1 písm. b), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Tr. zák. a iné, o dovolaniach obvinených J. J. a J. C. podaných prostredníctvom obhajcov JUDr. Marcela Mašana a JUDr. Miroslava Mydla proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. septembra 2011, sp. zn. 3 To 31/2011, na neverejnom zasadnutí konanom 26. januára 2017, takto r o z h o d o l :
c) Tr. por. dovolania obvinených J. J. a J. C. s a o d m i e t a j ú . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13. júna 2011, sp. zn. 33 T 99/2010, boli obvinení B. S., J. J. a J. C. uznaní za vinných zo spáchania obzvlášť závaţného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi
1 písm. b), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm.
1 písm. c), d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák., na tom skutkovom základe, ţe obvinení B. S., J. J. a J. C. spolu s J. C. a doteraz nestotoţnenými osobami, vystupujúcimi pod menami S. a N., ako členovia organizovanej skupiny po vzájomnom rozdelení úloh najneskôr od roku 2007 aţ do 19.09.2008 zabezpečovali dovoz, prevoz, úschovu a ďalšiu distribúciu omamnej látky heroínu, zaradenej
zákona č. 139/1998 Z. 2 4 Tdo 17/2016 z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch do I. skupiny omamných látok, takým spôsobom, ţe na území Turecka bol heroín uschovaný v športovej obuvi a takto bol prevezený do Poľskej republiky a od mája 2008 na územie Slovenskej republiky do mesta T., respektíve Ţ., kde tento prevzali obvinení J. J. a J. C., a to v Poľskej republike od osôb vystupujúcich pod menami S. a N. a na území Slovenskej republiky od pracovníkov špedičnej firmy, pričom spolu prebrali heroín najmenej v šiestich prípadoch s tým, ţe mnoţstvo jednej zásielky bolo pribliţne 20 kg heroínu. Následne
pokynov obvineného J. J. obvinený J. C. postupne vyviezol heroín do Poľska, Švajčiarska a Talianska, kde tovar prebrali určení odberatelia, pričom najmenej v troch prípadoch prechodne uskladňovali heroín v penzióne C. v S. S. č. X., kde bola dňa 19.09.2008 zaistená časť heroínu v mnoţstve 10 kg s priemernou koncentráciou 67,3 % hmotnostných heroínu, z ktorého by bolo moţné vyrobiť 336 500 aţ 673 000 obvykle jednorazových dávok v hodnote najmenej 3 350 926,11 eur, pričom heroín v Turecku, plnenie do športovej obuvi, prevoz do Poľska, respektíve na Slovensko a ďalšiu distribúciu zabezpečovali obvinení B. S., J. C., S. a N., ktorí dávali ďalšie pokyny obvinenému J. J. a tento pokyny ďalej odovzdával obvinenému J. C.. Od začiatku septembra 2008 aţ doposiaľ ponúkal na predaj heroín, ktorý si priebeţne v presne nezistených mnoţstvách pre seba odoberal z heroínu, ktorý po určitý čas prechovával v penzióne C., S. S. č. X. s J. J., takto si odobral najmenej mnoţstvo 1,7 kg s priemernou koncentráciou 62,8 % hmotnostných heroínu, z ktorého by bolo moţné vyhotoviť 53 380 aţ 106 760 obvykle jednorazových dávok v hodnote najmenej 531 467,42 eur, pričom tento heroín sa pokúšal predať najmä prostredníctvom M. Š. a D. Z. a dňa 18.09.2008 asi o 16.45 hod. pri O. M. v P. pri odovzdávaní heroínu bol aj J. C. zadrţaný pri policajnej akcii s uvedeným mnoţstvom heroínu. Obvinenému B. S. bol za to
4 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich a priťaţujúcich okolností, uloţený trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov.
3 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia. Obvinený J. J. bol za to
4 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pri existencii poľahčujúcich okolností
l), n),
4 Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Obvinenému J. C. bol za to
4 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pri existencii poľahčujúcich okolností
l), n),
4 Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Na podklade odvolaní obvinených J. J. a J. C., čo do výroku o treste, obhajcu obvineného B. S., čo do výroku o vine a treste, a prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo vzťahu k obvinenému J. C., čo do výroku o vine, Krajský súd v Prešove rozsudkom z 21. septembra 2011, sp. zn. 3 To 31/2011, rozhodol tak, ţe
1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov z 13. júna 2011, sp. zn. 33 T 99/2010, vo vzťahu k obvinenému J. C. v celom rozsahu. Zároveň na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného J. C. za vinného zo spáchania v bode 1/ obzvlášť závaţného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi
1 písm. b), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm.
1 písm. c), d), ods. 4 písm. c) Tr. zák. spáchaného v spolupáchateľstve
zák., na tom skutkovom základe, ţe 1/ obvinený J. C. spolu s obvineným B. S., obvineným J. J., J. C. a doteraz nestotoţnenými osobami, vystupujúcimi pod menami S. a N., ako členovia organizovanej skupiny po vzájomnom rozdelení úloh najneskôr od roku 2007 aţ do 19.09.2008 zabezpečovali dovoz, prevoz, úschovu a ďalšiu distribúciu omamnej látky heroínu, zaradenej
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch do I. skupiny omamných látok, takým spôsobom, ţe na území Turecka bol heroín uschovaný v športovej obuvi a takto bol prevezený do Poľskej republiky a od mája 2008 na územie Slovenskej republiky do mesta T., respektíve Ţ., kde tento prevzali obvinený J. J. a J. C., a to 4 4 Tdo 17/2016 v Poľskej republike od osôb, vystupujúcich pod menami S. a N., a na území Slovenskej republiky od pracovníkov špedičnej firmy, pričom spolu prebrali heroín najmenej v šiestich prípadoch s tým, ţe mnoţstvo jednej zásielky bolo pribliţne 20 kg heroínu. Následne
pokynov obvineného J. J. obvinený J. C. postupne vyviezol heroín do Poľska, Švajčiarska a Talianska, kde tovar prebrali určení odberatelia, pričom najmenej v troch prípadoch prechodne uskladňovali heroín v penzióne C. v S. S. č. X., kde bola dňa 19.09.2008 zaistená časť heroínu v mnoţstve 10 kg s priemernou koncentráciou 67,3 % hmotnostných heroínu, z ktorého by bolo moţné vyrobiť 336 500 aţ 673 000 obvykle jednorazových dávok v hodnote najmenej 3 350 926,11 eur, pričom heroín v Turecku, plnenie do športovej obuvi, prevoz do Poľska, respektíve na Slovensko a ďalšiu distribúciu zabezpečovali obvinení B. S., J. C., S. a N., ktorí dávali ďalšie pokyny obvinenému J. J. a tento pokyny ďalej odovzdával obvinenému J. C., 2/ obvinený J. C. od začiatku septembra 2008 aţ doposiaľ ponúkal na predaj heroín, ktorý si priebeţne v presne nezistených mnoţstvách pre seba odoberal z heroínu, ktorý po určitý čas prechovával v penzióne C., S. S. č. X., s J. J., takto odobral najmenej mnoţstvo 1,7 kg s priemernou koncentráciou 62,8 % hmotnostných heroínu, z ktorého by bolo moţné vyhotoviť 53 380 aţ 106 760 obvykle jednorazových dávok v hodnote najmenej 531 467,42 eur, pričom tento heroín sa pokúšal predať najmä prostredníctvom uţ odsúdenej M. Š. a odsúdeného D. Z. a dňa 18.09.2008 asi o 16.45 hod. pri O. M. v P. pri odovzdávaní heroínu bol aj J. C. zadrţaný pri policajnej akcii s uvedeným mnoţstvom heroínu. Obvinenému J. C. za to krajský súd uloţil
4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pri existencii poľahčujúcich okolností
l), n),
4 Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Odvolanie obvinených J. J., J. C. a obhajcu obvineného B. S. krajský súd citovaným rozhodnutím
por. zamietol. 5 4 Tdo 17/2016 Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený J. J. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Marcela Mašana dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
1 písm.
1 písm. g) Tr. por. preto obvinený J. C. videl v skutočnosti, ţe napriek splneniu podmienok pre aplikáciu inštitútu upraveného v § 125 ods. 1, 2 Tr. por., keďţe jeho výpoveď ako obvineného v závaţných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou spoluobvineného J. J. a tento rozpor inak vyjasnený nebol, súdy nepripustili a nepovolili konfrontáciu medzi nimi a ani iným spôsobom neodstránili a nevysporiadali sa so závaţnými okolnosťami a rozpormi v ich výpovediach. Trval na tom, ţe spoluobvinený J. J. uviedol vo svojej výpovedi také skutočnosti, ktoré neboli preverené a ktorých pravdivosť je moţné overiť len vzájomnou konfrontáciou. Zdôraznil, ţe zachovať a uplatniť jeho právo na spravodlivý proces a obhajobu moţno len výsluchom tvárou v tvár, keďţe len takýmto spôsobom môţe vyvrátiť obviňujúce tvrdenia spoluobvineného J. J.. Na základe uvedeného obvinený J. C. ţiadal, aby dovolací súd vyhovel podanému dovolaniu a umoţnil trestnoprávnu vec, za ktorú bol odsúdený, prinavrátiť do stavu zákonnosti tým, ţe mu bude umoţnená konfrontácia so spoluobvineným J. J., pretoţe len vyuţitím tejto zákonnej normy zakotvenej v § 125 ods. 1, 2 Tr. por. je moţné náleţite zadokumentovať spáchanie trestného činu tak, ako sa skutočne stal. Súčasný obhajca obvineného J. C., JUDr. Jozef Beňo, PhD., sa k predmetnému dovolaniu vyjadril prostredníctvom doplnenia dovolania, v zmysle ktorého sa s pôvodne 7 4 Tdo 17/2016 podaným dovolaním stotoţnil a poznamenajúc, ţe z neho vyplýva, ţe došlo aj k odopretiu práva na obhajobu, a to takým spôsobom, ktorý moţno povaţovať za zásadný, ho zároveň rozšíril o dovolací dôvod
1 písm.
jeho názoru v jeho prípade dané. Aj on zdôraznil, ţe ochotou dobrovoľne spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní vystavil značnému riziku ohrozenia zdravia a ţivota nielen seba, ale aj svoju rodinu. Záverom oponoval dovolaniu obvineného J. J., tvrdiac, ţe je to práve on, ktorému bol uloţený neprimerane vysoký trest odňatia slobody. Obvinený J. J. na druhej strane kontroval dovolaniu obvineného J. C., keď vo svojom písomnom vyjadrení, odvolávajúc sa na znenie § 125 ods. 3 Tr. por., a s poukazom na svoje postavenie chráneného svedka konštatoval, ţe ich vzájomná konfrontácia nie je moţná. Zároveň zdôraznil, ţe obvinený J. C. bol zastúpený obhajcom, ktorého si sám zvolil a ktorý po jeho výsluchu, či uţ v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom, mal moţnosť klásť mu otázky, pričom túto moţnosť aj vyuţil.
jeho názoru preto práva obhajoby v prípade obvineného J. C. neboli porušené. Vyjadrenie prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podané k dovolaniu obvineného J. J., ako aj vyjadrenia jednotlivých obvinených, respektíve ich obhajcov k dovolaniam ostatných spoluobvinených boli súdom prvého stupňa doručené príslušným obvineným a ich obhajcom. K vyjadreniam k svojmu dovolaniu sa písomne vyjadril iba obvinený J. J.. S vyjadrením prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa nestotoţnil, naďalej trvajúc na tom, ţe podmienky na uloţenie niţšieho trestu ako 15 rokov u neho sú a boli splnené. Opätovne zdôraznil, ţe bol odsúdený na rovnaký trest ako J. C., hoci to bol práve on, ktorý spolupracoval, priznal sa a bol ochotný vypovedať aj po odsudzujúcom rozsudku v obnove konania s obvineným B. S.. K osobe obvineného J. C. uviedol, ţe tento sa priznal pod ťarchou dôkazov, bol prichytený pri čine, pričom ide o osobu, ktorá sleduje len svoje záujmy, a preto aj jeho spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní bola len o vyviňovaní sa a bagatelizovaní a trvala len dokiaľ z nej mal osoh, o čom svedčí skutočnosť, ţe po obnove konania vo veci obvineného B. S. odmietol vypovedať. S poukazom na uvedené sa obvinený J. J. domáhal zásadného zníţenia trestu pod 15 rokov. 9 4 Tdo 17/2016 Obvinený J. C. sa k vyjadreniam spoluobvinených k svojmu dovolaniu (ani prostredníctvom svojho obhajcu) nevyjadril. Následne súd prvého stupňa po opakovanom odstránení vytknutých nedostatkov predloţil vec dovolaciemu súdu. Najvyšší súd zistil, ţe dovolania proti napadnutému rozsudku sú prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a),
1 Tr. por. dovolanie moţno podať ak:
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm.
1 písm. c) Tr. por. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. 11 4 Tdo 17/2016 Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. moţno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa k najdôleţitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. sa týka predovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretoţe dôkazy zadováţené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu, keď sa pouţije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia pouţila (§ 119 ods. 4 Tr. por.), nie sú v trestnom konaní pouţiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúţili ako podklad pre rozhodnutie vo veci. Uplatnenie dovolacieho dôvodu
1 písm.
4 prvá veta Tr. por. dôvody
odseku 1 písm.
1 písm.
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Je teda výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná, a tieto následne vyhodnotí
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, preto nie je moţné uplatniť pod dôvod dovolania
1 písm. g) Tr. por. (nezákonne vykonané dôkazy). Obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu o voľbe pouţitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností
10 a ods. 11 Tr. por. (ako aj vlastné hodnotenie dôkazov
12 Tr. por.) tieţ nemoţno povaţovať ani za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Na tomto mieste sa ţiada poznamenať, ţe do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý 15 4 Tdo 17/2016 proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej poţiadavkami a právnymi názormi. Nespokojnosť obvineného s rozsahom vykonaného dokazovania nemôţe byť sama o sebe porušením práva na obhajobu. Súd čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zváţení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďţe pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a ţelaní obvineného teda nie je porušením práva na obhajobu, a preto nemôţe napĺňať ani dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Ak by totiţ záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, ţe určitú skutkovú okolnosť povaţuje za dokázanú, a ţe ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, ţe účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Vychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd, nad rozsah svojej prieskumnej právomoci, poznamenáva, ţe na základe obvineným J. C. uplatňovanej okolnosti by ani v prípade moţnosti jej uplatnenia za splnenia podmienky ustanovenej v § 371 ods. 4 Tr. por. nebol dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. ani
1 písm. g) Tr. por., ale ani iný dovolací dôvod naplnený. Záverom povaţuje dovolací súd za vhodné zdôrazniť, ţe po preštudovaní spisového materiálu, zisťujúc, ţe výpoveď spoluobvineného J. J. nebola jediným usvedčujúcim dôkazom proti obvinenému J. C. v tomto konaní, dospel k záveru, ţe Okresný súd Prešov vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Prešove. Pokiaľ ide o dovolanie podané obvineným J. J., ako uţ bolo konštatované, to obsahom uplatnených námietok (označených v rámci dovolacích dôvodov
1 písm.
l),
1 písm. i) Tr. por., pokiaľ súd postupoval v rámci voľnej úvahy pri ukladaní trestu v súlade s kogentnými ustanoveniami. Zhodnotenie konkrétnych okolností prípadu a tieţ pripísanie im významu a miery závaţnosti v rozhodovaní o uloţenom treste je vecou voľnej úvahy súdu. Najvyšší súd preto opätovne zdôrazňuje, ţe pri skúmaní danosti dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení, dovolací súd nemôţe skúmať alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, ale je vţdy viazaný konečným skutkovým zistením. V rámci tohto dovolacieho dôvodu môţe dovolací súd len posudzovať, či súdy niţšieho stupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona. V danom prípade prvostupňový súd a predovšetkým odvolací súd v odôvodnení svojich rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom objasnili, akými úvahami sa spravovali pri ukladaní trestu, odkazom na príslušné ustanovenia uviedli, ktoré konkrétne okolnosti vzali do úvahy ako základ pre pouţitie tzv. zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 Tr. zák., a zároveň poukázali na tie okolnosti daného prípadu, ktoré dosiahli takú závaţnosť, ţe konajúcim súdom neumoţnili uloţiť obvinenému J. J. ešte miernejší trest odňatia slobody. Nakoľko rozdiely v právnych záveroch súdov niţších stupňov a obvineného J. J. ohľadom ustanovení vzťahujúcich sa na rozhodovanie o jemu uloţenom treste, spočívajúce v tom, ţe obvinený J. J. sa popri poľahčujúcich okolnostiach zistených
l),
f) Tr. zák., a v tom, ţe dôvod na mimoriadne zníţenie trestu videl v naplnení podmienok
2 písm.
1 písm. i) Tr. por. Hmotnoprávne ustanovenie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody sa totiţ svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a nasl. a na rozdiel od ustanovení § 41 Tr. zák., § 42 Tr. zák. (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktieţ hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, ho nemoţno podriadiť pod „nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia,“ zakladajúce dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, ţe dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. naplnený nebol. Obvinený J. J., opierajúc sa o tie isté argumenty, uplatnil v prejednávanej veci aj dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, ţe pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa vyţaduje, aby v prerokúvanej veci bol obvinenému uloţený taký druh trestu, ktorý zákon nepripúšťa alebo bol trest uloţený mimo rámca trestnej sadzby. Iné pochybenie spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení kritérií uvedených v § 34 aţ § 39 Tr. zák. a v dôsledku toho uloţenie neprimerane prísneho (alebo naopak mierneho) trestu, nie je moţné dovolaním vytýkať prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu. Dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. preto nie je naplnený ani tým, ţe obvinenému nebol uloţený trest odňatia slobody výraznejšie pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom za pouţitia § 39 Tr. zák. ako mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia. Obvinený 19 4 Tdo 17/2016 môţe namietať len nezákonne uloţený trest mimo hraníc trestnej sadzby, prípadne neprípustný trest, nie však voľnú úvahu súdu pri ukladaní trestu a hodnotenie svojej osoby, pokiaľ je trest uloţený v rámci zákonom určenej trestnej sadzby. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, ţe práve takého charakteru boli námietky obvineného J. J., sledujúce jeho záujem na uloţení miernejšieho trestu odňatia slobody. Ako uţ najvyšší súd konštatoval, v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd v rozsudku z 13. júna 2011, sp. zn. 33 T 99/2010, podrobne rozviedol okolnosti odôvodňujúce pouţitie aplikovaných zákonných ustanovení. Súd zistil prítomnosť troch poľahčujúcich okolností a ţiadnej z priťaţujúcich okolností. Na základe uvedenej skutočnosti a najmä zistenia o splnení podmienok pre aplikáciu tzv. zmierňovacieho ustanovenia súd napokon za spáchaný obzvlášť závaţný zločin uloţil obvinenému J. J. trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, teda výrazne pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, keď v zmysle § 172 ods. 4 Tr. zák. mu mohol byť uloţený trest odňatia slobody na dvadsať rokov aţ dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doţivotie. Dovolací súd opätovne uvádza, ţe dovolacím dôvodom
1 písm. h) Tr. por. moţno rozhodnutie (úspešne) napadnúť, len ak bol obvinenému uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanom prípade sa však o takúto situáciu nejedná. O treste odňatia slobody uloţenom
4 Tr. zák. (ustanovujúcom trest odňatia slobody na dvadsať rokov aţ dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doţivotie), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pri existencii poľahčujúcich okolností
l), n),
1 písm. h) Tr. por., ani ţiadny iný dovolací dôvod. 20 4 Tdo 17/2016 Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 26. januára 2017 JUDr. Martin P i o v a r t s y , v . r . predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.