Dr. V. Š., obţalovaného Ing. F. K. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/2/2015, zo 16. decembra 2015 takto r o z h o d o l :
1 písm. b/, písm. d/ Trestného poriadku zrušuje rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/2/2015, zo 16. decembra 2015.
Dr. V. Š., nar. X. vo V., trvale bytom K.K. a obţalovaný Ing. F. K., nar. X. v Ľ., trvale bytom K.K. 2 6To/3/2016 . sú v i n n í , že PhDr. V. Š. ako vedúci oddelenia strategického rozvoja Magistrátu M. K., do ktorého kompetencií patrilo aj koordinovanie skupín určených na spracovanie hodnotenie a implementáciu projektov a zároveň ako predseda komisie na otváranie obálok a vyhodnocovanie ponúk pri verejnej súťaţi vyhlásenej
Dr. V. Š. 4 6To/3/2016
2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
1 Trestného zákona súd obţalovanému určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky. Obžalovaný Ing. F. K.
2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
1 Trestného zákona súd obţalovanému určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.
1 Trestného poriadku súd poškodenú stranu - M..... K., zast. Magistrátom M. K.,. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Trestného poriadku odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa zamieta. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom boli obţalovaní PhDr. V. Š. a Ing. F. K. uznaní za vinných zo spáchania prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
Dr. V. Š. ako vedúci oddelenia strategického rozvoja Magistrátu M. K., do ktorého kompetencií patrilo aj koordinovanie skupín určených na spracovanie hodnotenie a implementáciu projektov a zároveň ako predseda komisie na otváranie obálok a vyhodnocovanie ponúk pri verejnej súťaţi vyhlásenej dňa
2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odloţený na skúšobnú dobu dva roky. Obţalovaný Ing. F. K. bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s tým, ţe výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odloţený na skúšobnú dobu dva roky. Poškodená strana - M..... K. bolo s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podali riadne a včas odvolania prokurátor i obidvaja obţalovaní. Prokurátor v podanom odvolaní podrobne – deň po dni rozobral priebeh skutkového deja, poukázal na ustanovenia, ktoré boli porušené neoprávneným zakomponovaním bodu 4.2 do mandátnej zmluvy s tým, ţe toto zmluvné ustanovenie je v rozpore s výzvou na predkladanie ponúk, súťaţnými podkladmi a ponukou úspešného uchádzača spoločnosti S., kde táto skutočnosť nie je uvedená. Tým došlo k porušeniu princípu transparentnosti a pre úspešného uchádzača tým došlo k pripraveniu výhodnejších zmluvných podmienok ako boli tie, o ktorých mali vedomosť potecionální záujemcovia o danú zákazku ako aj ostatní dvaja uchádzači, ktorí neboli úspešní v tomto verejnom obstarávaní. Ďalej uviedol: „Je potrebné konštatovať, ţe z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, ţe celé konanie obţalovaných sa týkalo verejného obstarávania, smerovalo k poskytnutiu neoprávnených výhod účastníkovi verejného obstarávania tým, ţe došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania upravených zákonom a následkom tohto konania došlo k vzniku následku - škody. Z celkového sledu udalostí i z postavenia obţalovaných vyplýva, ţe išlo 7 6To/3/2016 o konanie úmyselné. Ich konanie bolo preto na mieste kvalifikovať ako trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní
1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. S týmito skutočnosťami sa súd pri svojom rozhodovaní nevysporiadal a v dôsledku toho došlo k nesprávnej aplikácii ustanovení Trestného zákona. Navrhujem preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. b/, písm. d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica a
Dr. V. Š. v podanom odvolaní argumentoval v podstate nasledovne: „Vo výpovedi pred súdom som uviedol, ţe pozmenený obsah zmluvy som si nevšimol a ani som nepredpokladal, ţe úspešný uchádzač, ktorý sa uţ viackrát zúčastnil verejného obstarávania predloţí pozmenenú zmluvu, ktorá nezodpovedá podmienkam vyhláseného výberového konania. Na zmenu, resp. doplnenie textu zmluvy som nebol včas upozornený finančným oddelením a zmluva tak bola predloţená na podpis primátorovi, ktorý zmluvu podpísal. O skutočnosti, ţe som nepoznal obsah pozmenenej zmluvy svedčí aj to, ţe za účelom vykonania predbeţnej finančnej kontroly som podpísal kontrolný list a objednávku na dodávku tovarov a sluţieb, ktoré zodpovedali sume uvedenej v súťaţných podmienkach. O existencii pozmenenej zmluvy som sa dozvedel aţ pri Dodatku č. l, keď bol tento predloţený spoločne s faktúrou M. K.. Ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané Dodatok č. 1 zmluvy bol vyhotovený z iniciatívy finančného oddelenia M. K. za účelom špecifikácie platby DPH. Mojou osobou nebola nikdy predloţená objednávka na dodanie tovaru a sluţieb zodpovedajúca sume 433 624,30 Eur, ktorá bola následne preplatená. Nebol som tou osobou, ktorá mala právomoc nakladať s finančnými prostriedkami a uţ vôbec tieto odoslať z účtu M. K.. Konania uvedeného vo výroku rozsudku som sa nedopustil úmyselne, pochybil som tým, ţe som zmluvu podrobne nepreštudoval a nezistil jej pozmenený text. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku a ţe som svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 238 Tr. zákona. Nemohol som sa dopustiť tohto trestného činu, keďţe nie som osobou, ktorej bola všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovená povinnosť spravovať cudzí majetok a takáto povinnosť jej nevyplýva ani z obsahu pracovnej náplne. Na základe uvedených skutkových a právnych záverov navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 8 6To/3/2016 BB-3 T 2/2015, vo výrokoch týkajúcich sa obţalovaného PhDr. V. Š. a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie“. Obţalovaný Ing. F. K. v odvolaní argumentoval okrem iného i nasledovne: „Nemoţno vyvodzovať zodpovednosť voči štatutárovi M. len za samotný deklaratórny podpisový akt istého právneho úkonu, akým je zmluva, ktorá pred záverečným podpisom primátora prešla jednotlivými oddeleniami magistrátu M. za účelom jej prehodnotenia. Práve vedúci zamestnanci týchto oddelení nesú zodpovednosť za to, ţe zmluva spĺňa kritéria, ktorých posúdenie a vyhodnotenie spadá do ich kompetencií a tým, ţe dôjde k finálnemu predloţeniu zmluvy štatutárovi M. bez akýchkoľvek výhrad sami deklarujú, ţe zmluva je spôsobilá na podpis a v súlade so zákonom a príslušnými predpismi. Nie je ani reálne moţné, aby sám štatutár ovládal všetky platné právne predpisy, s ktorými má byť zmluva v súlade a exaktne z tohto dôvodu sú zriadené jednotlivé oddelenia na čele s ich vedúcimi, ktoré majú určené kompetencie. Ak sa zmluva predloţí na podpis primátora, v súlade s internými smernicami má za to, ţe ju príslušné oddelenia riadne vyhodnotili a tým uznali jej súlad so zákonom. Máme za to, ţe vzhľadom na tu uvedené nemôţe obstáť tvrdenie prvostupňového súdu,
ktorého sa mal obţalovaný dopustiť porušenia zákona a interných predpisov M. K.. Práve naopak, ak aj došlo v konečnom dôsledku v danom prípade k porušeniu zákona, z interných predpisov jasne vyplýva, ţe za zákonnosť jednotlivých úkonov zodpovedajú vedúci príslušných oddelení magistrátu (špecifikované v ďalšej časti odvolania). Tvrdíme, ţe je neprípustné pripisovať spáchanie trestného činu osobe, ktorá len podpisuje istý záverečný písomný akt, ktorý prechádzal cez všetky tri koncepčné oddelenia Magistrátu, pričom vedúci zamestnanci a ich oddelenie uvedený akt prehodnocovali a tým, ţe bol predloţený na podpis primátora, ho aj odobrili, pričom si museli byť vedomí, ţe nesú zodpovednosť za svoje záverečné stanovisko, čo im vyplýva nie len z vnútorných predpisov M., ale aj z platnej legislatívy. Finálny podpis primátora je len deklaratórny podpisový akt istého právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy a práve vedúci zamestnanci týchto oddelení nesú zodpovednosť za to, ţe zmluva spĺňa kritéria, ktorých posúdenie a vyhodnotenie spadá do ich kompetencií a tým, ţe dôjde k finálnemu predloţeniu zmluvy štatutárovi M. bez akýchkoľvek výhrad sami deklarujú, ţe zmluva je spôsobilá na podpis a v súlade so zákonom a príslušnými predpismi, čo si týmto berú aj na zodpovednosť. Tým, ţe súd v odôvodnení ďalej konštatuje, ţe z vykonaného dokazovania je zrejmé zlyhanie všetkých na to určených kontrolných a ochranných mechanizmov magistrátu M., súd sám uznáva, ţe práve uvedené mechanizmy, 9 6To/3/2016 t. j konkrétne oddelenia Magistrátu, nepostupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a v spojitosť s internými predpismi M. upravujúcimi ich kompetencie a povinnosti je nad mieru pochybností zrejmé, ţe za svoje zlyhanie nesú zodpovednosť. Máme za to, ţe sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, na ktoré poukazujeme v tomto odvolaní a ktoré boli v priebehu konania viacnásobne zdôrazňované. Aj na základe vykonaného dokazovania nemoţno v ţiadnom prípade tvrdiť, ţe zo strany obţalovaného bol jeho konaním porušený všeobecne záväzný právny predpis, ktorý mu ukladá povinnosti týkajúce sa správy majetku M. K.. Obţalovaný ţiada, aby odvolací súd po náleţitom preskúmaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a trestné stíhanie na podklade uvedených argumentov zastavil.“ Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. a zistil, ţe odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nie je dôvodné a na druhej strane odvolania PhDr. V. Š. a Ing. F. K. sú dôvodné, avšak pre iné skutočnosti ako uviedli v podaných odvolaniach. Najvyšší súd konštatuje, ţe špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodrţal zákonné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného o procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por. i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade s procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Pokiaľ špecializovaný trestný súd na strane 21 – 25 rozsudku rozobral a vysvetlil svoje právne úvahy ohľadom právnej kvalifikácie konania obţalovaných, moţno tieto povaţovať za správne, logické a vyčerpávajúce bez toho, aby bolo nevyhnutné ich ďalej špecifikovať. K zavineniu obţalovaných a samotnému priebehu skutkového deja však povaţuje najvyšší súd za potrebné poznamenať nasledovné. 10 6To/3/2016 Prokurátor má pravdu len čiastočne, keď tvrdí, ţe konanie obţalovaných by malo byť posúdenie ako trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Konaním obţalovaných prezentovaným v obţalobe moţno zistiť naplnenie takmer všetkých znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu – objekt, objektívna stránka i subjekt.
názoru najvyššieho súdu, podobne ako aj názoru špecializovaného trestného súdu, absentuje v konaní obţalovaných ďalší nevyhnutný znak skutkovej podstaty ţalovaného trestného činu, a to subjektívna stránka – vo forme úmyselného zavinenia. Len náznaky a domnienky na záver o úmyselnom zavinení nepostačujú. Obţalobe na preukázanie úmyselného konania obţalovaných chýbala hoci i len jedna rozhodujúca usvedčujúca výpoveď svedka (alebo spoluobvineného), z ktorej by bolo bez pochybností jasné, ţe obţalovaní „spolupracovali“ s firmou S., na „podvodnom“ získaní neoprávnenej výšky odmeny. Ţiadny dôkaz ich ale priamo nespojil s neoprávneným vloţením bodu 4.2 do návrhu mandátnej zmluvy a ţiadny dôkaz nepreukázal aspoň ich osobný prospech z uzavretia mandátnej zmluvy. Ak sa obţalovaní obhajujú ich nepozornosťou „nevšimol som si“, „spoliehal som sa“, nemoţno bez riadneho usvedčujúceho dôkazu opaku vysloviť bez rozumných pochybností, ţe konali úmyselne. Je nesporné, ţe bez participácie (v tomto prípade ale nevedomej) obţalovaných na neoprávnenom priznaní a následnom vyplatení odmeny spoločnosti S.S.S. v rozpore s podmienkami verejnej súťaţe, by ku skutku nedošlo. Prokurátorovi sa ale, v dôsledku dôkaznej núdze, nepodarilo preukázať ich úmyselné konanie a „napojenie“
názoru najvyššieho súdu i na ďalších moţných páchateľov ţalovaného trestného činu (viď vypracovanie neoprávnene upraveného návrhu mandátnej zmluvy s vloţeným bodom 4.2 a následne jeho predloţenie obţalovaným PhDr. Š. a Ing. K.) ako rozhodujúci akt vedúci k spáchaniu stíhaného skutku. Ak teda prokurátor nezabezpečil a nepredloţil súdu rozhodujúci dôkaz o skutočnej a reálnej vedomosti obţalovaných o neoprávnenom vloţení bodu 4.2 do návrhu mandátnej zmluvy (alebo aspoň ich osobný prospech, ktorý by ich vedomosť aspoň naznačoval) nemoţno vylúčiť, resp. moţno pripustiť priebeh skutkového deja aj tak, ako to prezentujú obţalovaní „nevšimol som si, spoliehal som sa, neskontroloval som ...“. Ak moţno pripustiť priebeh skutkového deja pre obţalovaných priaznivejší a nemoţno bez akýchkoľvek rozumných pochybností vysloviť priebeh skutkového deja pre obţalovaných nepriaznivejší, potom je súd povinný aplikovať zásadu in dubio pro reo. 11 6To/3/2016 Špecializovaný trestný súd s konečnou platnosťou správne konštatoval nedbanlivostné zavinenie v konaní obţalovaných, a preto správne posúdil konanie obţalovaných ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
zák. Najvyšší súd po doplnenom dokazovaní na verejnom zasadnutí upravil skutok v rozsudku tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, ţe obţalovaní konali nedbanlivostne, a tak vylúčil ďalšie moţné úvahy o priebehu skutkového deja a forme ich zavinenia. S ohľadom na vyššie uvedené nebolo moţné akceptovať argumenty prokurátora, a preto najvyšší súd jeho odôvodnenie zamietol ako nedôvodné. V súvislosti s právnymi úvahami a právnymi závermi obidvoch obţalovaných vrátane ich obhajobných argumentov najvyšší súd uvádza nasledovné. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, ţe obidvaja obţalovaní zanedbali svoje povinnosti riadne a zodpovedne spravovať majetok M. K. (viď súhrn predpisov vo výroku rozsudku i na str. 23 – 24 rozsudku). Len v dôsledku dôkaznej núdze (viď vyššie) najvyšší súd podobne ako špecializovaný trestný súd ustálil ich zavinenie z nedbanlivosti, keď akceptoval ich tvrdenia „o nevšimnutí si, či spoliehaní sa“, ako moţné, a teda prípustné na rozdiel od tvrdenia prokurátora o ich úmyselnom konaní. Nepozornosť, či „lajdáckosť“ obţalovaných pri realizácii verejnej súťaţe ich nemôţe zbaviť trestnej zodpovednosti, pretoţe ich pracovné povinnosti, pracovné zaradenie a závaţnosť projektu im neumoţňovala „len“ spoliehať sa na podriadených či spolupracovníkov, ale naopak ako vrcholoví manaţéri s rozhodujúcim hlasom boli povinní riadne skontrolovať a overiť správnosť všetkých dokumentov, ktoré pripravoval tím ľudí im podriadených, a ktoré v závere podpisoval obţalovaný Ing. K.. Keďţe tieto svoje povinnosti zanedbali, špecializovaný trestný súd správne ustálil, ţe obţalovaní vedeli, ţe svojim konaním môţu spôsobiť následok – škodu M. K., a bez primeraných dôvodov sa spoliehali, ţe škodu nespôsobia. K úvahám o právnej kvalifikácii konania obţalovaných v ďalšom najvyšší súd odkazuje na str. 19 – 25 rozsudku špecializovaného trestného súdu, kde tento správne ustálil a prezentoval právne závery s tým súvisiace. Nad rámec nevyhnutného sa ţiada poznamenať, ţe podpis mandátnej zmluvy primátorom M. má vţdy konštitutívny charakter a nie deklaratórny ako opakovane v odvolaní mylne zdôrazňoval obţalovaný Ing. K.. 12 6To/3/2016 Preto najvyšší súd neakceptoval obhajobné argumenty obţalovaných. Najvyšší súd na podklade odvolaní obţalovaných upravil skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Okrem vyššie uvedeného najvyšší súd v rámci prieskumu vyvolaného podanými odvolaniami zistil, ţe špecializovaný trestný súd uloţil obţalovanému PhDr. V. Š. trest nad zákonom ustanovenú hornú hranicu trestnej sadzby. Za spáchanie trestného činu
zák. moţno uloţiť trest odňatia slobody aţ na 2 roky. Pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. s odkazom na poľahčujúcu okolnosť
j/ Tr. zák., ako to učinil špecializovaný trestný súd,
ktorého: „ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu“, bolo nevyhnutné zníţiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (0 – 24 mesiacov) o jednu tretinu, čo v predmetnej veci predstavuje 8 mesiacov. Hornou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa tak stala výmera 16 mesiacov. Preto špecializovaný trestný súd porušil zákon v neprospech obţalovaného PhDr. Š., keď mu uloţil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Túto chybu napravil sám najvyšší súd týmto rozsudkom a menovanému uloţil trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. V ďalšom, keď špecializovaný trestný súd obidvom obţalovaným podmienečne odloţil výkon trestu odňatia slobody a určil skúšobnú dobu na 2, resp. 1 rok rozhodol správne a v súlade so zákonom, pretoţe aj
názoru najvyššieho súdu „podmienečné“ tresty odňatia slobody sú dostatočným a objektívnym obrazom potrieb trestu z hľadiska jeho účelu, a teda generálnej a individuálnej prevencie a v dostatočnom rozsahu vyjadrujú morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou. Tak isto dĺţka skúšobnej doby je primeraná závaţnosti ich konania a postačujúca na docielenie zabránenia opakovaniu sa podobných konaní zo strany obţalovaných, pričom najvyšší súd verí, ţe obţalovaní nesklamú dôveru súdu, ktorá im bola daná v podobe „podmienečného“ odsúdenia a preukáţu, ţe ich protizákonné konanie bolo len jednorazové a uţ nikdy sa nezopakuje. So zreteľom na vyššie uvedené a na to, ţe špecializovaný trestný súd nepochybil vo výroku o náhrade škody, nemal najvyšší súd dôvod meniť ostatné časti rozsudku 13 6To/3/2016 špecializovaného trestného súdu a keďţe ich povaţuje za správne prevzal ich v nezmenenom rozsahu do svojho rozsudku s tým, ţe si osvojil vysvetľujúce právne úvahy špecializovaného trestného súdu k ostatným výrokom jeho rozsudku a odkazuje na ne. Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 25. januára 2017 JUDr. Daniel H u d á k , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.