Obsah (19)

§ 250§ 258§ 8§ 39a§ 53§ 54§ 49§ 35§ 228§ 40§ 259§ 253§ 254§ 89§ 23§ 31§ 2§ 489§ 420

N a j v y š š í s ú d 4 To 2/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Ha

§ 250ods.

1, 4 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 na verejnom zasadnutí
2. októbra 2008 v Bratislave o odvolaní obţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
3. júna 2007, sp. zn. 4 T 2/2005, takto r o z h o d o l :

§ 258ods.

1 písm. d/, e/ Tr. por. účinného do

1. januára 2006 sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu. Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do
2. januára 2006 sa obţalovaný Ing. P. Ď., nar. X. v B., ţenatý, nezamestnaný, súkromný podnikateľ, trvale bytom X., S. ul. č. X., t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon väzby Prešov, 2 4 To 2/2008 u z n á v a za v i n n é h o , ţe ako konateľ spoločnosti C., s.r.o. so sídlom na H. ul. č. X. v B. v období od
3. mája 1996 v úmysle uviesť do omylu pracovníkov Daňového úradu Bratislava IV a neoprávnene sa obohatiť, podal Daňovému úradu Bratislava IV so sídlom na Ţiţkovej ul. č. 26 v Bratislave, daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty, dňa
4. mája 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 1996, dňa
5. júna 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 1996, dňa
6. júla 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 1996, dňa
7. augusta 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca júl 1996, dňa
8. septembra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca august 1996 a dňa
9. októbra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 1996, ktorým uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1996 v sume 460 944 Sk, za mesiac máj 1996 v sume 6 902 116 Sk, za mesiac jún 1996 v sume 477 036 Sk, za mesiac júl 1996 v sume 463 778 Sk, za mesiac august 1996 v sume 465 303 Sk, a za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk, pričom tieto nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty uplatňoval na základe fiktívne vykazovaných zdaniteľných plnení, ktoré vykazoval ako realizáciu zmlúv o dielo z
10. apríla 1996 a z
11. júna 1996 uzavretých medzi spoločnosťami C., s.r.o. a P., a.s., hoci v skutočnosti takto vykazované zdaniteľné plnenia neboli realizované a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty

ustanovení zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nemala spoločnosť C., s.r.o. nárok. Celkovo si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiacov apríl aţ september 1996 v sume 15 673 114 Sk, z tejto sumy Daňový úrad Bratislava IV vyplatil spolu 8 769 177 Sk, ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiace apríl aţ august 1996 poukázaním platieb na účty spoločnosti C., s.r.o. na účet č. XXXXXXX/XXXX vedený vo V., a.s. dňa

1. júna 1996 v sume 6 902 116 Sk, dňa
2. júla 1996 v sume 477 036 Sk, dňa
3. septembra 1996 v sume 463 778 Sk a dňa
4. októbra 1996 v sume 465 303 Sk. Zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk Daňový úrad Bratislava IV na základe kontroly uplatneného nároku nevyplatil. Na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tak Ing. P. Ď. spôsobil škodu spolu vo výške 8 769 177 Sk a pokiaľ by Daňový úrad Bratislava IV vyplatil aj zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk, spôsobil by tak Ing. P. Ď. na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky celkovo škodu vo výške 15 673 114 Sk, 3 4 To 2/2008 teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, ţe uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a sčasti sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, ţe uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, č í m s p á c h a l pokračovací trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák. účinného do

1. januára
2. Za to sa o d s u d z u j e :

§ 250ods.

5 Tr. zák., za pouţitia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

§ 39aods.

3 Tr. zák. sa na výkon uloţeného trestu zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 53ods.

1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa obţalovanému ukladá peňaţný trest vo výmere 1 000 000 Sk (jeden milión korún).

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje obţalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

§ 49ods.

1, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) rokov.

§ 35ods.

