 (ţalobcovi doručené
  36. mája 2016) a odvolací súd vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok (uţ)
  37. mája 2016, je opodstatnené konštatovanie, podľa ktorého odvolací súd v predmetnej veci konal tak, ţe svojím postupom zaloţil procesnú vadu konania povaţovanú v čase jeho rozhodovania za znemoţňujúcu realizáciu procesných práv (viď § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v znení do
  38. júna 2016).
  39. Dovolanie bolo podané
  40. júla 2016, teda za účinnosti CSP. 10.
  41. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu naďalej (t.j. aj po
  42. júli 2016) nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej moţnosti odvolateľa vyjadriť sa k úkonu protistrany svojou replikou je, ţe mu súd na toto vyjadrenie poskytne primeranú lehotu. Dovolací súd poznamenáva, ţe pokiaľ za predchádzajúcej právnej úpravy bolo potrebné povaţovať za primeranú lehotu päť dní (viď R 8/2016), za súčasnej právnej úpravy – ako je to výslovne uvedené v ustanovení § 374 ods. 1 CSP – nemôţe byť táto lehota kratšia ako desať dní. 10.
  43. Najvyšší súd so zreteľom na to konštatuje, ţe odvolací súd v danej veci nesprávnym procesným postupom znemoţnil ţalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (viď § 420 písm. f/ CSP).
  44. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môţe podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
  45. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). 6 3 Cdo 216/2016
  46. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania. CSP.
  47. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  48. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  49. januára 2017 JUDr. Emil Franciscy, v.r. predseda senátu (sudca spravodajca) JUDr. Daniela Sučanská, v.r. JUDr. Elena Siebenstichová, v.r. členka senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.