1, 4 Tr. zák. v znení účinnom do
c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Ing. P. Ď. o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave obvineného Ing. P. Ď. uznal rozsudkom z 27. júna 2007, sp. zn. 4 T 2/2005, za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu
1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe ako konateľ spoločnosti C., s.r.o., so sídlom na H. ul. č. X. v B. v období od
ustanovení zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nemala spoločnosť C., s.r.o., nárok. Celkovo si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiacov apríl aţ september 1996 v sume 15.673.114 Sk, z tejto sumy D. Ú. B. IV vyplatil spolu 8.769.177 Sk ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiace apríl aţ august 1996 poukázaním platieb na účty spoločnosti C., s.r.o., na účet č. X. vedený v Investičnej a rozvojovej banke, a.s.
4, § 35 ods. 2, § 39a ods. 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny a
1, § 50 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov. Súčasne zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
V 14/2014
1 písm. d/, e/ Tr. por. na základe odvolania obvineného zrušil rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a na základe § 259 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. na vyššie uvedenom skutkovom podklade, za čo mu uloţil
5, § 35 ods. 2, § 39a ods. 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny,
1, § 54 ods. 3 Tr. zák. peňaţný trest vo výmere 1.000.000 Sk spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere jeden rok pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený a
1, § 50 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov. Zrušil zároveň rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
1 Tr. por. uloţil obvinenému povinnosť nahradiť D. Ú. B. IV, Š. X., B., sumu 8.740.000 Sk. Obvinenému, rovnako ako aj jeho obhajcovi, Mgr. R. B., bol rozsudok odvolacieho súdu doručený
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ zák. č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len „Tr. por.“) v znení účinnom do
1 písm. e/ Tr. por. zaloţil na tom, ţe „JUDr. P. S. mal byť vylúčený z prejednávania veci v odvolacom konaní, keďže nemohol nezaujato posudzovať odvolacie námietky“. V súvislosti s tým sa odvolal na námietku zaujatosti voči všetkým členom senátu 4T Krajského súdu v Bratislave, o ktorej „nebolo rozhodnuté“. Porušenie práva na zákonného sudcu videl obvinený v tom, ţe kým „prvé odvolanie bolo pridelené senátu 5 To, ktorý vrátil spis ako predčasne predložený, po opätovnom predložení vo veci rozhodoval senát 4 To.“ Vytýka viacero porušení práva na obhajobu. V tejto spojitosti smere konštatuje, ţe „odvolací súd napriek oznámeniu dovolateľa o zvolení obhajcu verejné zasadnutie o odvolaní neodročil, čím de facto znemožnil, aby bol v konaní zastúpený iným než ustanoveným obhajcom“, „zo strany konajúcich súdov nebol riadne poučený o svojich právach, najmä o práve vznášať námietky zaujatosti, zvoliť obhajcu, podávať opravné prostriedky“. Aj v postupe krajského súdu, ktorý „dvakrát rozhodol o oslobodení ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovať,“ dovolateľ vidí porušenie práva na obhajobu nerešpektovaním princípu ne bis in idem. Za zásadnú povaţuje skutočnosť, ţe „mu bolo odopreté právo vypovedať na hlavnom pojednávaní“. Odvolací súd porušil aj zákaz reformatio in peius, keď „len na podklade odvolania obvineného posúdil skutok
prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona“. Neboli splnené podmienky na uloţenie peňaţného trestu, pretoţe „dovolateľ konal ako štatutárny orgán spoločnosti C. spol. s r. o., ktorá získala a použila sporné finančné prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť“. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. nachádza v „nedostatočne zistenom skutkovom stave, v dôsledku čoho nebolo preukázané úmyselné zavinenie ani objektívna stránka trestného činu podvodu“. Oponuje aj spôsobením škody ako zákonného znaku skutkovej podstaty trestného činu podvodu, lebo „v konaní nebolo preukázané, komu vznikla škoda a kto je oprávnený uplatňovať si nárok na jej náhradu“. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. uvádza nesplnenie podmienok na prečítanie zápisníc o výpovediach svedkov Ing. Š., Ing. V. a Ing. K. Navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a prikázal Krajskému súdu v Bratislave vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť, lebo boli porušené základné zásady trestného konania
V 14/2014 V zmysle § 376 Tr. por. sa prokurátor nestotoţnil s námietkami dovolateľa. Otázkou primeranosti dĺţky konania sa zaoberal aj odvolací súd pri ukladaní trestu. Spôsob prideľovania vecí vychádza z rozvrhu práce. Za zvolenie obhajcu zodpovedá samotný obvinený, ktorý mal v tomto smere dostatočný časový priestor. Neobstoja ani výhrady dovolateľa vo vzťahu k riadnemu poučeniu. Niekoľkokrát obvinený vyuţil právo vznášať námietky zaujatosti, bol poučený o práve zvoliť si obhajcu, o práve podávať opravné prostriedky dokonca po vyhlásení konkrétnych rozhodnutí. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. P. Ď. odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom zo 4. júna 2014, sp. zn. I. ÚS 695/2013, rozhodol tak, ţe základné práva Ing. P. Ď.
čl. 46 ods. 1, 47 ods. 3, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2013, sp. zn. 2 TdoV 9/2012, porušené boli. Predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
por. po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu alebo jeho časť, pokračuje orgán činný v trestnom konaní alebo súd v tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanoví inak. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci ústavný súd. Po doručení nálezu ústavného súdu mal senát dovolacieho súdu k dispozícii celý spisový materiál týkajúci sa trestnej veci obvineného. Vyjadrenie prokurátora k dovolaniu 6 2 TdoV 14/2014 nebolo obvinenému Ing. Ď. opätovne zasielané, nakoľko si ho osobne prevzal na najvyššom súde
ktorej je súčasťou práva na spravodlivý proces aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. To však neznamená, ţe na kaţdý argument obvineného je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Právo na spravodlivý proces nevyţaduje, aby súd vo svojom rozhodnutí reagoval na všetky argumenty prednesené v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na také, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania povaţované za rozhodujúce (sťaţnosť č. 18390/91, rozsudok ESĽP z 9. decembra 1994 vo veci Ruiz Torija proti Španielskemu kráľovstvu). Obvineným uplatnený dôvod dovolania
1 písm. a/ Tr. por., ktorý predpokladá rozhodnutie vo veci vecne alebo miestne nepríslušným súdom, nebol naplnený. Na krajský súd obţaloba bola podaná
Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“).
ustanovení § 16 - § 18 Tr. por. sa posudzuje príslušnosť súdu. V zmysle § 17 ods. 1 veta druhá Tr. por. o trestnom čine podvodu, ktorým je spôsobená škoda veľkého rozsahu, koná v prvom stupni krajský súd ako vecne príslušný. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie dovolateľa, ţe konajúce súdy sa nevysporiadali s námietkou vecnej príslušnosti Krajského 7 2 TdoV 14/2014 súdu v Bratislave.
Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 bolo povinnosťou predsedu senátu, aby po podaní obţaloby túto preskúmal a
jej obsahu a obsahu spisu posúdil, či ju treba predbeţne prejednať na zasadnutí senátu alebo či môţe nariadiť o nej hlavné pojednávanie. Dôvody pre predbeţné prejednanie obţaloby sú pri tom taxatívne uvedené v § 186 Tr. por. Predseda senátu nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné obţalobu predbeţne prejednať a následne rozhodnúť v zmysle § 188 Tr. por., preto dal odpis obţaloby doručiť oprávneným osobám a
por. nariadil vo veci hlavné pojednávanie. V spojitosti s dovolacím dôvodom
1 písm. b/ Tr. por. obvinený namietal porušenie práva na zákonného sudcu v konaní vedenom na Najvyššom súde tvrdiac, ţe jeho odvolanie pôvodne pridelené senátu 5 To, ktorý ho 13. augusta 2007 prípisom vrátil ako predčasne predloţené. Po vrátení vec mala byť znovu zapísaná senátu 5 To. Dovolací súd sa argumentmi dovolateľa zaoberal a zistil, ţe ani tento dôvod dovolania nie je naplnený. Vychádzal pri tom z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu,
ktorej je nezákonne zloţeným súdom ten súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Obsadenie súdu je v Trestnom poriadku a v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) vymedzené od samosudcu po senáty. Na toto kritérium nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon. Rovnako mal na zreteli aj existujúcu judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej je zásada zákonného sudcu ústavnou zárukou pre kaţdého, ţe v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní
vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený výber súdov a sudcov „ad hoc“ (nález Ústavného súdu SR z
3 zákona o súdoch je sudca, ktorý vykonáva funkciu na príslušnom súde a bol určený v súlade zo zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie prejednávanej veci.
viacerých právnych prameňov za zákonného sudcu treba povaţovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zo spisu vyplýva, ţe odvolanie obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
jeho úpravy z
V 14/2014 Po preskúmaní námietok viaţucich sa k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. (porušenie práva na zastúpenie zvoleným obhajcom a absenciu riadneho poučenia; porušenie práva oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom; nevysporiadanie sa s podaním z 29. marca 2005; porušenie princípu ne bis in idem pri rozhodovaní o oslobodení ustanoveného obhajcu JUDr. L. od povinnosti obhajovať; nerozhodnutie o žiadosti obvineného o oslobodenie ustanoveného obhajcu Mgr. B. od povinnosti obhajovať; opomenutie vykonať výsluch obvineného), dovolací súd zistil, ţe v predmetnej veci nebolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a ţe dovolateľ si jednotlivé ustanovenia Trestného poriadku vykladá nesprávne. Dovolateľ mal dostatočný priestor a čas na uplatnenie svojich obhajobných práv. Zmena obhajcu v zásade nie je dôvodom pre zrušenie uţ nariadených úkonov, o ktorých boli riadne upovedomení obţalovaný i jeho doterajší obhajca. K zvoleniu nového obhajcu v danom prípade nedošlo z dôvodu absencie prijatia obhajoby obhajcom. Zvolenie advokáta za obhajcu nie je totiţ jednostranným úkonom, ale nutne vyţaduje, aby advokát obhajobu prijal, čo sa v danom prípade nestalo. Sám obvinený na verejnom zasadnutí pri predloţení vlastnoručne spísaného splnomocnenia pre advokáta JUDr. H. uviedol, ţe ten jeho obhajobu dosiaľ neprevzal, lebo o tom nemá vedomosť. Neobstojí ani tvrdenie dovolateľa o absencii riadneho poučenia zo strany konajúcich súdov. Poučovacia povinnosť v zmysle § 2 ods. 13 Tr. por. nie je neohraničená. Z citovaného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu oboznámiť obvineného so všetkými právami a povinnosťami, bez zreteľa k tomu, či procesná situácia, v ktorej by mohol svoje práva v konaní realizovať, vôbec nastane. Podstatné je, aby v čase, kedy je to
stavu konania pre obvineného potrebné, bol riadne poučený. Absencia poučenia o moţnosti podať opravný prostriedok by v zmysle štrasburskej judikatúry mohla znamenať porušenie práva na prístup k súdu, v danom prípade však takýto stav nenastal. Vo všetkých troch dovolateľom namietaných rozhodnutiach (4To 2/2008, 4 Tost 35/2007, 4 Ndt 10/2008) bol obvinený riadne a správne poučený. V rozsudku 4To 2/2008 o tom, ţe proti nemu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok, a vo zvyšných dvoch o tom, ţe proti týmto uzneseniam nie je sťaţnosť prípustná. Ako neopodstatnené vyhodnotil dovolací súd aj námietky uvedené v časti I. písm. G/ dovolania. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú zápisnice o úkonoch uskutočnených po začatí trestného stíhania. Obvinený aj jeho obhajca mali v zmysle § 166 Tr. por. moţnosť vyšetrovací spis preštudovať a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Z nepochopenia, resp. nesprávneho výkladu jednotlivých ustanovení Trestného poriadku vychádza aj námietka dovolateľa, 10 2 TdoV 14/2014 ţe konajúce súdy sa nevysporiadali so sťaţnosťou proti rozhodnutiu o prijatí obţaloby a nariadení hlavného pojednávania. Sťaţnosť ako riadny opravný prostriedok proti uzneseniu moţno podať len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni (§ 141 ods. 1, 2 Tr. por.). Nariadenie hlavného pojednávania je zase rozhodnutím organizačno-technickej povahy, ktorého výsledkom je predvolanie, resp. upovedomenie o termíne hlavného pojednávania. Rovnaký záver o nesprávnej interpretácii platí aj k namietanému porušeniu princípu zákazu rozhodnutia dvakrát v tej istej veci.
ústavnej zásady zákazu ne bis in idem v čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, ktorá má svoje vyjadrenie v § 11 ods. 1 písm. e/, písm. f/, písm. h/ Tr. por., nikoho nemoţno trestne stíhať za čin, za ktorý bol uţ právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obţaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. Za zásadné porušenie práva na obhajobu dovolací súd nepovaţuje ani to, ţe predsedníčka senátu neoslobodila ustanoveného obhajcu Mgr. B. od povinnosti obhajovať, o čom obvineného informovala listom. Povinnosť súdu zaoberať sa návrhmi a ţiadosťami obvineného, neznamená automaticky povinnosť im vyhovieť. Zo zápisnice z hlavného pojednávania však jednoznačne vyplýva, ţe dovolateľ v postavení obţalovaného mal moţnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a k dôkazom o nich, preto tvrdenie obvineného, ţe mu bolo odopreté vypovedať, nie je v súlade so stavom veci. V súvislosti s dôvodom
1 písm. e/ Tr. por., ktorý zabezpečuje nestrannosť a nezaujatosť trestného konania ako celku, ako aj jednotlivých úkonov vykonávaných v rámci trestného konania, dovolateľ namietal, ţe JUDr. S. mal byť vylúčený z konania a rozhodovania o odvolaní, pretoţe sa zúčastnil na rozhodovaní o sťaţnosti proti uzneseniu o oprave rozsudku krajského súdu. K vylúčeniu sudcu priamo zo zákona dochádza v prípade, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán, spoločenský zástupca, obhajca alebo splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného (§ 30 ods. 2 Tr. por.). Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde niţšieho stupňa, a naopak (§ 30 ods. 3 Tr. por.). Spomínané situácie v danom prípade nenastali. JUDr. S. sa zúčastnil rozhodovania na súde rovnakého stupňa, navyše vo veciach s iným predmetom rozhodovania. V spojitosti s týmto dovolacím dôvodom vytýkal obvinený, ţe o námietke zaujatosti, ktorú vzniesol proti všetkým členom senátu krajského súdu, nebolo 11 2 TdoV 14/2014 dosiaľ rozhodnuté. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe námietku zaujatosti obvinený vzniesol aţ po tom, čo senát krajského súdu vyhlásil rozsudok, t. j. po skončení veci na súde prvého stupňa. Pri tom povinnosťou procesnej strany je, aby vzniesla námietku zaujatosti bezodkladne, len čo sa dozvedela o dôvodoch na jej vznesenie (§ 30 ods. 4 Tr. por.), inak sa o nej nekoná (§ 31 ods. 7 Tr. por.). Obvinený sa o dôvodoch odročenia hlavného pojednávania dozvedel uţ 23. februára 2006, pričom námietku zaujatosti voči členom senátu krajského súdu vzniesol aţ 27. júna 2007. Napriek tomu bola preskúmaná odvolacím súdom, ktorý uzavrel, ţe námietky vznesené obvineným nespĺňali dôvody
por. V danom prípade obvinený nastolil otázku vylúčenia sudcov senátu, ktorý bol povolaný vo veci rozhodnúť, aţ po tom, čo tento senát vo veci rozhodol, preto sa odvolací súd správne uvedenými námietkami zaoberal v rámci odvolacieho konania. Dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Zákonným spôsobom získania dôkazu
2 Tr. por. je splnenie formálnych (t. j. procesných) podmienok vyţadovaných Trestným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu za súčasného splnenia materiálnych (obsahových) podmienok.
