platných právnych predpisov má nárok aj na „dielčí starobný dôchodok“ za obdobie sociálneho poistenia v ČR, kde odpracoval 20 rokov a 2 mesiace. Postupu odporkyne vytýkal, že skutkový stav nekonzultovala priamo cez jeho bývalého zamestnávateľa, ale cez A. s.r.o., čo
jeho názoru malo za následok, že v potrebnej dokumentácii chýbal za rok 2002 výpočet renty a nie sú tam uvedené zárobky, len doplácaná renta. Namietal aj to, že odporkyňa pri výpočtoch nebrala do úvahy ani výšku dosahovaného príjmu v rokoch 2003 až 2008 a vyjadril názor, že rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku je za roky 1993 až
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.100/1988 Zb.“) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) priznala navrhovateľovi odo dňa 22.2.2008 starobný dôchodok v sume 6.509,–Sk (216,06 €) mesačne, ktorý bol vymeraný z III. pracovnej kategórie a vypočítaný z priemerného mesačného zárobku (ďalej len „PMZ“) za roky 1993, 1994, 1997, 1998 a
100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zostáva navrhovateľovi naďalej priznaný starobný dôchodok v sume 6.509,–Sk (216,06 €) vypočítaný z PMZ za roky 1993, 1994, 1997, 1998 a 2002. Konštatovala, že sumy vyplatené navrhovateľovi jeho zamestnávateľom, ktorý mal sídlo v ČR, ako náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriacu za zistenú chorobu z povolania opätovne nezapočítala do PMZ s poukazom na ustanovenie čl. 9 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktoré výslovne vylučuje hodnotiť na výpočet PMZ na účely vymerania dávok tie zárobky, ktoré boli dosiahnuté po rozdelení ČSFR v druhom zmluvnom štáte. 4 1So/5/2009
1 zákona č. 100/1988 Zb. priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší. Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok (§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb.).
2 zákona č 100/1988 Zb. hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom. Vykonávací predpis ustanoví, v ktorých prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma, a výšku tejto sumy. Hrubým zárobkom nie je príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.
2 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení, sa na účely zisťovania priemerného mesačného zárobku do 31. decembra 1994 za hrubé zárobky považujú aj príjmy uvedené v § 11 ods. 1 písm.
2 písm. d/ vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, sú hrubými zárobkami aj náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz (choroba z povolania) a náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti na službu. 5 1So/5/2009 Správna dohoda o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 318/1994 Z.z.) bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 175/1995 Z.z. upravuje právne vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia v nástupníckych štátoch po rozpade ČSFR.
ustanovenia čl. 9 tejto dohody pri určení priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok dôchodkového zabezpečenia sa neprihliada na zárobky dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v druhom zmluvnom štáte, a ak sa v tej istej dobe nedosiahli zárobky na území prvého zmluvného štátu, neprihliada sa ani na dobu, v ktorej sa tieto zárobky dosiahli. Na dobu, v ktorej sa dosiahli súčasne zárobky aj na území prvého zmluvného štátu, sa neprihliada len za podmienok a v rozsahu, za akých možno vylúčiť
vnútroštátnych predpisov na výpočet priemerného mesačného zárobku doby, v ktorých sa dosiahol zárobok. Vychádzajúc z citovaných ustanovení aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že odporkyňa postupovala správne, keď pre účely výpočtu PMZ v súlade s týmito ustanoveniami nezohľadnila ako hrubý zárobok aj náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z dôvodu, že táto bola navrhovateľovi vyplácaná zamestnávateľom, ktorý mal sídlo v Českej republike. Za nedôvodné považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky aj námietky navrhovateľa o nezohľadnení výplatných listín za roky 1993 až 1997 a 1999 až 2008 a nedostatku komunikácie odporkyne s bývalým zamestnávateľom, pretože z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že pri výpočte PMZ odporkyňa preukázateľne vychádzala z hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších rokoch navrhovateľa v rozhodnom období (teda v období 10 rokov pred rokom 2003, v ktorom navrhovateľovi vznikol nárok na dôchodok), pričom pri zaobstarávaní písomných potvrdení od bývalého zamestnávateľa navrhovateľa dôvodne vychádzala z informácie správkyne konkurznej podstaty V. a.s., o archivácii všetkých písomností firmou A. s.r.o. P., ktorá požadované informácie odporkyni aj poskytla. Z uvedených dôvodov nebolo možné súdu prvého stupňa vytýkať, že napadnuté rozhodnutia odporkyne považoval za vydané v súlade so zákonom a odvolaniu navrhovateľa 6 1So/5/2009 nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 8. júna 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.