4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb. (ďalej len „zák. č. 100/1988 Zb.“) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. (ďalej len „zákona o sociálnom poistení“), pretože žiadateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok v čase, kedy Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o jeho žiadosti. Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ si podal dňa 21. júna 2013 žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 1. januára 1999. Právoplatným rozhodnutím Vojenského útvaru sociálneho zabezpečenia č. X./X.-VÚSZ/DO1 z 12. januára 1999 mu bol
114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný výsluhový dôchodok od
1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. vo veku 55 rokov, ktorý dosiahol dňa 6. februára 1995, teda pred účinnosťou zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala Piata časť zákona č. 100/1988 Zb. Rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok je
č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona o sociálnom poistení v kompetencii Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý je oprávnený zhodnotiť aj dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok. 3 7So/32/2015 Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, postupu odporkyne, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaného rozhodnutia a ani samotnému rozhodnutiu, krajský súd napadnuté rozhodnutie
2 OSP ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie namietajúc jeho nezákonnosť. Uviedol, že sa jedná už o druhý rozsudok krajského súdu v tejto veci. Prvým rozsukom krajský súd v konaní č. 15Sd/268/2013-20 zrušil rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa
114/1998 Z. z. o sociálnom zabezepčení vojakov priznaný výsluhový dôchodok od
ktorého mu bol nárok na výsluhový dôchodok priznaný. Taktiež v rozsudku sp. zn. 9So/41/2008 jednoznačne vyplýva, že zákon č. 100/1988 Zb. nemožno aplikovať na výsluhové dôchodky priznané
114/1998 a ani na výsluhové dôchodky priznané
zákona č. 328/2002 Z. z., čo je aj jeho prípad. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Keďže navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a po vzniku nároku na starobný 4 7So/32/2015 dôchodok nebol nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, v konaní o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa je potrebné postupovať
predpisov účinných pred
1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 21. júna 2010
4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z obsahu rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 12. januára 1999 vyplýva, že navrhovateľovi bol
114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný výsluhový dôchodok od
1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.
2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.
3 zákona č. 100/1988 Zb. dávka, na ktorú vzniká nárok rozhodnutím príslušného orgánu, sa môže priznať a vyplácať najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutí tejto dávky.
1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi vznikol vo veku 55 rokov, ktorý dosiahol dňa
citovaného ust. §94 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky (poberateľov výsluhových dôchodkov) vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ o takýto nárok samostatnou žiadosťou odporkyňu nepožiadal. O priznanie starobného dôchodku odporkyňu požiadal až dňa 21. júna 2013 a dôchodok žiadal priznať od 1. januára 1999. V zmysle § 91 ods. 1 zák. č. 114/1998 Z. z. starobné dôchodky z I. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok
č. 100/1988 Zb. (v danom prípade dňa
zákona č. 114/1998 Z. z. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský rad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu
zák. č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok
1 zákona o sociálnom poistení. Žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok je preto možné posúdiť len
1 zákona o sociálnom poistení, t.j.
predpisov účinných do 31.decembra 2003. 7 7So/32/2015 Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok
osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania). O dávkach dôchodkového zabezpečenia vojakov Československej armády rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (§ 142 ods. 4 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb.) Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné, preto rozsudok krajského súdu
l, § 219 ods. l, 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP potvrdil.
1 veta prvá OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.