dovolacieho súdu dôkazy získané v tejto trestnej veci boli vykonané v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Dôvodom na postup
2 Tr. por. pri svedkoch Ing. Š., Ing. V. a Ing. K. bol fakt, ţe sa od svojich skorších výpovedí odchýlili práve z dôvodu, ţe si pre odstup času na okolnosti, ktoré vypovedali v prípravnom konaní, nepamätali. Neobstojí ani tvrdenie obvineného, ţe rozhodnutie súdu je zaloţené na neexistujúcich dôkazoch. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzali fotokópie daňových priznaní spoločnosti C., s.r.o., ktoré neboli opatrené pečiatkou D. Ú., ţe kópie súhlasia s originálom, preto si predseda senátu odvolacieho súdu vyţiadal od D. Ú. B. II príslušné kópie daňových dokladov opatrené pečiatkou za rozhodné obdobie apríl – september 1996. Z odpovede na doţiadanie, ako aj z podacej pečiatky Najvyššieho súdu je zrejmé, ţe počet príloh bol 6. Zo zápisnice z verejného zasadnutia z 23. októbra 2008 (č. l. 429 – 434) vyplýva, ţe na verejnom zasadnutí boli za prítomnosti členov senátu, zapisovateľky, zástupkyne generálnej prokuratúry, obvineného, jeho obhajcu a zástupkyne poškodenej strany postupom
2 Tr. por. s pouţitím § 213 ods. 1 Tr. por. oboznámené daňové priznania spoločnosti C., s.r.o. za zdaňovacie obdobie od apríla 1996 do septembra 1996. Obvinený ani jeho obhajca nespochybnili existenciu týchto daňových. 12 2 TdoV 14/2014 priznaní. Fakt, ţe v súčasnosti (6 rokov od konania verejného zasadnutia) sa v spise nachádza len jedno daňové priznanie spoločnosti C., s.r.o. s pečiatkou D. Ú. „kópia súhlasí s originálom“, moţno pripísať stavu, v akom sa spisový materiál nachádza (jednotlivé listy 1 zväzku súdneho spisu nie sú spolu zviazané). Táto skutočnosť však sama o sebe nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. Ako dovolací dôvod obvinený uplatnil tieţ § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V tomto smere namietal obvinený nedostatočné zistenie skutkového stavu, nepreukázanie subjektívnej a objektívnej stránky trestného činu, neexistenciu škody, ako aj rozpor skutkovej vety s vykonaným dokazovaním. V súvislosti s nepreukázaním úmyslu spáchať trestný čin dovolací súdu poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010 (porovnaj stanovisko č. 3/2011, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 1/2011), v zmysle ktorého dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.
1 písm. i/ Tr. por. dovolací dôvod preto nemôţe napĺňať ani odkaz na to, ţe nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiţ predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je moţné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. potom môţe byť uţ len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť. Podstata správnej právnej kvalifikácie spočíva v tom, ţe skutok ustálený súdmi niţšieho stupňa je subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia, odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
V 14/2014 správnosti a úplnosti skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdom druhého stupňa uvedený skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. v znení účinnom do
1 Tr. por. rozhodol o upustení od výkonu peňaţného trestu. Neobstojí ani tvrdenie dovolateľa o porušení zásady reformatio in peius odvolacím súdom, ktorý uznaním obvineného za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. odstránil pochybenie krajského súdu, ktorý síce v právnej vete napadnutého rozsudku ustálil, ţe obvinený svojim konaním spôsobil škodu veľkého rozsahu, ale pouţil nesprávne ustanovenie Trestného zákona (§ 250 ods. 1, 4 Tr. zák.). Na podklade vyjadreného nie je moţné ani v tomto smere konštatovať naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h/, ani porušenie zákazu reformatio in peius. Za nedôvodnú je moţné označiť aj námietku obvineného v časti III. písm. S/ dovolania. V trestnej veci obvineného boli splnené podmienky na uloţenie súhrnného trestu v zmysle § 35 Tr. zák. Nič na veci nemení ani fakt, ţe vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 5T 104/05, došlo k postupu
por. Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa oprava vykonala ako na vyhotovení rozsudku, tak i v odpisoch, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyţiadali na ten účel späť. 14 2 TdoV 14/2014 Dovolací súd v danej veci nezistil prítomnosť podmienok dovolania obvineného Ing. P. Ď., preto ho na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. musel odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 12. februára 2015 JUDr. Štefan H a r a b i n ,v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.