1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného z
9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. zastaviť. Prvostupňový správny orgán (Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky, Odbor ochrany prírody a starostlivosti o krajinu) ako príslušný orgán štátnej správy
1 písm. c/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 65 ods. 1 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“), na základe ţiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckej spoločnosti Čierny Váh so sídlom Liptovská Teplička č. 513 a doručenej prvostupňovému správnemu orgánu dňa
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. 3 7Sžo/62/2015 Krajský súd s poukazom na to, ţe zákonným predpokladom podania správnej ţaloby v správnom súdnictve je, aby ţalobca preukázal, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné, konštatoval, ţe v danom konaní ţalobca nebol ţiadateľom o udelenie výnimky k odstrelu medveďa hnedého a je nesporné, ţe výnimka k odstrelu bola povolená ţiadateľovi len na dobu určitú t. j. do 15. decembra 2008. Nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla ţalobcovi tým, ţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola daná výnimka k odstrelu udelená.
názoru krajského súdu ţalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania, keďţe ţalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t. j. realizácia jeho práv bola výlučne formálneho charakteru, bez toho, aby reálne zabezpečila výhodnejší, resp. priaznivejší výsledok. Tieţ zastával názor, ţe právne čistejšie a vhodnejšie by bolo zastaviť konanie ako také, nielen rozkladové konanie. Ďalej krajský súd vychádzajúc zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. júna 2014, číslo Snţ 72/2013 (po správnosti z 24. júna 2014, číslo Snj 72/2013; pozn. odvolacieho súdu), konštatoval, ţe ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného ţivočícha - medveďa hnedého stratilo
3 zákona č. 543/2002 Z. z. platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Ak teda čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie uplynie ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu podaný. Uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by orgán rozhodujúci o rozklade nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť, zmeniť, alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť. Krajský súd uzavrel, ţe samotný formálny priebeh konania o rozklade by nepredstavoval pre účastníka konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore tak so zásadou materiálnej pravdy ako aj zásadou hospodárnosti konania. Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil
1 4 7Sžo/62/2015 OSP. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďţe ţalobca vo veci nemal úspech a ţalovaný nárok na ich náhradu nemá zákonný nárok. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Ţalobca v dôvodoch odvolania namietal, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Ţalobca dal opätovne do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
názoru ţalovaného je motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor ţalovaného, nie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody. Ţalovaný uviedol, ţe ţalobca en bloc napáda svojimi rozkladmi a ţalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané odborom výkonu štátnej správy ministerstva, čo opätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania, nakoľko napadnutie všetkých rozhodnutí o povolení výnimiek vydaných uvedeným odborom ministerstva vylučuje akýkoľvek individuálny prístup ţalobcu k jednotlivým predmetom konania. Zdôraznil, ţe platnosť povolenej výnimky pominula v zmysle § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z., a teda rozhodnutie
tohto ustanovenia stratilo platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. V konaní o rozklade teda pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania nebolo potrebné zo strany odvolacieho orgánu zrušiť prvostupňové rozhodnutie, pretoţe toto stratilo platnosť priamo na základe uţ vyššie menovaného ustanovenia a v čase, kedy prebiehalo konanie o rozklade, bolo uţ neplatné. Dodal, ţe ţalovaný konal v súlade s platnou legislatívou a na základe správneho posúdenia veci, keď napadnutým rozhodnutím zastavil správne konanie o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu
9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. z dôvodu odpadnutia dôvodu na konanie v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. z dôvodu, ţe rozhodnutie vydané
tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Ţalovaný uviedol, ţe skutočnosť, ţe ţalovaný musel v danej veci rozhodnúť o zastavení konania kvôli tomu, ţe odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemoţno v nijakom prípade povaţovať za odňatie práv ţalobcu postupom správneho orgánu. Ţalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002, sp. zn. 4Sţ/98-102/02,
ktorého „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ a dodal, ţe opätovné prejednanie danej veci 7 7Sžo/62/2015 by neprinieslo pre ţalobcu priaznivejší výsledok, práve naopak, opätovným prejednaním veci by sa spôsobili zbytočné prieťahy v konaní. Ţalovaný taktieţ povaţoval za potrebné poukázať na to, ţe ak by rozhodnutím o rozklade zrušil prvostupňové rozhodnutie, vystavil by ţiadateľa situácii, ţe prípadná realizácia výnimky by nebola uskutočnená na základe existujúceho rozhodnutia, t.j. dopustil by sa priestupku alebo iného správneho deliktu
zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K ţalobcom opätovne uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sţp/3/2011 ţalovaný poukázal na to, ţe predmetný rozsudok nie je moţné pouţiť, pretoţe sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie ţaloby, pričom ţalobca v tomto konaní nie je aktívne legitimovaný na podanie ţaloby, keď nepreukázal, aká ujma na právach mu vznikla tým, ţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie. Na záver poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2012, sp. zn. 5Sţp/31/2012
ktorého „ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by mali zakaždým zvažovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju pozornosť a prostriedky na čisto formálne, obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto konania.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP, § 492 ods. 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, 8 7Sžo/62/2015 ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca proti ţalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania zákonnosti jeho rozhodnutia z
ustanovení zákona č. 71/1967 Zb..
2 SSP, odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
9 7Sžo/62/2015 doterajších predpisov.
1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.
čl. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 10 7Sžo/62/2015
čl. 152 ods. 4 ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z posledne zmieňovaného článku ústavy vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Poţiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťaţisko činnosti orgánov verejnej správy a správneho súdnictva, pretoţe dikcia zákona nemôţe byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, ţe súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 ústavy) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd zastáva zhodný názor ako krajský súd, ţe ţalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z.
9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody konanie
tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol;
3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z., rozhodnutie vydané
tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané; Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha - medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, ţe odpadol predmet konania, keďţe výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Povinnosťou správneho orgánu v zmysle citovanej právnej úpravy § 82 ods. 9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z., je zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Citovanou právnou úpravou zákonodarca zveruje do právomoci orgánu 11 7Sžo/62/2015 ochrany prírody povinnosť zastaviť konanie, ak dôvod na konanie odpadol, keď ustanovuje, ţe rozhodnutie vydané
tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, v dôsledku ktorej úpravy je zrejmé, ţe „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. V súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 82 ods. 9 písm. a/ menovaného zákona ústredný orgán štátnej správy, ktorý koná o rozklade, preto musí konanie o udelenie výnimky zastaviť, keďţe uplynutím doby rozhodnutie o výnimke na povolenie k odstrelu chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, stratilo platnosť, čím dôvod na konanie odpadol. Vzhľadom k uvedenému, ak
9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. došlo k zastaveniu správneho konania z dôvodu, ţe uplynutím času, ktorým bolo uplynutie lehoty na odstrel chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, odpadol dôvod na konanie o povolení výnimky, je takýto postup a rozhodnutie v súlade so zákonom, keďţe rozhodnutie orgánu ochrany prírody
9 písm. a/ menovaného zákona správneho orgánu nemá predmet konania, pretoţe takýmto predmetom konania nie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka, a preto ak takáto výnimka neexistuje, keďţe jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Ak ţalovaný správny orgán postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, postupoval zákonným spôsobom a krajský súd nemá inú moţnosť ako ţalobu zamietnuť, keď navyše takýmto rozhodnutím nedochádza k zaloţeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ani práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb uţ nimi nemôţu byť priamo dotknuté. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/2007, v ktorom ústavný súd (okrem iného) tieţ konštatoval, ţe v aplikačnej činnosti štátnych orgánov treba zohľadniť účel zákona, keď uviedol: „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu 12 7Sžo/62/2015 prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. Vychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu ţalovaný v preskúmavanom rozhodnutí správne aplikoval citované právne normy ustanovené v § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. Odvolací súd v danej súvislosti súčasne dáva do pozornosti ţalobcovi, ţe súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale jeho povinnosťou je na základe ţalôb, v rozsahu ich dôvodov, posudzovať, či napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade so zákonom, pričom správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému je právne irelevantné, či došlo k realizácií podmienok výnimky alebo nie. Základným cieľom konania v správnom súdnictve
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí a postupov správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Zákonným predpokladom podania správnej ţaloby v správnom súdnictve je teda skutočnosť, ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie ukrátenia práv ţalobcu nezákonným rozhodnutím ex offo. Ak teda výnimka k odstrelu, ktorá bola povolená ţiadateľovi len na dobu určitú a ktorá v priebehu konania o jej udelenie uplynula, čo malo za následok stratu platnosti tejto výnimky, odvolací súd zastáva názor, ţe ţalobcovi nemohla vzniknúť ujma na jeho právach tým, ţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu straty platnosti výnimky uplynutím doby, na ktorú bola táto výnimka udelená. Ak došlo k uplynutiu lehoty platnosti výnimky na odstrel chráneného ţivočícha aţ v priebehu konania o rozklad, ţalovaný ako príslušný odvolací správny orgán mal zastaviť konanie celé. Pokiaľ však ţalovaný zastavil len konanie o rozklade, dopustil sa procesného pochybenia.
názoru odvolacieho súdu však uvedené pochybenie nie je takou vadou, 13 7Sžo/62/2015 ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci predmetnej právoplatne udelenej výnimky, keďţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu, ţe odpadol predmet preskúmania, nakoľko rozhodnutie o udelení predmetnej výnimky stratilo uplynutím času platnosť priamo na základe zákona. V danej súvislosti aj senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, ţe nie kaţdé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému tieţ zastáva názor, ţe ţalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach v dôsledku zastavenia konania rozhodnutím o zastavení rozkladového konania, a preto krajský súd správne a v súlade so zákonom postupoval, keď ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zamietol. Pokiaľ ţalobca poukazoval na závery plynúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. apríla 2012, č. k. 1Sţp/3/2011, odvolací súd k tomu dodáva, ţe uvedené rozhodnutie bolo prijaté ešte pred prijatím zjednocujúceho stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k zjednoteniu výkladu § 82 ods. 9 písm. a/ a § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. o dôsledkoch neplatnosti povolenia na usmrtenie chráneného ţivočícha na priebeh súdneho konania (Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2014, Snj 72/2013), a preto odvolací súd nemal dôvod sa týmto rozhodnutím podrobnejšie zaoberať. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovaţoval námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu, a preto pokiaľ krajský súd ţalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 219 ods. 1, 2 a § 492 ods. 2 SSP potvrdil. Odvolací súd ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP, 14 7Sžo/62/2015 pretoţe v tomto konaní úspech nemal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 30. novembra 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.