Najvyšší súd 1Sžf/30/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca,

§ 246cods.

1 O.s.p. potvrdil. 18. Na prvom mieste Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods.

§ 205

O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods.

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej. 19. Ďalej zdôrazňuje, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sţo 84/2007, sp. zn. 6 Sţo 98/2008, sp. zn. 1 Sţo 33/2008, sp. zn. 2 Sţo 5/2009 či sp. zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či 9 1Sţf/30/2015 oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť. 20. V rámci vymedzeného rámca súdneho prieskumu a po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k preukázaniu porušenia colných predpisov ţalobcom sa stotoţňuje so skutkovými závermi a odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a aby nadbytočne neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa Najvyšší súd v svojom odôvodnení obmedzil na stručné zhrnutie skutkových okolností, zhodnotenie právnych záverov a námietok ţalobcu, pričom na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné. 21. Z obsahu administratívneho spisu má Najvyšší súd rovnako ako krajský súd za preukázané, ţe dňa 21.06.2012 vykonali pracovníci prvostupňového orgánu u ţalovaného ako daňového subjektu miestne zisťovanie, v rámci ktorého boli v prevádzkarni ţalobcu skontrolované skladové priestory, v ktorých ţalobca vykonal na základe oprávnenia na distribúciu č. 586131100003 a povolenia na predaj č. 586130600117, predaj liehu v spotrebiteľskom balení v daňovom voľnom obehu. Počas výkonu miestneho zisťovania bolo zistené, ţe ţalobca skladuje v priestoroch prevádzkarne spotrebiteľské balenia liehu: 1 ks Karpatské KB a 1 ks Jack Daniels, pričom išlo o uzatvorené spotrebiteľské balenie, na ktorom nebola nalepená kontrolná známka ako aj 2 ks Olé Mexicana Silver, pričom toto uzatvorené spotrebiteľské balenie bolo označené pretrhnutou kontrolnou známkou. O vykonanom miestnom zisťovaní prvostupňový orgán podľa § 37 ods. 4 zák. č. 563/2004 Z.z. spísal zápisnicu č. 9005891/1/1048255/2012 a následne predmetné spotrebiteľské balenia liehu zabezpečil rozhodnutím zn. 9005891/1/1048260/2012 zo dňa 21.06.2012, ktoré ţalovaný v rámci odvolacieho konania svojim rozhodnutím zn. 1100902/11614/2012/MH zo dňa 08.11.2011 potvrdil. Po uplynutí lehoty 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení, bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým predmetné SBL prepadli v prospech štátu 10 1Sţf/30/2015 a na základe odvolania ţalobcu bolo ţalovaným vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. 22. Ţalobca v odvolaní, rovnako ako v celom konaní namieta, ţe nedošlo k márnemu uplynutiu 15-dňovej lehoty na odstránenie pochybností, ktoré viedli k zabezpečeniu SBL, pretoţe predloţil všetky dôkazy preukazujúce pôvod a spôsob nadobudnutia dotknutých spotrebiteľských balení liehu, jeho mnoţstve, cene, kvalite, či o riadnom usporiadaní finančných povinností v súvislosti s dovozom alebo nákupom veci a ţe tieto skutočnosti predloţil včas, teda ešte pred uplynutím 15-dňovej lehoty (ešte v konaní o zabezpečení SBL) a ţe poskytol potrebnú súčinnosť. V tento súvislosti povaţuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe ţalovaný, prvostupňový orgán ani krajský súd nespochybňovali skutočnosti preukazujúce pôvod a spôsob nadobudnutia dotknutých spotrebiteľských balení liehu, jeho mnoţstvo, cenu, kvalitu, či riadne usporiadanie finančných povinností ako ani poskytnutie súčinnosti v tomto smere, nakoľko to nebol dôvod zabezpečenia SBL a ich následného prepadnutia. 23. Dôvodom prepadnutia predmetných SBL bola skutočnosť, ţe tieto SBL sa povaţujú v zmysle § 10 ods. 7 zák. č. 105/2004 Z.z. za neoznačené, čoho následkom je dopustenie sa colného (správneho) deliktu v zmysle § 47 ods. 2 písm.

1. b)zák. č. 105/2004 Z.z. a jeho zabezpečenie a následné prepadnutie v prospech štátu. Tieto skutočnosti boli dostatočne ozrejmené v prvostupňovom aj napadnutom rozhodnutí ako aj v rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd na dôvaţok dodáva, ţe výpočet dôvodov zabezpečenia veci v zmysle § 40 zák. č. 563/2009 Z.z. je len exemplifikatívny a nie taxatívny, a preto môţu byť dôvodom zabezpečenia aj iné skutočnosti ako tie príkladmo uvedené v predmetnom ustanovení. 24. Ţalobca taktieţ namieta, ţe ku skutočnosti, ţe SBL neboli riadne v zmysle zákona označené nedošlo jeho zavinením a opísal skutočnosti, za ktorých táto situácia nastala, a preto odmieta tvrdenia, ţe sa dopustil colného deliktu. Najvyšší súd má za to, ţe táto námietka nie je spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia krajského súdu, a to z dôvodu povahy daňového resp. colného konania a zodpovednosti za daňové resp. colné delikty. 11 1Sţf/30/2015 25. Najvyšší súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe celý systém daňového trestania za správne delikty, obsiahnuté v daňových predpisoch je postavený na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti za výsledok. Otázka zavinenia je v tejto súvislosti irelevantná, preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Ak teda správca dane zistil u ţalobcu skladovanie takých spotrebiteľských balení liehu, ktoré nie sú označené v zmysle zákona č. 105/2004 Z.z., nesie za to ţalobca zodpovednosť vrátane sankčných následkov za zistený stav bez ohľadu na jeho zavinenie, bez ohľadu na to, či chcel alebo vedel, ţe skladuje SBL neoznačené v súlade so zákonom a bez ohľadu na to, či tento stav bol zavinený dodávateľom ako treťou osobou. V prípade zistenia neoznačených SBL je v zmysle § 47 ods. 2 písm.
2. b)povinnosť tento tovar zabezpečiť, čo sa stalo, a to u ţalobcu v jeho skladových priestoroch, a preto je ţalobca povinný znášať zodpovednosť za tento stav. 26. Dôkazy osvedčujúce spôsob a pôvod nadobudnutia spotrebných balení liehu, ktoré sa v zmysle zákona č. 105/2004 Z.z. povaţujú za neoznačené, či uţ v dôsledku ich pretrhnutia alebo iného poškodenia sú pre aplikáciu ustanovenia § 47 ods. 2 písm.
3. b)o colnom delikte irelevantné. Pre vyvodenie tejto deliktuálnej zodpovednosti je rozhodujúca len skutočnosť, ţe boli zistené neoznačené SBL, teda objektívne porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z colných predpisov bez ohľadu na zavinenie. Na základe týchto skutočností nie sú odvolacie námietky ţalobcu spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu. 27. K námietke ţalobcu, ţe mu zabezpečením SBL bolo znemoţnené označenie SBL novou kontrolnou známkou v zmysle § 10 ods. 40 a 41 zák. č. 105/2004 Z.z. Najvyšší súd uvádza, ţe túto obranu ţalobcu povaţuje za účelovú. Svoju snahu o označenie novou kontrolnou známkou počas, ako ani po zabezpečení predmetných SBL ţalobca ţiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani, ţe by boli splnené podmienky na vyuţitie tohto zákonného postupu. Navyše túto námietku neuviedol ţalobca ani v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a ani v ţalobe o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného, a preto neobstojí tvrdenie, ţe tento postup chcel vyuţiť, no konaním prvostupňového orgánu mu to bolo znemoţnené. 28. Pre úplnosť povaţuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe ţalobca uplatnil v odvolaní námietky zaloţené na rovnakých základoch a právnych argumentoch ako v ţalobe 12 1Sţf/30/2015 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, ktoré podľa neho preukazujú dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom krajský súd sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal. 29. Námietku ţalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu rovnako nepovaţuje Najvyšší súd za dôvodnú, nakoľko ako uţ bolo mnohokrát judikované, ţe je potrebné v odôvodnení objasniť skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam. Ak mal krajský súd za to, ţe z administratívneho a súdneho spisu jednoznačne vyplýva, ţe ţaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného je nedôvodná a túto skutočnosť uviedol v svojom rozsudku, samozrejme s odvolaním sa na skutkové zistenia a právne posúdenie veci s ich hoc aj stručným ozrejmením, nevidí Najvyšší súd dôvod na zrušenie rozsudku, s ktorým sa skutkovo a právne stotoţňuje. V opačnom prípade by bol narušený princíp hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. 30. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). 31. Najvyšší súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, ţe krajský súd postupoval správne, keď ţalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle Daňového poriadku, pričom vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a v súlade so zákonom riadne právne posúdené. Uvedené moţno konštatovať aj o rozhodnutí krajského súdu, ktoré spĺňa atribúty rozhodnutia zaručujúceho právo na spravodlivý proces. 13 1Sţf/30/2015 V. 32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj argumentácie ţalovaného, rozhodol Najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 33. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo. 34. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p., v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave dňa 1. decembra 2016 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská