Najvyšší súd 5Sžo/127/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Morav

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.

1. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2. Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
3. Odvolací súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že napadnutým rozhodnutím č. SLV-PS-PK-67/2013 zo dňa 25.07.2013 žalovaný potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 83 zo dňa 17.04.2013, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky z dôvodu, že svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
4. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, 5Sžo/127/2015 5 ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
5. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.
6. Úlohou odvolacieho, ako aj krajského súdu v preskúmavacom konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. z hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere.
7. Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. sú jednak: 1) porušenie služobnej prísahy, alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jednak 2) jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
8. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
9. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.).
10. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Zb. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený 5Sžo/127/2015 6 orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
11. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z.).
12. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.
13. Úlohou súdu vykonávajúceho prieskum rozhodnutia správneho orgánu nie je nahrádzať jeho činnosť, ale len preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý jeho prijatiu predchádzal. Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru je potrebné, aby bolo žalobcovi dostatočne preukázané, že svojím konaním závažným spôsobom porušil základnú povinnosť a zároveň boli dodržané všetky jeho procesné práva.
14. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom administratívneho ako i súdneho spisu plne stotožnil s právnym záverom a dôvodmi rozhodnutia, ktoré sú prezentované v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu a v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. plne poukazuje na jeho znenie.
15. Zhodne s názorom krajského súdu ani podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nie je možné považovať za skutkovo podložené a súladné so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol v danej veci vecne správne, keď rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu správneho orgánu odvolací súd zistil, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ustanovením § 238 ods. 4 zákona, t.j. podľa 5Sžo/127/2015 7 vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a záver, ku ktorému správny orgán dospel, nezodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnymi závermi správnych orgánov oboch stupňov, že v administratívnom konaní bolo porušenie služobnej prísahy a zvlášť hrubé porušenie povinnosti riadne preukázané.
16. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. malo podľa žalovaného spočívať v tom, že žalobca dňa 22.02.2013 v čase okolo 21.30 hod., keď spolu s nstržm. V. S. vykonával dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v obci Liptovská Osada zastavil nákladné motorové vozidlo zn. Avia, ktoré viedol agent A. H. a po istej komunikácii v angličtine si žalobca od neho prevzal finančnú hotovosť vo výške 30 eur (za to, že jazdil bez bezpečnostného pásu), k tejto sume nevypísal a nevydal diely pokutových blokov (A a B) a vodičovi dal pokyn rukou, aby odišiel. Žalobca prevzatú sumu nezapísal do hliadkovej knižky ani nevykázal v žiadnych iných služobných pomôckach. Do zápisnice k výzve na opis žalobcu agent uviedol, že s ním ,,jednal jeden človek a ten mal uniformu...bol to človek bielej pleti, strednej postavy, okolo 40 rokov, mal výrazné veľké oči. Súčasťou administratívneho spisu je aj listina označená ako doslovný písomný prepis rozhovoru agenta s neznámym policajtom, z ktorej listiny vyplýva len vyjadrenie o pokute vo výške 60,- resp. 30,- €.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaným zistený skutkový stav vychádzajúci predovšetkým zo zápisnice o výsluchu agenta nemožno považovať za skutkový stav, ktorý by spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností odôvodňoval záver o tom, že žalobca spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Pokiaľ žalovaný oprel svoj záver o spáchaní skutku žalobcom o výpoveď agenta, je nevyhnuté, aby takýto dôkaz spĺňal kritéria zrozumiteľnosti, presvedčivosti, vierohodnosti a zároveň nesmie byť spochybniteľný inými dôkazmi. Z výpovede agenta, doslovne preloženého rozhovoru medzi žalobcom a agentom, ale aj ostatných záznamov v administratívnom spise však nie je možné vierohodným spôsobom identifikovať žalobcu, predmet pokuty a ďalšie okolnosti skutku. Na základe týchto skutočnosti je nutné konštatovať, že žalovaný nepostupoval v zmysle ustanovení § 233 ods. 1 a § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.,
18. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že konanie o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. 5Sžo/127/2015 8 pre porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom je svojou povahou sankčným administratívnym konaním, na ktoré je nevyhnutné primerane aplikovať princípy trestného práva vrátane princípov dokazovania. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré by prispeli k dostatočnému zisteniu skutkového stavu a ktorých vykonanie umožňuje samotný zákon č. 73/1998 Z.z. (napr. krajským súdom zmienená konfrontácia, vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov, označenie bankoviek a iné.). Len pre doplnenie odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že dôkazy boli vykonané v rozsahu postačujúcom na preukázanie skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, bolo jeho povinnosťou náležitým spôsobom zdôvodniť nevykonanie ďalších do úvahy prichádzajúcich relevantných dôkazov.
19. Odvolací súd konštatuje, že uvedené pochybenia žalovaného viedli k nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Za týchto okolností sa odvolací súd stotožnil s krajským súdom a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby poskytnutej advokátom žalobcovi podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (vyjadrenie zo dňa 25.06.2015 k odvolaniu žalovaného 139,83 €, režijný paušál 8,39 € t.j. 148,22 € + DPH).

1. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. októbra 2016 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková