Najvyšší súd 5Cdo/16/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v spore ţalobkyne M. G., bývajúcej v L., zastúpenej h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 6, IČO: 44 323 760, proti ţalovanej Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana Prešov, so sídlom v Prešove, Hollého 14, IČO: 00 610 577, zastúpenej Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ţriedlová 3, IČO: 36 863 947, o zaplatenie 2.091,11 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 3C/209/2013, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- októbra 2014 sp.zn. 13Co/69/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Krajský súd v Prešove rozsudkom z
- októbra 2014 sp.zn. 13Co/69/2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov zo
- marca 2014 č.k. 3C/209/2013-73, ktorým bola zamietnutá ţaloba a vyslovené, ţe o trovách bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, ţe súd prvej inštancie návrh ţalobkyne zamietol z dôvodu premlčania nároku ako celku, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj posúdil. Nestotoţnil sa s argumentáciou ţalobkyne o preferencii princípu spravodlivosti v prospech veriteľa pred moţnosťou dlţníka namietať premlčanie (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 183/2013). Súd prvej inštancie správne uzavrel, ţe inštitút premlčania je súčasťou slovenského právneho poriadku a súd je povinný 2 5 Cdo 16/2016 ustanovenia o ňom aplikovať. Ţalobkyňa mala moţnosť uplatňovať svoje práva tak, aby k premlčaniu jej nároku nedošlo, takto ale nepostupovala.
- Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobkyňa podala
- februára 2015 dovolanie, navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodňovala a/ v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. písm. a/ aţ g/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a c/ rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pri dôvodoch dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. dovolateľka nevysvetlila, v čom má spočívať ich porušenie s ohľadom na prejednávaný prípad. Nesprávne právne posúdenie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vidí v tom, ako súdy posúdili premlčanie práva na úrok z omeškania; podľa jej názoru sa toto právo premlčuje za kaţdý deň omeškania samostatne. V tejto súvislosti odkázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 2 Obdo 36/2010 a 2 Obdo 23/2012 a odbornú právnickú literatúru (Eliáš, K. a kol.: Velký akademický komentár, Linde, Praha, 2008; Patakyová, M. a kol.: Obchodný zákonník, Komentár, 2 vydanie, Praha CH Beck, 2008; Števček, M. Grausová, K.: Premlčanie úrokov z omeškania, Bulletin slovenskej advokácie 2010, č.12, str. 22) s konštatovaním, ţe podľa nej ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
- Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
- Dovolanie ţalobkyne bolo podané
- februára 2015, pred
- júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Pokiaľ bolo dovolanie v čase jeho podania prípustným prostriedkom nápravy, umoţňujúcim dovolací prieskum, potom tieto účinky (a následky) sa uznávajú i v budúcnosti. Preţarovanie princípov právneho štátu do ústavného poriadku nachádza svoje normatívne vyjadrenie v ustanovení § 470 ods. 2 vete prvej CSP. 3 5 Cdo 16/2016 Fundamentom je právna istota, ktorá v sebe nesie znaky ochrany nadobudnutých práv a s tým spojenej dôvery v právo.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
- Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, ţe dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a nejde o rozsudok, ktorý by mal znaky uvedené v ustanoveniach § 238 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. účinného do
- júna
- Dovolanie by bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Takú vadu konania ale dovolací súd nezistil a na prípadné iné vady konania (§ 241 ods.2 písm. b/ O.s.p.), či nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nemohol prihliadať.
- Ţalovaná síce uviedla vady tzv. zmätočnosti v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p., konkrétne ich však nešpecifikovala, ani nevysvetlila, v čom majú podľa jej názoru spočívať. I keď vadami zmätočnosti sa súd zaoberá ex officio, svoj význam má v tomto i samotné dovolanie, ktorým účastník ozrejmuje vnímanie uplatnených vád a vysvetľuje ako sa dotkli jeho osoby, osobitne ak ide o situácie spájané s individuálnymi oprávneniami a právami, aké je nevyhnutné vyhodnocovať napríklad pri spôsobilosti na práva a povinnosti, odňatí moţnosti konať pred súdom, či posudzovaní dôvodov zakladajúcimi prípadné pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Niektoré z takto označených vád totiţ nemusia vyplývať priamo z povahy prejednávanje veci. Ak dovolateľka nevyuţije túto zákonnú moţnosť, nemôţe mať predstavu, ţe dostane odpoveď na výhrady, ktoré zostali latentné. Judikatúra sa zhodla na názore, ţe pokiaľ v dovolaní nie súd uvedené konkrétne okolnosti svedčiace o tom, ţe v konaní došlo k namietanej vade, samotné uvedenie zákonného ustanovenia o takejto vade nemoţno povaţovať za dostatočné naplnenie dôvodov, pre ktoré sa dovolanie podáva, lebo v takom prípade dovolaním napadnuté rozhodnutie nemoţno preskúmať z hľadiska jeho opodstatnenosti (porovnaj R 38/2008). 4 5 Cdo 16/2016
- Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ex officio ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto ani z týchto dôvodov nevyplýva.
- Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľka odôvodňovala svoj mimoriadny opravný prostriedok najmä tým, ţe napadnuté rozsudky súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, namietajúc jeho právny záver o (ne)premlčaní práva na úroky z omeškania (nestotoţňujúc sa s názorom, ţe sa právo na úroky z omeškania premlčuje ako celok).
- Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
- K tvrdeniu dovolateľky, ţe podľa nej rozhodnutie odvolacieho súdu je po právnej stránke zásadného významu v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., dovolací súd uvádza, ţe dovolanie v tomto prípade je prípustné, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe ide o rozhodnutie, ktoré má po právnej stránke zásadný význam. V danom prípade sa však o takýto prípad nejedná, lebo takýto záver odvolací súd vo výroku rozhodnutia nevyslovil. Za tejto situácie platí, ţe to, či prípadne ide o vec zásadného právneho významu, dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať. 5 5 Cdo 16/2016
- Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol. Z uvedeného dôvodu nemal oprávnenie zaoberať sa správnosťou dovolaním napadnutých rozhodnutí.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2017 JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r. JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová