← Slovensko

§ 40 zákona č. 447/2008 Z. z.

Obsah (4)§ 55§ 492§ 246c§ 224

Najvyšší súd 7Sžso/14/2016 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reis

§ 55ods.

1, 6 uvedeného zákona, a v intenciách Prílohy č. 2 k zákonu č. 447/2008 Z. z., ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Krajský súd v preskúmavanej veci z administratívneho spisu zistil, ţe ţalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2014/30190 zo dňa 28.11.2014 zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. MT3/PPŤZP/SOC/2014/38562 zo dňa 26.08.2014. Prvostupňový správny orgán podľa § 40 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. nevyhovel ţiadosti ţalobcu zo dňa 27.06.2014 a nepriznal mu peňaţný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby J.J.. Podkladom pre rozhodnutie ţalovaného bol komplexný posudok ţalovaného zo dňa 14.11.2014 č. ZA/2014/30430/3-VIS, ktorý odkazoval na lekársky posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. ZA/2014/30430/2 zo dňa 05.11.2014, v ktorom bola určená posudzovanej osobe miera funkčnej poruchy 50% podľa Prílohy č. 3, VIII.A.8.

  1. c)k zákonu č. 447/2008 Z. z., kde je konštatované, ţe z medicínskeho hľadiska ide o poruchu krvného tlaku III. stupňa a ďalšie 3 7Sžso/14/2016 dokumentované ochorenia - stav po operácii krčnej chrbtice je stabilizovaný, ischemická choroba srdca ako aj obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe, nedoslýchavosť, osteopénia ľahkého stupňa, obezita a dosahujú podľa posudkového lekára mieru funkčnej poruchy menej ako 50%. Súčasne v komplexnom posudku ţalovaného je konštatované, ţe tieto ďalšie dokumentované ochorenia neovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyššou mierou funkčnej poruchy, a preto nebol dôvod posudkovej lekárky pre zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10% podľa § 12 ods. 3 Zákona č. 447/2008 Z. z., pričom aj prípadné zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10% v prípade občana s ťaţkým zdravotným postihnutím, nemá vplyv na rozhodovanie o peňaţnom príspevku na kompenzáciu. Podľa názoru krajského súdu lekárky posudok ústredia z 05.11.2014 č. ZA/2014/30430/2, nebol vyhotovený v súlade s Prílohou č. 3 k Zákonu č. 447/2008 Z. z., ktorá upravuje náleţitosti lekárskeho posudku na účely § 11 cit. zákona, keď súčasťou lekárskeho posudku v časti „miera funkčnej poruchy v %“ malo byť aj posudzovanie zvýšenia miery funkčnej poruchy o 10% (podľa § 12 ods. 3 Zákona č. 447/2008 Z. z.), keď je potrebné, v prípade zvýšenia miery funkčnej poruchy podľa tohto ustanovenia uviesť zdravotné postihnutie, ktoré je dôvodom zvýšenia percenta miery funkčnej poruchy. Bolo povinnosťou v lekárskom posudku sa vysporiadať so skutočnosťou, z akého dôvodu nedošlo k zvýšeniu miery funkčnej poruchy podľa § 12 ods. 3, keď ţalobkyňa jednoznačne bola diagnostikovaná z hľadiska Zákona č. 447/2008 Z. z. tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým správnym orgánom pre viaceré zdravotné postihnutia, keď popri poruchách krvného tlaku pod bodom VIII.A.8.
  2. c)podľa Prílohy č. 3 k Zákonu č. 447/2008 Z. z. - poruchy krvného tlaku v ťaţkej forme, bola určená miera funkčnej poruchy vo výške 50%. Lekársky posudok sa nevysporiadal so skutočnosťou, či ďalšie zdravotné postihnutia, ktoré sú vedené v časti „B“ lekárskeho posudku ústredia z 05.11.2014 pod bodom 2, 3, 4 (poruchy chrbtice, ischemická choroba srdca, obmedzenie funkcie kolenného kĺbu), majú vplyv na zvýšenie miery funkčnej poruchy podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona. Lekársky posudok ústredia, ktorý bol podkladom pre vypracovanie komplexného posudku, ako aj lekársky posudok prvostupňového správneho orgánu z 19.08.2014, ktorý bol jedným z podkladov pre vypracovanie komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu z 19.08.2014 zdôvodnenie neaplikovania § 12 ods. 3, vzhľadom na ďalšie diagnostické závery a diagnózy ţalobkyne neobsahujú. 4 7Sžso/14/2016 Krajský súd poukázal na to, ţe posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím sa vykonáva aj sociálnou posudkovou činnosťou upravenou v § 13 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z. z., kde sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím podľa § 14. Z ust. § 15 ods. 1 prvá veta Zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, ţe komplexný posudok je vypracovaný jednak na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9. V ust. § 13 ods. 9 je upravená sociálna posudková činnosť, kde zákonodarca upravil, ţe výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťaţkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých oblastiach. Krajský súd stotoţniac sa s názorom ţalovaného, ţe v konaní nie je sporné, ţe ţalobkyňa je osobou s ťaţkým zdravotným postihnutím, a ţe pre posúdenie nároku na peňaţný príspevok opatrovanie, nebolo rozhodujúce, či miera funkčnej poruchy ţalobkyne je 50% alebo by došlo k zvýšeniu o 10% pri aplikácii § 12 ods. 3 Zákona č. 447/2008 Z. z., uviedol, ţe posudzovanie ţiadosti o peňaţný príspevok na opatrovanie je podmienené obsahom vypracovaného komplexného posudku, pričom komplexný posudok ústredia, ako aj úradu, ktorý bol podkladom pre rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu musí obsahovať nielen určenie miery funkčnej poruchy (§ 15 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z. z., ale aj iné skutočnosti, ktoré zákonodarca v § 15 vymedzuje). Krajský súd zdôraznil, ţe lekársky posudok je len jedným z podkladov pre vypracovanie komplexného posudku, ďalším je posudkový záver správneho orgánu podľa § 13 ods. 9. Krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, neobsahuje predpísané náleţitostí - zdôvodnenie v súlade s ust. § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní, keď v dôvodoch rozhodnutia ţalovaného nie je preukázané, ţe by sa ţalovaný vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami ţalobcu a na základe riadne vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe tvrdenia ţalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné. Poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu tvrdil, ţe prvostupňový orgán síce konštatoval, ţe stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby je II. stupeň, neuviedol však výšku 5 7Sžso/14/2016 bodového ohodnotenia. Nevysvetlil, z akých legislatívnych podmienok vychádzal. Ţalobca ďalej uviedol, ţe tvrdené skutočnosti majú byť preskúmané aj v rámci sociálneho prieskumu - výsledky by mali byť premietnuté do komplexného posudku, pričom samotné výsledky z posudzovania činnosti nemôţu skĺznuť do polohy prehnaného formalizmu, povrchného hodnotenia a nedôsledného preskúmania vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu v súvislosti s odkázanosťou na opatrovanie. Krajský súd preto povaţoval napadnuté rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočné zistený skutkový stav. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal pretoţe si ich náhradu neuplatnil. 2. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalovaný. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Ţiline zmenil a ţalobu zamietol a ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania poukazom na skutkové zistenia danej veci ţalovaný vytýkal krajskému súdu, ţe nad rámec zákona vyţadoval odôvodnenie nezvýšenia miery funkčnej poruchy, keďţe zákonná úprava ukladá povinnosť odôvodniť len zvýšenie miery funkčnej poruchy. Dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k neodôvodneniu nenavýšenia miery funkčnej poruchy ţalovaný povaţoval za nezákonný

