Obsah (17)

§ 250j§ 50§ 11§ 79§ 491§ 492§ 250i§ 219§ 2§ 51§ 70§ 73§ 3§ 32§ 34§ 35§ 46

Najvyšší súd 5Sžo/165/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Morav

§ 250jods.

1 O.s.p. ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OU-KE-OOP1-2014/033409/VAN zo dňa 22.09.2014 zamietol a ţalobcovi náhradu trov konania s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal. 2. Rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2014/033409/VAN zo dňa 22.09.2014 ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-OVVS-MI-2013/005093 zo dňa 14.05.2014, ktorým ţalobcu uznal vinného zo spáchania priestupku proti majetku

§ 50ods.

1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch , ktorého sa mal dopustiť tým, ţe dňa 14.02.2014 v čase okolo 7.00 hod. kliešťami preštikol na vstupnej bráne do areálu bývalého poľnohospodárskeho druţstva v obci Vojnatina visiaci zámok a tak umoţnil vstup na pozemok dvom traktorom a kamiónu, čim úmyselne poškodením cudzej veci vo vlastníctve MariánaM.. PečeňákaP. spôsobil škodu na jeho majetku vo výške 5,- €. Za uvedený priestupok bola ţalobcovi

§ 11ods.

1 písm. b/ v spojení s § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch uloţená pokuta vo výške 10,- € a

§ 79ods.

1 zákona o priestupkoch bola ţalobcovi uloţená povinnosť zaplatiť štátu trovy konania spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16,- €. 3. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe v priestupkovom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie priestupku a uloţenie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal dopustiť porušenia zákona, priestupok spáchal s tým, ţe postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti a podmienky, za ktorých došlo k spáchaniu priestupku a následky s ním spojené môţu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie priestupku. Poukázal na ustanovenie § 50 zákona o priestupkoch, ktoré vymedzuje zákonné podmienky spáchania priestupku proti majetku tak, ţe priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádeţou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením vecí z takého majetku alebo sa o takéto konanie pokúsi. Zároveň uviedol, ţe v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný

osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin, pričom na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie. V súvislosti s úlohou správneho súdu pri preskúmaní rozhodnutia ţalovaného je potrebné skúmať, či správne orgány vecne príslušné na konanie 3 5Sžo/165/2015 zistili skutkový stav v dostatočnom rozsahu, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi prepismi a či obsahovalo zákonom prepísané náleţitosti. Správny súd tak preskúmava hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, pričom v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. skúma aj to, či procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

1. Z administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, ţe ţalobca vo svojej výpovedi pred správnym orgánom uviedol, ţe vlastní halu v areáli bývalého poľnohospodárskeho druţstva v obci Vojnatina, pričom dňa 14.02.2014 mu kamiónom doviezli hnojivo, ktoré si v uvedenej hale chcel uskladniť, pričom v čase okolo 7.00 hod. prišiel za stráţnikom objektu DávidomD. PopovičomP., aby mu odomkol bránu a umoţnil vstup do objektu. Menovaný mu uviedol, ţe má zákaz od MariánaM.. PečenákaP. vpustiť do areálu vozidlá, o ktorých nevie. Ţalobca tvrdil, ţe hnojivo potreboval uskladniť, preto kliešťami preštikol visiaci zámok na reťazi a tak umoţnil vstup vozidla s hnojivom do objektu. Bol ochotný MariánoviM. PečenákoviP. za poškodený visiaci zámok uhradiť sumu 5,- € a rešpektuje aj skutočnosť, ţe MariánM. PečenákP. nechá celú záleţitosť prešetriť súdom. MariánM. PečenákP. pred správnym orgánom uviedol, ţe dňa 14.02.2014 v čase okolo 7.00 hod. mu ţalobca preštikol visiaci zámok na vchodovej bráne, pričom mu vznikla škoda 5,- € za poškodený zámok, ale vstupom kamiónu do hospodárskeho dvora v obci Vojnatina mu ţalobca poškodil aj cestu, ktorú musel dať do pôvodného stavu, pričom spoločnosť EUROVIA, s.r.o., Michalovce mu za opravu vyfakturovala sumu 432,- €, z čoho vyplýva, ţe konaním ţalobcu mu bola spôsobená škoda vo výške 432,- €. Uvedené skutočnosti mal krajský súd za preukázané aj výpoveďami svedkov DávidaD. PopovičaP. a MarošaM. ŠuchtuŠ..
2. Krajský súd nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu o nezákonnom konaní MáriaM. PečenákaP., ktorý mu mal znemoţniť vstúpiť do objektu na nehnuteľnosti vo vlastníctve jeho manţelky, nakoľko ţalobca nemá k predmetným nehnuteľnostiam ţiadny právny vzťah, tento má len jeho manţelka HelenaH. KentošováK.. Súd sa taktieţ nestotoţnil ani s tvrdením ţalobcu o splnení podmienok konania v krajnej núdzi, keďţe nešlo o nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chráneného zákonom, nakoľko ţalobca mohol ním tvrdené nebezpečenstvo odstrániť inak ako preštiknutím zámku. V súvislosti s uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 19C/63/2014-67 zo dňa 16.04.2014, ktorým bola spoločnosti 4 5Sžo/165/2015 PEMAGRO, s.r.o. (v ktorej je MariánM. PečenákP. konateľom) uloţená povinnosť zdrţať sa konania, ktorým by dochádzalo k obmedzovaniu prístupu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam uviedol, ţe predbeţné opatrenie bolo vydané vo veci manţelky ţalobcu a preto aj túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností dospel krajský súd k záveru, ţe v správnom konaní bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobca sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, čím spáchal priestupok

§ 50ods.

1 zákona o priestupkoch, a preto správne orgány postupovali správne, keď mu za uvedené porušenie právnej povinnosti uloţili pokutu

§ 50ods.

2 zákona o priestupkoch.

1. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe jeho manţelka síce je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. 856X., avšak s poukazom na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka ide o nehnuteľnosti patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Konštatovanie krajského súdu o neexistencii právneho vzťahu ţalobcu k nehnuteľnostiam je preto v rozpore s reálnym skutkovým a právnym stavom. Aj v prípade, ţe by predmetné nehnuteľnosti patrili do výlučného vlastníctva jeho manţelky, ţalobca zastáva názor, ţe inštitút krajnej núdze bol ako blízka osoba oprávnený realizovať. Ţalobca konal výlučne v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o priestupkoch, nakoľko odvracal priamo hroziaci útok resp. nebezpečenstvo záujmu chránenému zákonom, ktorým vlastnícke právo nepochybne je a zároveň poukázal na to, ţe následok konania ţalobcu nebol rovnako závaţný ako následok, ktorý ohrozil. Opätovne zdôraznil, ţe k uzamknutiu brány došlo zo strany MariánaM.. PečenákaP. bez akéhokoľvek právneho dôvodu, nakoľko ani on ani spoločnosť PEMAGRO, s.r.o. nevlastní nehnuteľnosti, na ktorých je vstupná brána areálu bývalého poľnohospodárskeho druţstva postavená, pričom aj za predpokladu, ak by na strane MariánaM.. PečenákaP. bol daný dôvod vo forme vlastníctva oplotenia predmetného areálu, takýto výkon vlastníckeho práva je potrebné povaţovať za jeho zneuţívanie na ujmu práv ţalobcu a jeho manţelky. Zároveň poukázal na skutočnosť, ţe vzniknutú situáciu nemohol riešiť iným spôsobom a preto realizoval svoje právo vstupu na pozemok svojpomocou v súlade s ustanovením § 6 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené mal ţalobca za to, ţe správne orgány svojou rozhodovacou činnosťou poskytujú ochranu 5 5Sžo/165/2015 protiprávnemu stavu.
2. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. 9.

§ 491ods.

1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10.

§ 492ods.

2 S.s.p. odvolacie konania

piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. 11. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). 12.

§ 250iods.

3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 13.

§ 219ods.

1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14.

§ 219ods.

2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6 5Sžo/165/2015 15.

§ 2ods.

1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný

osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 16.

§ 11ods.

1 písm. b/ zákona o priestupkoch, za priestupok moţno uloţiť pokutu. 17.

§ 50ods.

1 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádeţou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. 18.

§ 50ods.

2 zákona o priestupkoch, za priestupok

odseku 1 moţno uloţiť pokutu do 331,- €. 19.

§ 51zákona č.

372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - ďalej len „správny poriadok“). 20.

§ 70ods.

2 zákona o priestupkoch, ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená a nebola dobrovoľne nahradená, uloţí správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáţe poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán. 21.

§ 73ods.

2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemoţno donucovať. 22.

§ 3ods.

1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. 7 5Sžo/165/2015 23.

§ 3ods.

5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 24.

§ 32ods.

1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 25.

§ 34ods.

5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 26.

§ 35ods.

1 správneho poriadku, kaţdý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. 27.

§ 46

správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

1. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu konštatuje, ţe vo vzťahu k porušeniu práva ţalobcu sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
2. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku proti majetku je potrebné kumulatívne splnenie podmienok viaţucich sa na subjekt (páchateľ priestupku), subjektívnu stránku (pri priestupku proti majetku sa vyţaduje úmyselné zavinenie), objekt, t.j. vlastníctvo, resp. cudzí majetok (bez ohľadu na druh a formu vlastníctva) a objektívna stránka (konanie, ktorého sa dopustil ţalobca spáchaním priestupku proti majetku tým, ţe úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku).

názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci moţno skonštatovať splnenie týchto podmienok, keďţe v konaní bolo dostatočne preukázané, ţe skutok spáchal ţalobca (k čomu sa ţalobca priznal a uvedené je potvrdené aj výpoveďami svedkov). Rovnako je nepochybné, ţe ţalobca sa dopustil tohto konania úmyselne, pričom si bol vedomý, ţe spôsobuje škodu na majetku, ktorý mu nepatrí. Pokiaľ ţalobca namietal, 8 5Sžo/165/2015 ţe vstupná brána sa nachádza na účelovej komunikácii, ktorá nepatrí MariánoviM. PečenákoviP. (poškodenému), táto skutočnosť nemení nič na tom, ţe došlo k poškodeniu majetku, ktorý nie je vo vlastníctve ţalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, ţe ţalobcom namietané nejasnosti týkajúce sa usporiadania vlastníckych vzťahov v rámci predmetného areálu nebolo moţné v správnom konaní posudzovať, nakoľko tieto otázky patria do výlučnej právomoci súdov.

1. K odvolacej námietke ţalobcu týkajúcej sa splnenia podmienok krajnej núdze je potrebné uviesť, ţe podstata krajnej núdze spočíva v tom, ţe pri nej dochádza k stretu dvoch záujmov chránených zákonom, pričom jednému z nich hrozí porucha (tzv. chránený záujem), ktorá môţe byť odvrátená len poruchou druhého záujmu (tzv. obetovaný záujem). Posudzovanie taxatívneho splnenia ďalších princípov krajnej núdze, a to princípu proporcionality a princípu subsidiarity príslušnými správnymi orgánmi, respektíve súdmi v rámci súdneho prieskumu, prichádza do úvahy aţ po ustálení, ţe v konkrétnom prípade záujmu chránenému zákonom, nebezpečenstvo bezprostredne hrozilo. Existencia nebezpečenstva priamo hroziaceho záujmu chráneného zákonom, prípadne zdanlivá existencia takéhoto nebezpečenstva však sama o sebe ešte nezbavuje obvineného zodpovednosti za stíhaný priestupok. Odvolací súd zastáva názor, ţe samotným znemoţnením vjazdu dopravných prostriedkov do areálu na nehnuteľností vo vlastníctve manţelky ţalobcu bezprostredne nehrozilo nebezpečenstvo dotknutému záujmu, a teda nebola splnená kľúčová podmienka krajnej núdze. Táto skutočnosť (znemoţnenie vjazdu do areálu) ešte ţalobcu neoprávňovala svojpomocne vstúpiť na predmetné nehnuteľnosti. Navyše ţalobca pristúpil k preštiknutiu zámku bez toho, aby vyuţil akékoľvek zákonné prostriedky na uplatnenie svojich resp. majetkových práv jeho manţelky. Pokiaľ sa ţalobca odvolával na rozhodnutie o predbeţnom opatrení je potrebné uviesť, ţe predmetné uznesenie nebolo vydané v prospech ţalobcu ale jeho manţelky, ktorá by sa mohla domáhať súdneho výkonu tohto rozhodnutia. Záverom odvolací súd povaţoval za potrebné dodať aj to, ţe prípadné občianskoprávne nároky účastníkov konania titulom náhrady škody, je moţné uplatniť si súdnou cestou v občianskom súdnom konaní v zmysle § 3 O.s.p.. Práve občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúţi na jej upevňovanie a rozvíjanie, pričom kaţdý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţujúc rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo 9 5Sžo/165/2015 a náleţite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny vo výroku

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p.. 32. Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, ţe krajský súd nepochybil, ak ţalobu v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

§ 219ods.

1, 2 a s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.

1. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p., v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.
2. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
3. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. októbra 2016 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková