2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ferdinanda Klinovského, advokáta so sídlom v Dolnom Kubíne, náhradu trov konania vo výške 35,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 167,71 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, do 30 dní od jeho právoplatnosti. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní veci, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného ţalovaným vyplývajúcim z predloţeného administratívneho spisu dospel k záveru, ţe dôvody ţalobcu uvedené v ţalobe sú dôvodné, keď závery ţalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú predčasné pre nedostatočne zistený skutkový stav. Krajský súd z administratívneho spisu mal preukázané, ţe Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Dolný Kubín - Okresný dopravný inšpektorát v Námestove rozhodnutím č. ORPZ-DK-ODI4-P-63/2013 zo dňa 23.04.2014 rozhodol tak, ţe ţalobca sa dopustil priestupku dňa 28.12.2012 v čase o 14:55 hod., keď prechádzal ako chodec po miestnej komunikácii ulici M. R. Štefánika v Námestove, kde v blízkosti budovy s popisným číslom X. vstúpil na vozovku a to pri pouţití priechodu pre chodcov bez toho, aby dostatočne videl dopravnú situáciu vozidiel prichádzajúcich zľava (odparkované vozidlo pozdĺţne na parkovisku, pri pravom okraji vozovky, v smere jazdy vozidla Ford Escort), keď vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla z jeho ľavej strany nemohol cez vozovku bezpečne prejsť. J. sa pred vstupom na vozovku, pri pouţití priechodu pre chodcov dostatočne nepresvedčil zľava vzhľadom na dopravnú situáciu, či tak môţe urobiť bez nebezpečenstva, nakoľko ako účastník cestnej premávky (ako chodec) ohrozil vodiča vozidla Ford Escort, ev. č. N., ktoré viedol T., ktorému spôsobil nebezpečenstvo, a to tak, ţe mu vstúpil spoza zaparkovaného vozidla a vbehol do jeho jazdnej dráhy cez priechod pre chodcov, následne došlo ku kontaktu vozidla a chodca. Pri dopravnej nehode utrpel chodec J. zranenie hlavy s dobou liečenia nad sedem dní. U vodiča motorového vozidla ani u chodca nebolo zistené poţitie alkoholických nápojov. Konštatoval, ţe ţalobca porušil ustanovenie § 53 ods. 2, ods. 4 3 7Sžo/48/2015 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.).
3 zákona č. 372/1990 Zb. od uloţenia sankcie upustil z dôvodu, ţe k náprave páchateľa postačilo samotné prejednanie priestupku. Na základe odvolania proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu ţalovaný ţalobou napadnutým rozhodnutia č. KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2014 zo dňa 16.07.2014 zamietol odvolanie ţalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa ţalovaný stotoţnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. Krajský súd mal preukázané, ţe z obsahu napadnutého rozhodnutia ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vyplýva, ţe ţalobcovi sa kladie za vinu, ţe nevenoval dostatočnú pozornosť dňa 28.12.2012 v čase od 14:55 h na priechode pre chodcov po miestnej komunikácii M. R. Štefánika v Námestovo, keď vstúpil na vozovku a to pri pouţití priechodu pre chodcov bez toho, aby dostatočne videl dopravnú situáciu vozidiel prichádzajúcich zľava a keď vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla z jeho ľavej strany nemohol cez vozovku bezpečne prejsť. Ţalobcovi sa napadnutým rozhodnutím kladie za vinu, ţe pred vstupom na vozovku, pri pouţití priechodu pre chodcov, sa dostatočne nepresvedčil zľava, vzhľadom na dopravnú situáciu, či tak môţe urobiť bez nebezpečenstva, nakoľko ako účastník cestnej premávky (chodec) ohrozil vodiča Ford Escort, ev. č. N., ktoré viedol T., ktorému spôsobil nebezpečenstvo a to tak, ţe mu vstúpil spoza zaparkovaného vozidla a vbehol do jeho jazdnej dráhy cez priechod pre chodcov, následne došlo ku kontaktu vozidla s chodcom. Ţalovaný konštatoval, ţe ţalobca svojím konaním porušil § 53 ods. 2 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb., od uloţenia sankcie upustil s poukazom na § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. Zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov krajský súd preskúmal v intenciách ustanovení § 53 ods. 2, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. v spojení s § 22 ods. 1, písm. g / zákona č. 372/1992 Zb., s § 73 ods. 1, 2, s § 74 ods. 2, s § 51 uvedené zákona, v intenciách § 46 a § 47 ods. 1, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení 4 7Sžo/48/2015 neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), tieţ v intenciách čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorú právnu úpravu citoval, postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je vydané na základe nedostatočného zisteného skutkového stavu veci, keď ţalovaný nemal k dispozícii všetky podklady na rozhodovanie vo veci. Zdôraznil, ţe znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie rozoberajú prípady, kedy by k dopravnej nehode nedošlo, a to buď konaním ţalobcu ako chodca alebo vodiča dopravného prostriedku, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody. Obaja znalci ustálili, ţe v prípade, keby vodič išiel rýchlosťou 35 km/h (znalec O. ustálil túto primeranú rýchlosť na 37 km/h), by nedošlo k dopravnej nehody v prípade, ţe by vodič brzdil tak, ako v skutočnosti brzdil (názor I.) alebo ţe by brzdil v polovičnom spomalení (názor I.). Aj z tohto pohľadu je,
názoru krajského súdu, potrebné ustáliť primeranú rýchlosť vozidla Ford, ktorá vzhľadom na miestne pomery, bola primeraná posudzovanej skutkovej situácii. Krajský súd dospel k záveru, ţe závery správnych orgánov, ţe jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody sú príčiny na strane ţalobcu, sú predčasné a v čase preskúmania rozhodnutia ţalovaného krajským súdom, vzhľadom na obsah administratívneho spisu, a aj závery jednotlivých znalcov, ktorí posudzujú jednotlivé situácie, ktoré by boli na strane vodiča, teda zníţenie rýchlosti, brzdná dráha, spôsob techniky jazdy, reakcie vodiča ako reagoval, mal by reagovať a pod., ktoré rozoberajú v jednotlivých znaleckých posudkoch, nepreukazujú jednoznačne, ţe by jedinou príčinou dopravnej nehody bolo správanie ţalobcu ako chodca. Takýto záver je predčasný, naviac, keď v konaní jednoznačne bolo preukázané, ţe vodič, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody prekročil zákonom stanovenú povolenú rýchlosť, pričom nie je ani jednoznačne určené, aká mala byť jeho primeraná rýchlosť. Skutočnosťami ako príčinami vzniku dopravnej nehody a zavinenia (úplného alebo čiastočného) zo strany ţalobcu sa správne orgány nezaoberali a ani tento aspekt nevyhodnocovali, preto bude potrebné v nariadenom znaleckom posudku ustáliť aj otázku primeranej rýchlosti vodiča, ktorú mal vzhľadom na uvedené pomery a dopravnú situáciu v danom čase s vozidlom Ford Escort realizovať a v nadväznosti na závery znaleckého posudku potom vyhodnotiť aj vo vzťahu k osobe ţalobcu, či konanie ţalobcu v čase dopravnej nehody bolo jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody alebo sa jedná o spoluvinu chodca a vodiča, resp. vinu výlučne na strane vodiča. Tieto skutočnosti sú,
názoru krajského súdu, podstatné nielen vo vzťahu k výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ale aj k uvedeniu 5 7Sžo/48/2015 dôvodov rozhodnutia.
2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2014 zo dňa 16.07.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2014 zo dňa 16.07.2014, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru 7 7Sžo/48/2015 Dolný Kubín - Okresný dopravný inšpektorát v Námestove č. ORPZ-DK-ODI4-P-63/2013 zo dňa 23.04.2014. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Dolný Kubín - Okresný dopravný inšpektorát v Námestove uvedeným rozhodnutím uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1, písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa ţalobca dopustil dňa 28.12.2012 v čase o 14:55 hod., keď prechádzal ako chodec po miestnej komunikácii ulici M. R. Štefánika v Námestove, na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozhodnutia a
3 uvedeného zákona správny orgán prvého stupňa upustil od uloţenia sankcie. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal uţ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi 8 7Sžo/48/2015 a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.). Do uvedenej právnej normy bola transformovaná poţiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadováţených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môţe v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uloţiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. 9 7Sžo/48/2015
čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo moţno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu moţnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z
čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 10 7Sžo/48/2015 ods. 1 dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb) musí podliehať rovnakému reţimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno–právnymi princípmi. V zmysle uvedeného keďţe čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí ,,o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná zodpovednosť za priestupok. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R
zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie
názoru najvyššieho súdu teda bolo treba tieţ na danú vec aplikovať čl. 6 ods. 1 prvá časť dohovoru, v súlade s ktorou právnou úpravou bolo nevyhnutné ţalobcovi ako obvinenému z priestupku poskytnúť obdobné záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku obvinenému z trestného činu. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutiu o vine obvineného z priestupku musí predchádzať zistenie skutkového stavu, z ktorého spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti 11 7Sžo/48/2015 je zrejmé, ţe obvinený z priestupku sa dopustil protispoločenského konania, ktorým naplnil skutkovú podstatu priestupku zákonodarcom ustanoveného v zákone č. 372/1990 Zb.
372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok).
1, 4, správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Dolný Kubín - Okresný dopravný inšpektorát v Námestove príslušný na rozhodnutie
zákona č. 372/1990 Zb. v prvom stupni a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Ţiline, Krajský dopravný inšpektorát, ako odvolací správny orgán v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadováţili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba povaţovať za predčasné, 12 7Sžo/48/2015 a preto súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, keď ţalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe správna úvaha správnych orgánov oboch stupňov, na základe ktorej ustálili svoj právny záver, ţe jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody sú príčiny na strane ţalobcu, je predčasná a ani nevyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania vzhľadom na obsah administratívneho spisu, keď aj závery jednotlivých znalcov, ktorí posudzovali jednotlivé situácie, ktoré by boli na strane vodiča, ktoré rozoberajú v jednotlivých znaleckých posudkoch, zamerajúc pozornosť na skutočnosť, kedy by k dopravnej nehode nedošlo, jednoznačne nepreukazujú, ţe by jedinou príčinou dopravnej nehody bolo správanie ţalobcu ako chodca, s prihliadnutím na to ţe v konaní bolo tieţ preukázané, ţe vodič, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody, prekročil zákonom stanovenú povolenú rýchlosť, pričom v danom prípade nebolo ani určené, aká mala byť jeho primeraná rýchlosť. Aj odvolací súd zastáva názor, ţe skutočnosťami preukazujúcimi vznik dopravnej nehody a zavinenia (úplného alebo čiastočného) zo strany ţalobcu v príčinnej súvislosti všetkých okolností dopravnej situácie v čase a miesta nehody a ich účastníkov sa správne orgány doposiaľ ani dostatočne nezaoberali a ani tento aspekt nevyhodnocovali. Bude preto potrebné v ďalšom dokazovaní zamerať pozornosť na skutkové zistenia, preukazujúcu skutočnú dopravnú situáciu v danom čase a túto vyhodnotiť vo vzťahu k osobe ţalobcu, či konanie ţalobcu v čase dopravnej nehody bolo jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody alebo sa jedná o spoluvinu chodca a vodiča. Určenie rozsahu a dôkazných prostriedkov je v právomoci správneho orgánu. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol súhlasiť z odvolacou námietkou ţalovaného, ţe v preskúmavanom prípade bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ako aj s odvolacou námietkou, ţe v tomto konaní skúmanie zavinenia vodiča ako účastníka dopravnej nehody je právne irelevantné.
4 zákona č. 8/2009 Z. z. účinného v čase dopravnej nehody pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. 13 7Sžo/48/2015
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z citovaných článkov ústavy vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, ţe súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a skutkovývh zistení daného prípadu doposiaľ skutkové oklonosti jednoznačne nepotvrdzujú zavinenie ţalobcu, ktorému sa kladie za vinu, ţe nevenoval dostatočnú pozornosť dňa 28.12.2012 v čase od 14:55 h na priechode pre chodcov po miestnej komunikácii M. R. Štefánika v Námestovo, keď pred vstupom na vozovku sa dostatočne nepresvedčil zľava, vzhľadom na dopravnú situáciu, či tak môţe urobiť bez nebezpečenstva, nakoľko ako účastník cestnej premávky (chodec) ohrozil vodiča Ford Escort, ev. č. N., ktoré viedol T., ktorému tým spôsobil nebezpečenstvo. Zákonodarca v citovenej právnej norme ustanovenej v § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. účinného v čase dopravnej nehody, ukladá chodcovi povinnosť presvedčiť sa, či môže vstúpiť na vozovku bez nebezpečenstva, pred vstupom na vozovku a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Skutkové okolnosti daného prípadu však potvrdzujú, ţe ku kolízii medzi ţalobcom a motorovým vozidlom došlo potom ako sa ţalobca na prechode pre chodcov uţ nachádzal, ktorej skutočnosti správne orgány oboch stupňov doposiaľ ani nevenovali náleţitú pozornosť, majúce za následok predčasné a teda nesprávne vyhodnotenie zavinenia ţalobcu. 14 7Sžo/48/2015 Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náleţite preskúmal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci v rozsahu ţalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náleţite vysporiadal so zásadnými ţalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd sa nestotoţnil s námietkami ţalovaného, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne vyhodnotil skutkový stav (§ 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p.). Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd povaţoval námietky ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. Ţalobcovi priznal náhradu trov tohto konania, keďţe v tomto konaní mal úspech. Priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej sluţby – podanie vyjadrenia k odvolaniu ţalovaného - 61,84 Eur a reţijný paušál za úkon 8,39 Eur + 20% DPH,
4 v spojení s § 14 ods. 1, písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov, v celosti 84,28 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. 15 7Sžo/48/2015 V Bratislave dňa 30. novembra 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.