vojvoľný. K hodnoteniu krajského súdu, ţe komplexný posudok musí obsahovať nielen určenie miery funkčnej poruchy, ţalovaný zdôraznil, ţe komplexný posudok vypracovaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelením posudkových činností – pracovisko Ţilina, obsahuje všetky náleţitostí upravené v § 15 zákona č. 447/2008 Z. z. v platnom znení. Ţalovaný poukazom na to, ţe ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením, uviedol, ţe posudková lekárka vykonala posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti fyzickej osoby vzhľadom k tomu, ţe nemala pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predloţenom lekárskom náleze a nebolo potrebné overiť jeho objektívnosť alebo úplnosť. Ţalovaný tieţ nesúhlasil 6 7Sžso/14/2016 s výkladom súdu, ţe lekársky posudok je len jedným z podklad pre vypracovanie komplexného posudku. Dôvodil, ţe posudkový záver správneho orgánu musí akceptovať návrhy posudkového lekára a lekárska posudková činnosť nemôţe byť negovaná sociálnou posudkovou činnosťou a posudkový záver nemôţe byť nikdy v rozpore s lekárskym posudkom. Ţalovaný zastával názor, ţe správne orgány mali dostatok podkladov na vydanie napadnutého rozhodnutia, postupovali a rozhodovali tak, ako im to umoţňuje zákon, akceptovali lekárske nálezy J., ktoré predloţil ţiadateľ správnemu orgánu k ţiadosti.

  1. K odvolaniu ţalovaného sa ţalobca vyjadril tak, ţe navrhoval napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi ţalovaného uvedenými v jeho odvolaní. Uviedol, ţe má logicky právo vedieť a poznať dôvody, pre ktoré mu nebol priznaný peňaţný príspevok za opatrovanie jeho starej matky. Ţalobca poukazom na právny záver Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sţso 1/2012 ďalej uviedol, ţe významnosť komplexného posudku, ani to, ţe je podkladom na rozhodnutie o peňaţnom príspevku na kompenzáciu, však nezbavuje správny orgán povinnosti, aby svoje rozhodnutie odôvodnil tak, aby toto odôvodnenie obsahovalo náleţitosti stanovené v § 47 ods. 3 správneho poriadku, t.j. aby okrem skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, odôvodnenie obsahovalo aj úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, vysloviac názor, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného vyššie uvedené náleţitosti nespĺňa, keď rozhodnutie ţalovaného neobsahuje najmä úvahu správneho orgánu, ktorou sa spravoval pri vyvodení záveru.
  2. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“) 7 7Sžso/14/2016 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.

§ 492ods.

2 S.s.p. ) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2014/30190 zo dňa 28. novembra 2014 zrušil § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť

právnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. č. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2014/30190 zo dňa 28.11.2014, ktorým ţalovaný odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny č. MT3/PPŤZP/SOC/2014/38562 zo dňa 26.08.

  1. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyhovel ţiadosti ţalobcu zo dňa 27.06.2014 a nepriznal mu peňaţný príspevok na opatrovanie jeho starej matky J.. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal uţ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje. 8 7Sžso/14/2016 Odvolací súd v danej veci mal preukázané, ţe základné námietky ţalovaného, ktorými namietal, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nezákonný, spočívajú v jeho tvrdení, ţe krajský súd nad rámec zákona vyţadoval odôvodnenie nezvýšenia miery funkčnej poruchy, keďţe zákonná úprava ukladá povinnosť odôvodniť len zvýšenie miery funkčnej poruchy, napadnutým rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu bolo rozhodnuté na základe záverov komplexného posudku vypracovaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelením posudkových činností – pracovisko Ţilina, ktoré obsahuje všetky náleţitostí upravené v § 15 zákona č. 447/2008 Z. z. v platnom znení, ako aj v jeho tvrdení, ktorým nesúhlasil s výkladom súdu, ţe lekársky posudok je len jedným z podklad pre vypracovanie komplexného posudku, majúc za to ţe posudkový záver správneho orgánu musí akceptovať návrhy posudkového lekára a lekárska posudková činnosť nemôţe byť negovaná sociálnou posudkovou činnosťou a posudkový záver nemôţe byť nikdy v rozpore s lekárskym posudkom. Z uvedených dôvodov odvolací súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu zameral svoju pozornosť k namietaným skutočnostiam. Krajský súd ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. Krajský súd nedostatočne zistený skutkový stav videl predovšetkým v tom, ţe ţalovaný posudzoval odkázanosť posudzovanej osoby ako osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím bez toho, aby vykonal v jej prípade sociálnu posudkovú činnosť v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. Krajský súd poukazom na to, ţe z ust. § 15 ods. 1 prvá veta Zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, ţe komplexný posudok je vypracovaný jednak na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9, konštatoval, ţe lekársky posudok je len jedným z podkladov pre vypracovanie komplexného posudku, ďalším je posudkový záver správneho orgánu podľa § 13 ods.
  2. Z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie postráda posudkový záver správneho orgánu, krajský súd povaţoval napadnuté rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súčasne vytýkajúc ţalovanému, ţe v dôvodoch rozhodnutia sa náleţite nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami ţalobcu. 9 7Sžso/14/2016 Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v zákone č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňaţných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1). Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 1, 2). Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 447/2008 Z. z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňaţných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych sluţieb podľa osobitného predpisu. (Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych sluţbách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov). Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona povaţuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. (§ 23 ods. 2 písm. e/ druhý bod, § 53 ods. 2 a § 54 ods. 7 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Sociálny dôsledok ťaţkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťaţkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťaţkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Ťaţké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Podľa § 40 ods. 1, 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ak fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného 10 7Sžso/14/2016 podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, moţno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňaţný príspevok na opatrovanie. Fyzickou osobou na účely poskytovania peňaţného príspevku na opatrovanie je manţel, manţelka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa povaţuje aj ovdovená ţena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa povaţuje aj ovdovený muţ po dcére svokry alebo svokra. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a/ mieru funkčnej poruchy, b/ vyjadrenie, ţe ide o fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím, c/ sociálne dôsledky ťaţkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d/ návrh druhu peňaţného príspevku na kompenzáciu, e/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g/ termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h/ odôvodnenie komplexného posudku. Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 aţ 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. (§ 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z.). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov 11 7Sžso/14/2016 konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah

pôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku). Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. (§ 46 správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa ţalovaný správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď si pre vydanie rozhodnutia nezadováţil dostatok skutkových podkladov, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva správna úvaha ţalovaného na základe, ktorého prijal svoj právny záver, a preto jeho rozhodnutie treba povaţovať jednak za rozhodnutie vydané predčasne, ako aj za nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, a teda v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu súdom prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu

pôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 12 7Sžso/14/2016 Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR.). Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy správny orgán, ktorý rozhoduje o ţiadosti fyzickej osoby na priznanie príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím, napriek tomu, ţe ide o sociálnu dávku fakultatívnu, je povinný postupovať zákonným spôsobom a aplikujúc relevantnú právnu úpravu, vykonať jej výklad konformným spôsobom sledujúc vôľu zákonodarcu v kontexte právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou ţalovaného v danom prípade vykonať vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zadováţiť si relevantné dôkazy za účelom posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na opatrovanie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia je komplexný posudok vypracovaný podľa § 15 ods. 1, čo však nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť vo veci materiálnu pravdu v zmysle § 32 správneho poriadku a za tým účelom vykonať aj iné dôkazy, potreba ktorých vyjde v konaní najavo, predovšetkým ak sú navrhované účastníkom konania, v rámci celého správneho konania teda aj v odvolacom konaní. Pokiaľ zákonodarca ustanovuje, ţe podkladom rozhodnutia v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. je komplexný posudok vypracovaný podľa § 15 ods. 1 a v právnej norme § 15 ods. 1 ustanovuje, ţe správny orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9, podkladom komplexného posudku je lekársky posudok podľa § 11 ods. 11

účasne posudkový záver podľa § 13 ods. 9, ktorý správny orgán môţe ustáliť len postupom v súlade s právnou úpravou v právnej norme § 13, a preto pre prijatie takéhoto posudkového záveru zákonodarca predpokladá vykonanie sociálnej posudkovej činnosti, 13 7Sžso/14/2016 ktorá v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 13 ods. 5 sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môţe vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím obvykle zdrţiava. Z vykonaného dokazovania v danom prípade nevyplýva, ţe by podkladom pre vydanie rozhodnutia o ţiadosti ţalobcu bola vykonaná sociálna posudková činnosť u posudzovanej osoby, majúce za následok nevykonanie dokazovania v dostatočnom rozsahu, podmieňujúce zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Odvolací súd sa preto stotoţnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, ţe posudzovanie ţiadosti o peňaţný príspevok na opatrovanie je podmienené obsahom vypracovaného komplexného posudku, pričom komplexný posudok ústredia, ako aj úradu, ktorý bol podkladom pre rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu musí obsahovať nielen určenie miery funkčnej poruchy (§ 15 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z. z., ale aj iné skutočnosti, ktoré zákonodarca v § 15 vymedzuje). Krajský súd súd tieţ správne konštatoval, ţe lekársky posudok je len jedným z podkladov pre vypracovanie komplexného posudku, ďalším je posudkový záver správneho orgánu podľa § 13 ods. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalovaného, ktorou namietal nezákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ rozhodnutie ţalovaného zrušil pre nezistenie skutkového stavu v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd nesúhlasil ani s námietkou ţalovaného, ktorou namietal, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nezákonný, pretoţe krajský súd nad rámec zákona vyţadoval odôvodnenie nezvýšenia miery funkčnej poruchy, keďţe zákonná úprava ukladá povinnosť odôvodniť len zvýšenie miery funkčnej poruchy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe prvostupňový súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe v konaní nie je sporné, ţe ţalobkyňa je osobou s ťaţkým zdravotným postihnutím, a ţe pre posúdenie nároku na peňaţný príspevok za opatrovanie, nebolo rozhodujúce, či miera funkčnej poruchy ţalobkyne je 50% alebo by došlo k zvýšeniu o 10% pri aplikácii § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.. Z uvedeného je zrejmé, ţe krajský súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného nezrušil z dôvodu posudzovania navýšenia percentuálneho ohodnotenia zdravotného 14 7Sžso/14/2016 postihnutia posudzovanej osoby. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe prvostupňový súd rozhodnutie ţalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa povaţuje napadnuté rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď ţalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia náleţite neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúcu zo skutkových zistení, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky na priznanie peňaţného príspevku na opatrovanie jeho starej matky ako osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne

úladné so zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe námietky ţalovaného, týkajúce sa veci samej uvedené v jeho odvolaní nie sú relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 219 ods. 1, 2

§ 246cods.

1 O.s.p.

§ 492ods.

2 S.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, s § 246c ods. 1, s § 151 ods. 1, 2

§ 224ods.

1 O.s.p.

§ 492ods.

2 S.s.p. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe si ich náhradu neuplatnil a nevyčíslil. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). 15 7Sžso/14/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 30. novembra 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.