c) Tr. por. sa dovolanie obvineného F. A. o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna 2010, sp. zn. PK 2 T 16/2008, bol obvinený F. A. uznaný za vinného v bode č. 1/ rozsudku spolu s inými obvinenými zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. č. 300/2005 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom období najneskôr v roku 2001, v meste S., okres S., M. Š. zosnoval a s doposiaľ nezistenými osobami postupne vytváral a štrukturálne formoval zločineckú skupinu, neskôr nazývanú „Š. alebo chlapi od Š.“, ktorá na území T. a B. kraja koordinovane pôsobila až do
zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. 4 1 Tdo V 10/2012 Ďalej naproti tomu boli obvinení M. Š., F. A., Z. K. a J. F.
a) Tr. por. oslobodení spod skutku č. 7/ obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 13. júna 2008, sp. zn. VII/2 Gv 295/06, pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin vydierania
1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, pretože nebolo dokázané, že sa tento skutok stal, a ktorého sa mali dopustiť tak, že: v presne nezistenom období v mesiaci september v roku 2004 po tom, čo poškodený J. Č., nar. X., pre svoje podnikateľské účely v S. požiadal vedúceho zločineckej skupiny M. Š. o zapožičanie finančnej hotovosti vo výške 400 000 Sk, ktoré mu po spísaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu vo výške 700 000 Sk v hotovosti, vyplatil F. A., ako priamy podriadený člen zločineckej skupiny, s dobou splatnosti do šiestich mesiacov a potom mu M. Š. postupne prostredníctvom svojich členov zločineckej skupiny od mesiaca október 2004 až do mesiaca september 2005 odoberal bez platenia z jeho A. požičovne s obchodným názvom „A. Z“ v obci D. č. X. osobné motorové vozidlá pre účely jeho zločineckej skupiny, v dôsledku čoho ho dostal do platobnej neschopnosti splácať dlh, a preto zo strachu z možného fyzického útoku mu bez platenia vydal, a to v mesiaci október 2004, os. motorové vozidlo zn. Seat Ibiza, čiernej metalízy, EČ: S., rok výroby 2004, objem 1,2, VIN: V., ktoré na príkaz M. Š. bez zaplatenia odobral Z. K., v mesiaci december 2004, os. motorové vozidlo Škoda Fabia, EČ: S., rok výroby 2004, objem 1,2, VIN: T. bez zaplatenia odobral J. F., v mesiaci august 2005, os. motorové vozidlo Seat Altea, rok výroby 2004, VIN: V., bez zaplatenia odobral R. J., v mesiaci september 2005, dve os. motorové vozidla, a to Seat Ibiza, EČ: S., červenej farby, objem 1,4 cm, bez zaplatenia odobrali J. F. a Z. K. a osobné motorové vozidlo zn. WV Golf, EČ: S., rok výroby 2004, objem 1,4 cm, VIN: W., ktoré bez platenia odobral Z. K. a takýmto spôsobom sa dostal do platobnej neschopnosti splácať dlh, čo malo za následok, že F. A. na príkaz M. Š. podal návrh na začatie exekučného konania proti poškodenému J. Č. Ďalej naproti tomu bol obvinený F. A.
c) Trestného poriadku oslobodený spod skutku č. 12 obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 13. júna 2008 sp. zn. VII/2 Gv 295/06, pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania
zák., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obvinený, a ktorého sa mal dopustiť tak, že: v presne nezistený deň koncom mesiaca apríl 2006 na pokyn M. Š., ako vodcu zločineckej skupiny, prišli do spoločnosti H., s.r.o. S. za P. L., P. H. a P. Š., ktorí sa mu začali vulgárne vyhrážať, že keď nechce mať problémy, musí sa ešte v ten deň vyrovnať s M. Š. za svoje dvojročné podnikanie, lebo inak ho môžu dobiť, preto sa následne po telefonickom rozhovore s M. Š. dohodol na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v poobedňajších hodinách v meste S. v reštaurácii D., kde M. Š. spoločne s F. A., najskôr slovne vulgárne útočili na P. L., aby si nerobil z nich srandu a M. Š. ho päsťou dvakrát udrel do oblasti tváre, následne zobral bejsbolovú palicu, ktorou ho niekoľko krát udrel po tele, pričom M. Š. s F. A. vyžadovali od neho, aby zaplatil sumu vo výške 2.000.000,-Sk za staré roky podnikania a za každý ďalší mesiac mal platiť 200.000,-Sk s tým, že mu M. Š. dal na odovzdanie peňazí cca 4 dni, pričom tvrdil, že má spolupracovať, ak nechce ležať s dolámanými nohami a rukami a byť kŕmený hadičkou, za pár dní mu telefonoval M. Š., že ak nezaplatí bude taktiež dobitá ležať v posteli aj jeho manželka, a preto z obavy o život a zdravie seba, ako aj svojej rodiny, dňa 3. mája 2006 z účtu spoločnosti H., s.r.o. S. vo V., a.s. na M. N. v B. vybral finančnú hotovosť vo výške 2.000.000,-Sk, ktorú v ten istý deň v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách odovzdal M. Š. prostredníctvom doposiaľ neznámeho kuriéra v A. B., Rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku nadobudol právoplatnosť 20. apríla 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,
por. uznesením sp. zn. 1 To 4/2011, zamietol odvolania obvineného F. A., R. Z. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo vzťahu k obvinenému R. H. a F. A. Odpis uznesenia odvolacieho súdu bol obvinenému F. A. doručený 20.septembra 2011 (č.l. 9570, zv. XXXII) a jeho obhajcom JUDr. Ľ. Š. a JUDr. R. T. doručený
názoru obvineného rozhodovanie súdu v jeho trestnej veci zárukám vyplývajúcim z práva na rozhodnutie nezávislým súdom nevyhovelo, keď časť hlavného pojednávania bola vykonaná bývalým špeciálnym súdom, ktorý nespĺňal požiadavky nezávislého súdu, v dôsledku čoho rozsudkom z
757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, trestnú vec M. Š. a spol., mal prejednávať Krajský súd v Banskej Bystrici. Nakoľko predseda senátu Mgr. Ivan Matel a členovia senátu JUDr. Jozef Šutka a JUDr. Ružena Sabová neboli dočasne pridelení alebo preložení na výkon funkcie na Špecializovaný trestný súd v súlade s Ústavou a zákonom, vydaním rozhodnutí súdov 7 1 Tdo V 10/2012 oboch stupňov bol obvinený v rozpore s č. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru odňatý zákonnému sudcovi a o vine a treste nerozhodol „nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom“. Dovolateľ upozornil aj na tú skutočnosť, že opatrením v trestnej veci M. Š. a spol., z
názoru obvineného v jeho trestnej veci rozhodoval nepríslušný súd a senáty v nezákonnom zložení. Pokiaľ ide o porušenie práva na obhajobu, obvinený poukázal na tú skutočnosť, že právne závery rozhodnutí súdov oboch stupňov sú v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami z nich vyplývajúcimi, resp. z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnení súdnych rozhodnutí nevyplývajú, a preto sú arbitrárne a nepreskúmateľné. Súčasťou práva na obhajobu je nielen podávať opravné prostriedky, ale aj na podstatné argumenty uvedené v odvolaní dostať primeranú súdnu odpoveď. 8 1 Tdo V 10/2012 Porušenie práva na verejné prejednanie veci videl v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 17 Tr. por., § 249 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 10 ods. 11 Tr. por., ako aj ustanovenia § 250 ods. 2 Tr. por. v tom, že hlavné pojednávanie 16. októbra 2009 (nesprávne uvedený dátum v dovolaní 16. októbra 2010) bolo vykonané na návrh obvineného Z. s vylúčením verejnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Okrem toho súd porušil aj jeho ďalšie právo, keď ho pred rozhodnutím o vylúčení verejnosti predseda senátu nevypočul. Navyše namieta aj porušenie práva na prítomnosť dvoch dôverníkov v zmysle § 250 ods. 2 Tr. por. obvineného M. Š. Ďalej obvinený F. A. v dovolaní tvrdil, že bol naplnený aj dovolací dôvod
1 písm. d) Tr. por., v zmysle ktorého bolo hlavné pojednávanie vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Na hlavné pojednávanie, na ktorom súd pristúpil k výsluchom svedkov R. J. a M. Č., si on vyhradil účasť, avšak napriek tejto jeho žiadosti súd pristúpil k výsluchu menovaných svedkov. Hlavné pojednávanie v deň výsluchu svedkov Č. a J. bolo vykonané v rozpore s ustanovením § 252 ods. 2 Tr. por., nakoľko účel trestného konania nebolo možné dosiahnuť vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, inými slovami za súčasného porušenia jeho práva na obhajobu, čo odporuje spravodlivému procesu. Rovnako poukazuje na to, že neboli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania, nakoľko obvinený R. C. síce súhlasil s jeho konaním bez jeho prítomnosti, avšak tento súhlas zobral listom zo dňa 3. mája 2010 späť. Obdobne poukázal na nesplnenie týchto podmienok aj u obvineného M. Š. (v dňoch konania hlavného pojednávania 9-10. septembra 2009 a 21. septembra 2009, 9. septembra 2010), ako aj u obvineného Ľ. Č. (hlavné pojednávanie konané dňa 11. novembra 2008). Obvinený poukázal aj na to, že v jeho trestnej veci sa ani jeden svedok na hlavnom pojednávaní výslovne nevyjadril, či právo odoprieť vypovedať
2 Tr. por. využíva. Zo zápisníc z týchto pojednávaní, ako aj zo samotných zvukových záznamov vyplýva, že hoci boli všetci svedkovia poučení v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por., chýba ich vyjadrenie, či toto právo využívajú alebo nie. Vzhľadom na uvedené sú všetky výpovede procesne nepoužiteľné, čo znamená že rozhodnutia oboch súdov boli založené na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. V tejto časti dovolateľ poukázal aj na zápisnice z prípravného konania, ktoré vôbec neobsahovali označenie skutkov, ktorých sa má výpoveď týkať, označenie obvinených, niektoré neobsahovali mená všetkých obvinených a rovnako 9 1 Tdo V 10/2012 neobsahovali riadne poučenie svedkov (ako napr. výpoveď Z. J., M. Č., M. D., S. M. atď.- str. 8-10 dovolania) V tejto súvislosti tvrdil, že nezákonný bol aj spôsob výsluchu R. M., rod. J. z 24. februára 2010, pretože malo byť postupované
čl. 9 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Z prvostupňového rozsudku nie je zrejmé, z akých dôvodov nebolo umožnené, aby tento svedok bol dočasne odovzdaný na účely jeho výsluchu slovenským justičným orgánom, navyše výsluchu tohto svedka na Krajskom súde v Plzni sa
názoru dovolateľa mal zúčastniť náhradný sudca, keď ustanovenie § 246 ods. 3 Tr. por. bolo aplikovateľné per analogiam. Ďalej
jeho názoru vyjadrenie poškodeného Ing. K. K. o tom, že si bude v budúcnosti uplatňovať náhradu škody, nemožno považovať za riadne uplatnenie si tohto nároku v súlade s § 46 ods. 3 Tr. por. Navyše poškodený vôbec neuviedol, od ktorých obvinených si bude náhradu škody žiadať. Z týchto dôvodov je potom výrok súdu o náhrade škody arbitrárny. Na naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolateľ poukázal aj v tom smere, že na skutok popisujúci založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny nenadväzujú žiadne konkrétne skutky, zakladajúce konkrétne trestné činy s cieľom dosiahnuť zisk, pričom v zmysle ustanovenia § 89 ods. 27 Tr. zák. účinného do
V tejto súvislosti uvádza, že zo všeobecných konštatovaní v odôvodnení prvostupňového rozsudku, vychádzajúcich zo všeobecných výpovedí spolupracujúcich svedkov alebo obvinených, že údajná zločinecká skupina mala zisk z tzv. výpalného, nepostačuje, keď v skutkovej vete nebol konkretizovaný žiadny taký trestný čin. Neboli zadovážené ani žiadne 10 1 Tdo V 10/2012 dôkazy, od koho konkrétne, od ktorých podnikov či fyzických osôb mala získavať údajná zločinecká skupina finančné prostriedky ako zisk trestnou činnosťou, keď ani žiaden konkrétny poškodený neuviedol, že by bol vydieraný alebo platil tzv. výpalné. Prvý konkrétny skutok, ktorého spáchanie sa pripisuje údajnej zločineckej skupine, sa mal stať až v mesiaci december 2003, kedy však už Trestný zákon účinný od
2 Tr. por. zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
1 Tr. por. prikázal Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania vyjadril
1 písm. a) Tr. zák., za ktorý som bol odsúdený, nielenže nebol patrične preukázaný, ale dokonca bol premlčaný. Ďalej nebolo dokázané, ako som mal podporovať zločineckú skupinu, keď prvý konkrétny skutok, ktorého spáchanie sa pripisuje údajnej zločineckej skupine, sa mal stať až v mesiaci december 2003, kedy však už Tr. zák. účinný od
1 Tr. zák. účinného
ktorého obzvlášť závažnými trestnými činmi sú trestné činy uvedené v § 62 (...), pričom v § 62 ods. 1 Tr zák. v predchádzajúcej uvedenej účinnosti je v tomto ustanovení uvedený trestný čin založenia, zosnovania a podporovania 13 1 Tdo V 10/2012 zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
zák. v predchádzajúcej uvedenej účinnosti. Inými slovami Špecializovaný trestný súd dospel k záveru, že nakoľko v § 62 ods. 1 Tr. zák. je uvedený aj trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
1 Tr. zák., bol spáchaný trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
1 Tr. zák.. Verím v to, že dovolací súd sa bude v plnom rozsahu zákonnými námietkami zaoberať a v rámci zákona o nich rozhodne.“ So zreteľom na novelu Trestného poriadku č. 226/2011 Z. z. a prechodné ustanovenie § 567j ods. 2 Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky použil na rozhodovanie o dovolaní obvineného F. A. Trestný poriadok účinný od
por. účinného do 31. augusta 2011 (§ 382 písm. c) Tr. por.). Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c) Tr. por. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná 14 1 Tdo V 10/2012 inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní - podstatne užšie.
1 písm.
1 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 16. júla 2009, Špeciálny súd koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi. Vzhľadom k námietkam obvineného o „neústavnosti tejto inštitúcie a tým vyplývajúcej nepríslušnosti Špeciálneho súdu,“ je nutné vysvetliť, ako sa s otázkou právoplatnosti a vykonateľnosti doteraz vydaných rozhodnutí vysporiadal ústavný súd v citovanom náleze, v ktorom sa konštatuje, že právoplatné, ale nevykonané rozsudky Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry nie sú na základe tohto rozhodnutia dotknuté dôvodom na obnovu konania
ustanovení Trestného poriadku v zmysle § 41b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z o organizácii Ústavného 15 1 Tdo V 10/2012 súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení citovaného nálezu ústavný súd konštatoval, že zásadné dôvody rozhodnutia ústavného súdu o nesúlade napadnutých právnych predpisov s ústavou a s označenými medzinárodnými zmluvami sa týkajú kolízie inštitucionálneho vymedzenia a postavenia Špeciálneho súdu v systéme súdov Slovenskej republiky a úpravy postavenia jeho sudcov s ústavnými princípmi, že nie je daná priama príčinná súvislosť medzi povahou zisteného nesúladu právnych predpisov v rámci abstraktnej ochrany ústavnosti a obsahom rozhodnutí vydaných Špeciálnym súdom v individuálnych prípadoch. Právne predpisy, ktorých nesúlad ústavný súd vyslovil v bode
16 1 Tdo V 10/2012 názoru ESĽP, bol Špeciálny súd zjavne založený zákonom, jeho sudcovia boli neodvolateľní po dobu výkonu svojho mandátu, a pokiaľ ide o možnosti zániku mandátu v dôsledku odobratia bezpečnostnej previerky, ESĽP zohľadnil, že k takému kroku nikdy nedošlo, a keby sa tak stalo, mal dotknutý sudca dostatočné záruky v podobe možnosti obrátiť sa na osobitný výbor parlamentu, alebo na najvyšší súd a ústavný súd. Dovolateľ k dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) Tr. por. účinného do
1 písm. c) Tr. por. účinného do
3 Tr. por. verejnosť na hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená len vtedy, ak by verejné prejednávanie veci ohrozilo tajomstvo chránené osobitným zákonom, verejný poriadok, mravnosť alebo bezpečnosť, alebo ak to vyžaduje iný dôležitý záujem obžalovaného, poškodeného, jeho blízkych osôb alebo svedkov. Verejnosť musí byť vylúčená počas výsluchu agenta a ak ide o ochranu utajovaných skutočností. Verejnosť možno vylúčiť aj na časť hlavného pojednávania. Dohovor vyžaduje, aby akékoľvek obmedzenie práv a slobôd bolo predvídané zákonom, sledovalo účel, na ktorý bolo ustanovené a bolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na tento účel, pričom obmedzenie musí byť primerané sledovanému účelu. Týmto požiadavkám musí vyhovovať aj aplikácia dôvodov vylúčenia verejnosti uvedených v článku 6 ods. 1 druhej vete Dohovoru. 18 1 Tdo V 10/2012 Na hlavnom pojednávaní 16. októbra 2009, na návrh obhajcu JUDr. S. (zastupujúci obvineného R. Z.), ku ktorému sa pripojili obvinení R. Z. a P. H., ako aj náhradný obhajca obvineného M. Š., JUDr. T., predseda senátu uznesením
4 Tr. por. vylúčil verejnosť z dôvodov
3 Tr. por. V odôvodnení tohto uznesenia predseda senátu bližšie špecifikuje dôvody tohto vylúčenia, ktoré zistil po vypočutí strán, a to, že charakter výpovedí obvinených na hlavnom pojednávaní
1 písm. d) Tr. por. účinného do
2 Tr. por., ktorá je obmedzená iba na časť rozhodnutia súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vo vzťahu iba k osobe, ktorá podala dovolanie, a ktoré sa tejto osoby týka, dovolací súd tieto námietky nepreskúmaval (ako aj niektorými ďalšími námietkami, ktoré vyplynuli z toho, že obhajca obvineného podal dovolanie spolu s ďalšími dvoma obvinenými a ktoré sa týkali len týchto obvinených). 19 1 Tdo V 10/2012 Tvrdenia a právne názory, ktorými zdôvodnil obvinený F. A. existenciu dovolacieho dôvodu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom
1 písm. g) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 zhrnul do 2 bodov. V prvom bode „výsluchy svedkov vykonané nezákonným spôsobom“ namietal nesplnenie zákonných podmienok na prečítanie výsluchov svedkov z prípravného konania (bod 3.3 dovolania F. A.), ktoré neobsahovali riadne poučenie o práve odoprieť výpoveď, označenie obvinených a skutkov, ktorých sa mala predmetná výpoveď týkať, ako aj absenciu výslovného vyjadrenia svedkov, ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní, či využívajú právo odoprieť vypovedať.
4 Tr. por. zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď
por., možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. Svedok musí byť poučený i o práve odoprieť výpoveď, musí sa k tomuto poučeniu výslovne vyjadriť, a ak má právo odoprieť výpoveď, musí výslovne prehlásiť, či toto právo využíva alebo nie. Obsah vyjadrenia musí byť uvedený v zápisnici o výpovedi z prípravného konania. Iba pri slnení týchto podmienok je možné výpoveď svedkov, ktorí majú právo odoprieť výpoveď, považovať za dôkaz, ktorý je v prípade potreby použiteľný na hlavnom pojednávaní. Táto podmienka platí rovnako aj pre prípad čítania zápisnice o výpovedi svedka z prípravného konania, ktorý sa na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch odchyľuje od svojej skoršej výpovede (bližšie pozri R 27/89, R 9/85). V súvislosti s namietanými výsluchmi svedkov (bližšie nekonkretizovaní) z hlavného pojednávania dovolací súd zdôrazňuje, že obsah výslovného vyjadrenia k poučeniu
por. je uvedený vo všetkých zápisniciach o výsluchu z hlavného pojednávania (prípadne vyplýva zo zvukového záznamu z hlavných pojednávaní), a preto takéto dôkazné prostriedky treba považovať za vykonané zákonným spôsobom. Ak prichádza do úvahy poučiť svedka
por., svedok sa musí výslovne vyjadriť, či toto právo využíva 20 1 Tdo V 10/2012 alebo nie. Obsah vyjadrenia musí byť uvedený v zápisnici o výsluchu. Len vtedy možno takýto dôkazný prostriedok považovať za vykonaný zákonným spôsobom. Trestný poriadok však neupravuje presné znenie vyjadrenia. Z takejto právnej úpravy vyplýva, že musí byť urobené tak, aby nevznikli pochybnosti o vôli svedka využiť, resp. nevyužiť toto právo. Svedka nemožno nútiť, aby k tomu použil priamo formuláciu uvedenú v zákone, preto je postačujúce aj vyjadrenie svedkov o tom, že „poučeniu som porozumel a vo výpovedi mu nič nebráni“, tak ako to bolo v posudzovanom prípade. Zo zápisníc o výsluchu na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že svedkovia boli riadne poučení v zmysle príslušných zákonných ustanovení vrátane práva odoprieť vypovedať
2 Tr. por. Následne sa vyjadrili, že poučeniu porozumeli a vo výpovedi im nič nebráni. Objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle, nevzbudzujú žiadne pochybnosti o vôli svedkov nevyužiť právo odoprieť výpoveď
por., resp. nevyužiť toto právo, čo je v posudzovanom prípade zrejmé aj zo zápisníc o výsluchu a zvukových záznamov svedkov a poškodených na hlavnom pojednávaní. Navyše, tvrdenie obvineného o tej skutočnosti, že zápisnice z prípravného konania neobsahovali riadne poučenie o práve odoprieť výpoveď
1 Tr. por. sa nezakladá na pravde. Všetci namietaní svedkovia v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, boli riadne poučení
1 a 2 Tr. por. a výslovne vyhlásili, či toto právo využívajú alebo nie. V tejto súvislosti ešte treba uviesť, že hlavným účelom inštitútu poučenia svedka
1 Tr. por. je chrániť oprávnené záujmy vyslúchaného svedka, nie obvineného. Formálnou chybou je nepresné označenie trestnej veci v zápisnici o výsluchu svedkyne S. H. z
čl. 1, 6 a 10 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ, vypracovaného Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii podpísaného 29. mája 2000 v Bruseli, publikovaným pod. č. 572/2006 Z. z., ako aj s poukazom na čl. 9 druhého DP. Dovolací súd sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu o tom, že medzinárodné zmluvy týkajúce sa vzájomnej pomoci v trestných veciach neobsahujú možnosť účasti obhajcov na úkonoch vykonaných na základe dožiadaní pred cudzozemskými orgánmi.
čl. 4 ods. 1 ED dožiadaná strana oznámi, ak o to požiada výslovne dožadujúca strana, dátum a miesto, kde sa dožiadanie vykoná. Orgány a zúčastnené osoby môžu byť prítomné, pokiaľ s tým dožiadaná strana súhlasí. Zmena čl. 4 ods. 2 ED bola vykonaná na základe článku 2 druhého DP (nové znenie článku 4 dohovoru je použiteľné iba vo vzťahu k signatárom druhého DP od 1.5.2005- oznámenie MZV SR publ. pod č. 165/2005 Z. z. ), ktorý znie „žiadosti o povolenie účasti zástupcov orgánov alebo zúčastnených osôb by sa nemali zamietnuť, ak je predpoklad, že v dôsledku ich účasti bude výsledok vybavenia dožiadania 22 1 Tdo V 10/2012 lepšie vyhovovať potrebám dožadujúcej zmluvnej strany, a tak sa vylúči potreba doplňujúcich dožiadaní.". Z uvedeného vyplýva, že účasť obhajcov na výsluchu svedka R. M., rod. J. bola možná v prípade, ak by ich prítomnosť na tomto úkone pre výsledok vybavenia dožiadania lepšie vyhovovala potrebám dožadujúcej zmluvnej strany. Pokiaľ medzinárodná zmluva umožňuje prítomnosť obhajcu obvineného na výsluchu svedka za predpokladu, že s tým dožiadaná strana súhlasí (čl. 4 ods. 1 ED), je na úvahe dožadujúcej zmluvnej strany (čl. 4 ods. 2 ED v znení čl. 2 druhého DP), či v dôsledku tejto účasti bude výsledok vybavenia dožiadania lepšie vyhovovať jej potrebám, teda či požiada dožiadanú stranu o to, aby orgány alebo iné zúčastnené osoby mohli byť na tomto úkone prítomné. Dovolací súd je toho názoru, že ak sa obhajcovia obvinených chcú zúčastniť na tomto úkone, je úlohou dožadujúcej strany sa pokúsiť im túto účasť umožniť. Najvyšší súd však napriek uvedenému konštatuje, že právo na obhajobu a zásada kontradiktórnosti týmto postupom porušené neboli, pretože všetci obvinení a ich obhajcovia mali možnosť spochybniť svedka v konaní pred súdom, vyjadriť sa k jeho výpovedi a klásť mu otázky na hlavnom pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, rovnako ako aj na výsluchu v prípravnom konaní, o ktorom boli obhajcovia obvinených vyrozumení. Dovolací súd preskúmaval zákonnosť predmetného dožiadania a priebeh výsluchu svedka R. M., rod. J. formou videokonferencie na hlavnom pojednávaní 24. februára 2010, najmä či boli zachované práva obhajoby a dospel k záveru, že vo vzťahu k splneným procesným a obsahovým podmienkam upraveným v Trestnom poriadku, je nutné považovať namietanú výpoveď za dôkaz získaný zákonným spôsobom. Dovolací súd však ďalej nie je oprávnený interpretáciou cudzozemskej normy zisťovať, či dožiadaný štát vykonal úkon v súlade so svojim právnym poriadkom, keďže to spochybňuje apriorne dôveryhodnosť postupu orgánov dožiadanej strany.
1 písm. i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 dovolanie možno podať len, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. 23 1 Tdo V 10/2012 Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. účinného do
nich nevyhnutným znakom pre klasifikovanie zločineckej skupiny, pričom predovšetkým upozorňuje na rozdielne znenie právnej kvalifikácie trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu v priebehu času (v zmysle Tr. zák. účinného do 1. januára 2006). Najvyšší súd zistil, že tieto námietky po obsahovej stránke zodpovedajú uplatnenému dovolaciemu dôvodu, lebo spochybňujú právne posúdenie skutku alebo iné hmotnoprávne posúdenie, avšak posúdil ich ako zjavne neopodstatnené. Skutkové zistenia súdov oboch stupňov totiž dovolací súd nemôže skúmať a meniť, preto bola opodstatnenosť námietok dovolateľa hodnotená len v nadväznosti na skutkový stav veci vyplývajúci predovšetkým z odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa (odvolací súd zamietol odvolanie obvineného F. A.
por.). Tak ako je vysvetlené v nasledujúcich odsekoch, s námietkami z vecného hľadiska nebolo možné súhlasiť. Na vysvetlenie tohto záveru je treba zdôrazniť, že obvinený F. A. bol v skutku č. 1/ prvostupňového rozsudku (spolu s ďalšími obvinenými) uznaný za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože presne v nezistenom období najneskôr od roku 2001, v meste S., okres S., M. Š. zosnoval a s doposiaľ nezistenými osobami postupne vytváral a štrukturálne formoval zločineckú skupinu, ktorá na území T. a B. kraja koordinovane pôsobila až do
4 Tr. zák. zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
alebo niektorý z trestných činov korupcie
ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody. V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku uvedeného v bode č. 1/ rozsudku dovolací súd vychádza z toho, že trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je trvací trestný čin, v rámci ktorého je vyvolaný protiprávny stav a tento sa ďalej aj po naplnení všetkých znakov zákonnej skutkovej podstaty trestného činu, v rozpore so zákonom zámerne udržuje. Tento trestný čin je dokonaný už založením, zosnovaním alebo podporovaním zločineckej skupiny, ako aj členstvom v takejto skupine alebo činnosťou pre zločineckú skupinu. Trestné je samo členstvo v zločineckej skupine. Pojmový znak bude naplnený bez ohľadu na to, či sa páchateľ tejto skupiny podieľal na páchaní trestnej činnosti takouto skupinou, alebo nie. Trestné činy trvacie sa posudzujú ako činy spáchané za účinnosti nového zákona, ak sa časť konania uskutočnila za účinnosti nového zákona, a pokiaľ by toto konanie bolo trestným činom aj
skoršieho zákona, aj keď by bol starý zákon pre páchateľa priaznivejší. V posudzovanej veci sa skutok č. 1/ stal v období rokov 2001-2007, pričom obvinený F. A., člen zločineckej skupiny a tzv. pravá ruka obvineného M. Š., pôsobil v tejto zločineckej skupine od roku 2003 do
zák., takže v tomto prípade bolo treba pre uznanie viny preukázať znaky, že sa jedná o zločineckú skupinu v zmysle vyššie uvedenej definície (§ 129 ods. 4 Tr. zák.). Naplnenie pojmových znakov zločineckej skupiny dovolateľ spochybnili z pohľadu meniacej sa trestnoprávnej úpravy definície upravenej v ustanovení § 89 ods. 27 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, preto je uvedená námietka v tomto zmysle zjavne neopodstatnená. Dovolací súd v tomto smere konštatuje, že súdy oboch stupňov správne posúdili uvedenú právnu kvalifikáciu tohto skutku, vrátane aplikácie ustanovenia § 129 ods. 4 Tr. zák., keďže všetky pojmové znaky vymedzené v tomto hmotnoprávnom ustanovení naplnené boli, tak ako to v podrobnostiach rozvádza v odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa (str.71-88). Obvinený F. A. zároveň namietal aj samotné odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch stupňov, z ktorých
jeho názoru vyplýva, že ich „právne závery sú v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami z nich vyplývajúcimi, resp. z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnení súdnych rozhodnutí nevyplývajú“. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že súčasťou práva na spravodlivý proces je skutočne i právo obvineného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Na druhej strane nie je možné uvedené právo vykladať tak, že zaručuje právo obvineného na také rozhodnutie súdu, ktoré zodpovedá jeho predstavám. Napokon aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach uvádza, že uvedené právo nespočíva v tom, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odpoveď treba dať iba na tie argumenty, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní a rovnako tak preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria 26 1 Tdo V 10/2012 jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne a právne závery súdu prvého stupňa. Namietanie iných skutočností, ktoré tento dovolateľ uplatnil (namietanie údajného členstva F. A. v zločineckej skupine, popieranie vyhrážania sa R. Z., namietanie tzv. vydieračiek), napr. spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného dokazovania, iné hodnotenie skutku, predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo r
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.