2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu 4 4 To 2/2008 Bratislava I z

1. apríla 2005, sp. zn. 5 T 104/04, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
2. mája 2007, sp. zn. 3 To 23/07, a spôsobe jeho výkonu a súčasne sa zrušujú všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 sa obţalovaný zaväzuje uhradiť poškodenej strane Daňový úrad Bratislava IV, Ševčenkova 32, Bratislava, škodu vo výške 8 740 000 Sk (osemmiliónovsedemstoštyridsaťtisíc). O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
2. júna 2007, sp. zn. 4 T 2/2005, uznal obţalovaného Ing. P. Ď. za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorého sa

zistení krajského súdu dopustil tým, ţe ako konateľ spoločnosti C., s.r.o. so sídlom na H. ul. č. X. v B. v období od

1. mája 1996 v úmysle uviesť do omylu pracovníkov Daňového úradu Bratislava IV a neoprávnene sa obohatiť, podal Daňovému úradu Bratislava IV so sídlom na Ţiţkovej ul. č. 26 v Bratislave, daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty, dňa
2. mája 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 1996, dňa
3. júna 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 1996, dňa
4. júla 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 1996, dňa
5. augusta 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca júl 1996, dňa
6. septembra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca august 1996 a dňa
7. októbra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 1996, ktorým uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1996 v sume 460 944 Sk, za mesiac máj 1996 v sume 6 902 116 Sk, za mesiac jún 1996 v sume 477 036 Sk, za mesiac júl 1996 v sume 463 778 Sk, za mesiac august 1996 v sume 465 303 Sk a za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk, pričom tieto nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty uplatňoval na základe fiktívne vykazovaných zdaniteľných plnení, ktoré vykazoval ako realizáciu zmlúv o dielo z
8. apríla 1996 a z
9. júna 1996 uzavretých medzi spoločnosťami C., s.r.o. a P., a.s., hoci v skutočnosti takto vykazované zdaniteľné plnenia neboli 5 4 To 2/2008 realizované a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty

ustanovení zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nemala spoločnosť C., s.r.o. nárok. Celkovo si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiacov apríl aţ september 1996 v sume 15 673 114 Sk, z tejto sumy Daňový úrad Bratislava IV vyplatil spolu 8 769 177 Sk ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiace apríl aţ august 1996 poukázaním platieb na účty spoločnosti C., s.r.o. na účet č. XXXXXXXX/XXXX vedený vo V., a.s. dňa

1. júna 1996 v sume 6 902 116 Sk, dňa
2. júla 1996 v sume 477 036 Sk, dňa
3. septembra 1996 v sume 463 778 Sk a dňa
4. októbra 1996 v sume 465 303 Sk. Zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk Daňový úrad Bratislava IV na základe kontroly uplatneného nároku nevyplatil. Na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tak Ing. P. Ď. spôsobil škodu spolu vo výške 8 769 177 Sk a pokiaľ by Daňový úrad Bratislava IV vyplatil aj zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk, spôsobil by tak Ing. P. Ď. na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky celkovo škodu vo výške 15 673 114 Sk. Za to bol obţalovaný Ing. P. Ď. odsúdený

§ 250ods.

4 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 za pouţitia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do
2. januára 2006 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

§ 39aods.

3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol obţalovaný na výkon uloţeného trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 49ods.

1, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obţalovanému uloţený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) rokov.

§ 35ods.

2 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
2. apríla 2005, sp. zn. 5 T 104/04, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
3. mája 2007, sp. zn. 3 To 23/07, vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a zároveň boli zrušené všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 228ods.

1 Tr. por. bol obţalovaný zaviazaný uhradiť poškodenej strane 6 4 To 2/2008 Daňový úrad Bratislava IV, Ševčenkova 32, Bratislava škodu vo výške 8 740 000 Sk. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote obţalovaný Ing. P. Ď. prostredníctvom svojho obhajcu a taktieţ sám obţalovaný. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, ţe odvolanie podáva voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa okrem výroku, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2005. sp. zn. 5 T 104/04, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. 3 To 23/07, vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Namietal, ţe vyhotovenie rozsudku, ktoré mu bolo doručené nie je v súlade s vyhláseným rozsudkom. Vyhláseným rozsudkom bol odsúdený

trestného zákona účinného do

1. januára 2006 a v písomnom vyhotovení sa uvádza Trestný zákon v znení zák. č. 100/
2. Výška škody bola vo vyhlásenom rozsudku taktieţ iná, ako v písomnom vyhotovení, čo môţe potvrdiť jeho obhajca. Poukazoval, ţe trestné stíhanie bolo vedené nezákonne, nakoľko nebol daný súhlas poškodeného na trestné stíhanie tak, ako to vyţaduje ustanovenie § 163a Tr. por. Namietal splnomocnenie Ing. Š., nakoľko bolo dané pre trestný čin skrátenia dane a poistného a nie pre trestný čin podvodu. V konaní nebola relevantným spôsobom preukázaná výška škody a namietal, ţe neboli zadováţené originály dokladov. Nesúhlasí s tvrdením súdu uvedenom na č.l. 335, pretoţe na hlavnom pojednávaní nevypovedal, iba sa vyjadril k obţalobe. V písomných dôvodoch odvolania namietal i zaujatosť senátu v zmysle § 30 ods. 1 Tr. por., pretoţe pri odročovaní hlavného pojednávania dňa
3. februára 2006 na neurčito do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5 T 104/04, vopred prejudikoval jeho vinu. Záverom svojho odvolania poukazoval na prieťahy v konaní, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a trestné stíhania zastaviť z dôvodov uvedených v ustanovení § 11 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Obhajca obţalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa sa dopustil pochybenia, keď dospel k skutkovému záveru o fiktívnosti zdaniteľných plnení zaloţených predmetnými zmluvami o dielo (zo dňa
4. apríla 996 a
5. júna 1996) medzi spol. C., s.r.o. a P., a.s. V konaní nebol produkovaný ţiaden dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom preukazoval fiktívnosť týchto zdaniteľných plnení, ktoré

skutkovej vety v podstate zakladajú trestnoprávnu zodpovednosť trestného činu. Absentuje tieţ odborný záver o nesprávnom postupe obţalovaného v zmysle platných daňových predpisov, nebol spracovaný ţiaden záver z daňovej kontroly, prípadne znalecký posudok preukazujúci akékoľvek porušenie právnej povinnosti obţalovaného, preukazujúci 7 4 To 2/2008 vznik škody a jej výšku. V dôsledku týchto pochybení súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru, keď uznal obţalovaného za vinného zo ţalovaného skutku. Navrhol preto, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, zrušil napadnutý rozsudok

§ 258ods.

1 písm. d/ Tr. por., a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Podaním došlým najvyššiemu súdu

1. októbra 2008 sa obţalovaný Ing. P. Ď. domáhal odročenia verejného zasadnutia z dôvodu, ţe na Okresnom súde Bratislava IV prebieha konanie o určenie neplatnosti poverenia na zastupovanie zo
2. júla 2002, ktoré vystavil riaditeľ Daňového úradu Bratislava IV pre Ing. J. Š. pred orgánmi činnými v trestnom konaní a domáhal sa rozhodnutia o podaných sťaţnostiach, ktorých kópie doloţil do spisu. Ďalším podaním došlým toho istého dňa podal návrh na oslobodenie ustanoveného obhajcu od povinnosti ho obhajovať a rozhodnúť o sťaţnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave z
3. marca 2006, ktorým predsedníčka senátu nevyhovela jeho ţiadosti o oslobodenie ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovať. Podaním došlým najvyššiemu súdu
4. októbra 2008 obţalovaný doplnil svoju predchádzajúcu ţiadosť o odročenie verejného zasadnutia a navrhol doplniť dokazovanie výsluchmi ďalších svedkov a domáhal sa znaleckého dokazovania z odboru účtovníctva. Podaním došlým
5. októbra 2008 oznámil najvyššiemu súdu, ţe si zvolil obhajcu JUDr. J. H., ktorý ho v minulosti zastupoval v inej právnej veci, preto sa znovu doţadoval odročenia verejného zasadnutia na neurčito, aby jeho zvolený obhajca mohol prevziať jeho obhajobu a preštudovať spis. Na verejnom zasadnutí obţalovaný Ing. P. Ď. prehlásil, ţe si zvolil vo veci nového obhajcu JUDr. J. H., o čom predloţil predsedovi senátu vlastnoručne spísané splnomocnenie z
6. októbra 2008 pre uvedeného advokáta. Na otázku predsedu senátu uviedol, ţe JUDr. H. jeho obhajobu doposiaľ neprevzal, nakoľko o tom nemá vedomosť. Vzhľadom k tomu predseda senátu uznesením

§ 40Tr.

por. účinného do 1. januára rozhodol, ţe Mgr. R. B. nebol oslobodený od povinnosti obhajovať obţalovaného v predmetnej trestnej veci. 8 4 To 2/2008 Napokon v záverečnom návrhu obţalovaný uviedol, ţe zotrváva na písomných dôvodoch svojho odvolania, pričom dodal, ţe ţiada zastaviť trestné stíhanie, pretoţe je vedené v rozpore s medzinárodnými normami. V prípade, ţe odvolací súd jeho návrhu nevyhovie, alternatívne navrhol vzhľadom na neúmernú dĺţku trestného konania, aby mu odvolací súd zníţil výmeru trestu a neprihliadal na trest uloţený mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, pretoţe tento trest povaţuje za nesprávny a nezákonný. Obhajca obţalovaného v záverečnom návrhu uviedol, ţe sa pridrţiava písomne podaných odvolaní a navrhol, aby najvyšší súd

§ 258ods.

1 písm. d/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok a

§ 259ods.

1 Tr. por. vrátil vec krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obţalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţuje za správne. Zástupkyňa poškodenej strany v záverečnom návrhu ţiadala odvolanie obţalovaného zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z.) účinného od 1. januára 2006,

predpisov dovtedy účinných, t.j.

zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, po zistení, ţe neprichádza do úvahy rozhodnutie

§ 253

, preskúmal

§ 254ods.

1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe odvolanie obţalovaného Ing. P. Ď. je čiastočne dôvodné. Hneď úvodom treba uviesť, ţe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa na súde prvého stupňa postupovalo

ustanovení vyššie uvedeného trestného poriadku. V tomto konaní nedošlo k ţiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie 9 4 To 2/2008 skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, ţe sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ţe ho spáchal obţalovaný Ing. P. Ď. a ţe z jeho konania nastal tam uvedený následok. Na takomto základe potom senát súdu prvého stupňa vyvodil z vykonaných dôkazov správne skutkové zistenia, preto najvyšší súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţňuje. Svoje rozhodnutie totiţ odôvodnil v rozsahu vyţadovanom ustanovením § 125 Tr. por. Ani najvyšší súd nemal ţiadne pochybnosti o tom, ţe skutok sa stal tak, ako bol ustálený v napadnutom rozsudku. Len pre úplnosť treba dodať, ţe najvyšší súd vzhľadom na námietky obţalovaného si zadováţil overené kópie daňových priznaní pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti C., s.r.o. za kritické zdaňovacie obdobie, pričom zistil, ţe sú v plnej zhode s tými, ktoré boli zadováţené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci prípravného konania a boli oboznámené v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Niet sporu o tom, ţe ich predloţil príslušnému daňovému úradu práve obţalovaný, ktorý si aj uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, hoci spoločnosť nemala na vrátenie nadmerného odpočtu nárok, keďţe neboli preukázané ţiadne zdaniteľné plnenia. Taktieţ bolo preukázané, ţe Daňový úrad Bratislava IV poukázal na účet spoločnosti C., s.r.o. za obdobie apríl aţ august 1996 celkovú sumu 8 769 177 Sk ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Zostávajúca časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 vo výške 6 903 937 Sk nebola vyplatená v dôsledku vykonanej kontroly daňového úradu. So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd neakceptoval odvolacie námietky obţalovaného smerujúce proti skutkovým zisteniam. Rovnako nemoţno akceptovať námietky obţalovaného, ţe v konaní došlo k porušeniu procesných predpisov. Predovšetkým namietal, ţe trestné konanie bolo nezákonné, pretoţe chýbal súhlas poškodeného, pričom sa odvolával na ustanovenie § 163a Tr. por. účinného do 1. januára 2006.

názoru najvyššieho súdu obţalovaný nepochopil citované ustanovenie a nesprávne si toto ustanovenie vyloţil. V citovanom ustanovení sú taxatívne vymenované trestné činy (nachádza sa tam aj trestný čin podvodu), pri ktorých sa vyţaduje súhlas poškodeného k tomu, aby sa proti určitej osobe mohlo viesť trestné stíhanie. Táto osoba však 10 4 To 2/2008 musí byt' vo vzťahu k poškodenému v takom vzťahu, ţe poškodený by mal voči nej právo odoprieť vypovedať ako svedok (§100 ods. 2 Tr. por.). V posudzovanej veci bol poškodený štát, ktorého zastupuje príslušný daňový úrad, preto ţiadny súhlas na trestné stíhanie obţalovaného nebol potrebný. Irelevantná je i ďalšia námietka obţalovaného, ţe súd prvého stupňa vo veci nenariadil predbeţné prejednanie obţaloby, hoci sa toho domáhal. Predbeţné prejednanie obţaloby prichádza do úvahy za podmienok uvedených v ustanovení § 186 Tr. por. Z tohto ustanovenia však nemoţno vyvodzovať povinnosť predsedu senátu nariadiť predbeţné prejednanie obţaloby, ako sa mylne domnieva obţalovaný. Trestný poriadok účinný do 1. januára 2006 a

ktorého sa celé trestné konanie viedlo, takúto povinnosť predsedovi senátu neukladá. Uvedený inštitút sa pouţije iba vtedy, ak predseda senátu po preštudovaní spisového materiálu zistí, ţe je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 186 Tr. por., pre ktoré moţno predbeţné prejednanie obţaloby nariadiť. Rovnako neobstojí námietka obţalovaného voči povereniu Ing. J. Š., ktorá v konaní zastupovala práva poškodeného. Obţalovanému treba pripomenúť, ţe poverenie na zastupovanie (5.

1. 21) v trestnom konaní sa týkalo trestného oznámenia voči daňovému subjektu C. s.r.o. B.. Pre súd nie je záväzná právna kvalifikácia uvedená v poverení. Rozhodujúci je skutok, ktorého sa týkalo. Najvyšší súd v posudzovanej veci nezistil ani ţiadne porušenie práv obhajoby, ktorého by sa dopustili orgány činné v trestnom konaní. V tomto smere neboli porušené práva obţalovaného ani v priebehu odvolacieho konania. Obţalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa ešte
2. júla 2007 (v zákonom stanovenej lehote § 248 Tr. por.), teda mal dostatok času na prípravu k verejnému zasadnutiu, resp. k zmene a zvoleniu nového obhajcu. Je vţdy vecou obţalovaného kedy a koho z osôb oprávnených k poskytovaniu právnej pomoci formou obhajoby v trestnom konaní svojou obhajobou poverí, prípadne či vôbec svojho práva vyuţije. Za túto voľbu nesie zodpovednosť sám obţalovaný, a preto súd nie je oprávnený posudzovať „kvalitu" obhajoby, prípadne nečinnosť obhajcu. Rovnako súdu nevyplýva povinnosť prispôsobovať reţim konania pred súdom a jeho priebeh predstavám obţalovaného a poţiadavkám jeho obhajcu. Za včasnú voľbu obhajcu nesie zodpovednosť samotný obţalovaný. Je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu, či prevezme prípad obhajoby na poslednú chvíľu. Prípadnou zmenou v osobe obhajcu 11 4 To 2/2008 nie je súd v priebehu konania čo do reţimu nijako viazaný. Zmena obhajcu preto v zásade nie je dôvodom pre odvolanie uţ nariadených úkonov, o ktorých sú riadne upovedomení obţalovaný i jeho doterajší obhajca. V takom prípade nie je dôvod na odročenie hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia za účelom oboznámenia obhajcu s prejednávanou vecou. Neobstojí ani námietka obţalovaného, ţe vo veci rozhodoval zaujatý senát, nakoľko uţ vopred prejudikoval jeho vinu pri odročovaní hlavného pojednávania. Ktorý orgán činný v trestnom konaní je vylúčený z vykonávania úkonov, upravuje jednoznačne ustanovenie § 30 Tr. por. účinného do
3. januára
4. Námietky vznesené obţalovaným nespĺňajú dôvody uvedené v spomenutom ustanovení. Senát v prípade obţalovaného nepostupoval svojvoľne, ale striktne

zákona. V priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní zistil, ţe v inom trestnom konaní bol uţ voči obţalovanému vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Prichádzal do úvahy postup

ustanovení o súhrnnom treste, preto zo zákona musel senát súdu prvého stupňa vyčkať do právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Pri takomto výklade ustanovení o súhrnnom treste, ktorý zvolil obţalovaný, by nikdy nebolo moţné uloţiť páchateľom viacčinného súbehu trestných činov súhrnný trest, čo by bolo zjavne v neprospech obţalovaných. Obţalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania tieţ namietal, ţe súd sa nevysporiadal s jeho obranou, ţe činnosť nevykonával svojim menom, ale všetka činnosť bola vykonávaná spoločnosťami, daňovými subjektmi, konajúcimi v zmysle § 23 ods. 1 Obch. zák. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, ţe právnická osoba ako subjekt práva nemá ako celok vlastnú vôľu, teda nemôţe

nej konať a navonok ju prejavovať. Preto predpisy občianskeho a obchodného práva stanovujú, kto koná v mene právnických osôb, resp. v ich zastúpení. Trestnoprávne dôsledky určitého konania však znáša potom priamo fyzická osoba, ktorá svojim konaním (hoci v rámci zastupovania právnickej osoby) naplnila všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty trestného činu. Čo sa týka právneho posúdenia konania obţalovaného, najvyšší súd dospel k záveru, ţe obţalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák., pretoţe vyhotovil fingované doklady, ktorými predstieral, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu. V skutočnosti k ţiadnemu reálnemu 12 4 To 2/2008 plneniu nedošlo, teda nevznikla povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty a celé jeho konanie smerovalo k tomu, aby na základe týchto fingovaných dokladov získal neoprávnený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Na podklade týchto fingovaných dokladov získal zo štátneho rozpočtu neoprávnene celkovú sumu 8 769 177 Sk, čím spôsobil škodu veľkého rozsahu vzhľadom na ustanovenie § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. V prípade vyplatenia uplatneného nadmerného odpočtu aj za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk, by celková škoda dosahovala čiastku 15 673 114 Sk. V prejednávanej veci ide o majetkový trestný čin, pričom skutok bol spáchaný ešte v roku 1996, preto pri posudzovaní trestnej činnosti obţalovaného najvyšší súd vychádzal z ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. zák.,

ktorého sa trestnosť činu posudzuje

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný;

neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Najvyšší súd dospel k záveru, ţe pre obţalovaného je priaznivejší Trestný zákon účinný do

1. januára
2. V prípade trestných činov majetkovej povahy, okrem trestných sadzieb, ďalším kritériom pre posúdenie priaznivejšieho zákona v zmysle § 16 ods. 1 je i výška spôsobenej škody, ktorá je nielen kvalifikačným kritériom pri právnom posudzovaní protispoločenského konania obţalovaného, aleje i jedným z kritérií určujúcich stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaného v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák.

§ 89ods.

13 Tr. zák. sa pri určovaní výšky škody vychádza z výšky minimálnej mzdy. V roku 1996 bola výška minimálnej mzdy určená zákonom Národnej rady SR z

1. marca 1996 č. 90/1996 Z.z. účinného od
2. apríla 1996 sumou 2 700 Sk. Škoda veľkého rozsahu v čase spáchania skutku predstavovala 500 násobok minimálnej mzdy, čo bolo 1 350 000 Sk. Trestný zákon v znení účinnom v čase spáchania činu pri trestnom čine podvodu

§ 250

obsahoval iba štyri odseky, pričom škoda veľkého rozsahu bola upravená v odseku 4 citovaného ustanovenia. Páchateľovi tohto trestného činu bolo moţné uloţiť trest odňatia slobody od 5 do 12 rokov.

§ 89ods.

13 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 sa škodou veľkého rozsahu rozumie škoda dosahujúca sumu 3 450 000 Sk, pričom sa vychádza z minimálnej mzdy stanovenej na sumu 6 900 Sk Nariadením vlády SR zo
2. septembra 2005 č. 428/2005 Z.z. účinného od
3. októbra
4. Pri trestnom čine podvodu

§ 250Tr.

zák. je škoda 13 4 To 2/2008 veľkého rozsahu upravená v odseku 5 citovaného ustanovenia, pričom páchateľovi tohto trestného činu je moţné uloţiť trest odňatia slobody od 5 do 12 rokov. Trestné sadzby sa teda nezmenili, zmenila sa však hranica výšky spôsobenej škody, z čoho vyplýva, ţe Trestný zákon účinný do 1. januára 2006 je pre obţalovaného ako celok priaznivejší. V posudzovanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe obţalovaný svojim konaním naplnil znaky trestného činu podvodu

§ 250Tr.

zák., avšak pochybil pri ustálení právnej kvalifikácie. V právnej vete napadnutého rozsudku síce ustálil, ţe obţalovaný svojim konaním spôsobil škodu veľkého rozsahu, napriek tomu uznal vinu iba

odseku 4 § 250 Tr. zák. účinného do

1. januára
2. Toto pochybenie súdu prvého stupňa napravil potom Najvyšší súd Slovenskej republiky. Pri skúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o trestoch, ktoré boli obţalovanému uloţené, najvyšší súd zistil, ţe súd prvého stupňa napriek tomu, ţe správne a v súlade so zákonom zistil skutkový stav, nesprávne a v rozpore s ustanoveniami § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného do
3. januára 2006, uloţil obţalovanému neprimeraný trest odňatia slobody.

§ 23ods.

1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny ţivot a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

§ 31ods.

1 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr. zák.), na moţnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tieţ výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloţí trest so zreteľom na túto okolnosť. V prerokúvanej veci je potrebné zdôrazniť, ţe trestnej činnosti sa obţalovaný dopustil ešte v roku 1996, pričom trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené uznesením vyšetrovateľa z
2. januára
3. Obţaloba bola podaná dňa
4. februára 2005, pričom súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok aţ
5. júna
6. 14 4 To 2/2008

§ 2ods.

4 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.

či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie v primeranej lehote poţaduje aj Európsky dohovor o ľudských právach (či. 6 ods. 1), ku ktorému pristúpila i Slovenská republika. Ukončenie trestnej veci obţalovaného po jedenástich rokoch od spáchania skutku nemoţno povaţovať za konanie bez prieťahov a v primeranej lehote. Na druhej strane treba uviesť, ţe na dĺţke súdneho konania nesie určitú vinu aj samotný obţalovaný častými ospravedlneniami a výmenou obhajcov. Niet sporu o tom, ţe prerokúvanie tejto trestnej veci malo dopad nielen na spoločenské postavenie obţalovaného, ale aj na jeho osobné a rodinné vzťahy. Týmito úvahami sa riadil najvyšší súd, keď dospel k záveru, ţe trest odňatia slobody uloţený súdom prvého stupňa je pre obţalovaného neprimerane prísny. Trest bol síce uloţený v rámci zákonnej trestnej sadzby, avšak nebral do úvahy dĺţku času, ktorá uplynula od spáchania skutku. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, ţe účel trestu je v Trestnom zákone vymedzený tak, aby spolu so splnením účelu Trestného zákona (§ 1 ods. 1) a Trestného poriadku (§ 1 ods. 1) včasným odhalením a postihom páchateľov zamedzil im páchať trestnú činnosť a ochrániť pred páchateľmi trestnej činnosti ostatných občanov. Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší súd dospel k záveru, ţe v prípade obţalovaného moţno dosiahnuť účel trestu aj trestom pri úplne spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, preto mu uloţil trest vo výmere päť rokov. Trest je súhrnný, pretoţe obţalovaný sa skutku dopustil skôr, neţ súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Preto najvyšší súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2005, sp. zn. 5 T 104/04, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. 3 To 23/07, a spôsobe jeho výkonu. Súčasne zrušil všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ustanovenie § 62 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 taxatívne vymenúva 15 4 To 2/2008 obzvlášť závaţné úmyselné trestné činy, medzi ktoré bol zaradený aj trestný čin podvodu

§ 250ods.

5 , pričom páchatelia trestných činov uvedených v tomto ustanovení sa spravidla na výkon uloţeného trestu zaraďujú do III. (tretej) najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovaný Ing. Ď. pred spáchaním skutku viedol riadny ţivot, súdne trestaný nebol. V jeho prípade sa nejedná o tak váţne narušenú osobu, ţe by bolo potrebné pôsobiť na jeho prevýchovu výkonom trestu v tejto najprísnejšej skupine. Z toho dôvodu ho najvyšší súd v súlade s ustanovením § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1.januára 2006 zaradil na výkon trestu do I. (prvej) najmiernejšej nápravnovýchovnej skupiny. Pri tomto zaradení

názoru najvyššieho súdu bude moţné účinnejšie pôsobiť na prevýchovu obţalovaného. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uloţil obţalovanému i trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu šesť rokov. Ide o trest, ktorý súvisí s trestnou činnosťou za ktorú bol právoplatne odsúdený vyššie citovaným rozsudkom okresného súdu. Najvyšší súd nevidel dôvod na zmenu tohto trestu a ponechal jeho výmeru nezmenenú. V posudzovanej veci sa obţalovaný snaţil získať trestnou činnosťou neoprávnený majetkový prospech. Z toho dôvodu najvyšší súd dospel k záveru, ţe v jeho prípade je potrebné uloţiť mu aj peňaţný trest. S prihliadnutím na výšku spôsobenej škody súd potom obţalovanému vymeral peňaţný trest vo výške 1 000 000 Sk. Pre prípad, ţe by výkon tohto trestu bol zo strany obţalovaného úmyselne zmarený, súd mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Obţalovaný sa v záverečnom návrhu domáhal aj zastavenia trestného stíhania z dôvodu § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do

1. januára 2006 s poukazom na či. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ku ktorému pristúpila i Slovenská republika, a preto je ním viazaná. K tejto poţiadavke treba uviesť iba toľko, ţe ţiadna medzinárodná zmluva k takémuto postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺţku konania môţe súd v zmysle vyššie spomenutého článku Dohovoru zohľadniť pri výmere trestu a takto poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie. Najvyšší súd v zmysle tohto postupoval aj v prípade obţalovaného, a preto mu zníţil výmeru uloţeného trestu. Čo sa týka nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnila poškodená strana Daňový úrad 16 4 To 2/2008 Bratislava IV, najvyšší súd vychádzal z ustanovenia § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do
2. januára 2006,

ktorého, ak súd odsudzuje obţalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu, uloţí mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok včas uplatnený (§ 43 ods. 2 Tr. por.). Trestný poriadok upravuje postup súdu v adhéznom konaní pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody iba rámcovo a súd musí v takomto konaní uplatňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

§ 489Obč.

zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

§ 420ods.

1 Obč. zák. kaţdý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, ţe za škodu zodpovedá ten, kto ju spôsobil trestným činom. Poškodená strana svoj nárok na náhradu škody uplatnila včas, preto obţalovanému spôsobením škody trestnou činnosťou vznikol záväzok uhradiť poškodenej strane spôsobenú škodu. Z vyššie uvedených dôvodov potom najvyšší súd zaviazal obţalovaného uhradiť poškodenej strane škodu vo výške 8 740 000 Sk . Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave 30. októbra 2008 JUDr. Juraj K l i m e n t , v.r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Katarína Cisárová