← Slovensko

o zaplatenie 228,64 eur s prísl.

Najvyšší súd 8 Cdo 162/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti ţalovanej: D., bývajúca v Skalici, H., o zaplatenie 228,64 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2 C 9/2012, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. apríla 2016 sp. zn. 24 Co 488/2015, 24 Co 489/2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Skalica rozsudkom zo
  3. novembra 2014 č. k. 2 C 9/2012-182 ţalobu o zaplatenie 228,64 eur s prísl. zamietol a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovanej (spotrebiteľské zdruţenie OSA so sídlom v Bratislave, Fedinova 9) náhradu trov konania v sume 78,07 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ustanovením § 8 ods. 1, 2, 3, 4 tohto zákona a ust. § 2, 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovením § 37, 39, 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, ţe nároky uplatňované ţalobcom v tomto konaní sú premlčané. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.
  4. Uznesením z
  5. mája 2015, č. k. 2 C 9/2012-206 súd prvej inštancie rozhodol, ţe vedľajšie účastníctvo spotrebiteľského zdruţenia OSA na strane ţalovanej je prípustné. 2 8 Cdo 162/2016 Vychádzal zo zistenia, ţe toto zdruţenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane ţalovanej ako spotrebiteľky. Tým nadobudlo svoje procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Z Registra organizácii Slovenskej republiky je preukázané, ţe spotrebiteľské zdruţenie OSA má právnu formu zdruţenia, ktoré je právnickou osobou v zmysle § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstata námietky ţalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania spočívala v argumente, ţe tento vstup je právne neúčinný lebo zdruţenie nepredloţilo súhlas ţalovanej so vstupom do konania, ktorý vyţaduje novelizované znenie § 93 ods. 3 O. s. p., pričom súhlas (hlavného) účastníka je zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva. V danom prípade však súd aplikoval právnu úpravu prípustnosti vedľajšieho účastníctva účinnú v čase oznámenia zdruţenia o vstupe do konania a nie súčasné znenie. Súd zaslal oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania na vyjadrenie ţalovanej, ktorá naň nijako nereagovala, teda nevyjadrila nesúhlas s týmto postupom. Bolo preukázané, ţe ide o sporové konanie vo veci nároku vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu ako právnická osoba. Podmienky vstupu spotrebiteľského zdruţenia OSA do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do
  6. decembra 2014 boli splnené, a preto je jeho vedľajšie účastníctvo na strane ţalovanej prípustné.
  7. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  8. apríla 2016 sp. zn. 24 Co 488/2015, 24 Co 489/2015 rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a jeho uznesenie zmenil tak, ţe vedľajšie účastníctvo spotrebiteľského zdruţenia OSA v konaní na strane ţalovanej nepripustil. Vyslovil, ţe ţalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Vychádzal zo zistenia, ţe je moţné stotoţniť sa so závermi súdu prvej inštancie o premlčaní nárokov ţalobcu uplatňovaných v tomto konaní, jeho rozhodnutie vo veci samej je vecne správne, vrátane výroku o trovách konania, pretoţe úkony vedľajšieho účastníka v konaní, najmä vznesenie námietky premlčania, boli na prospech ţalovanej, a teda boli vykonané účelne.
  9. Pokiaľ však ide o uznesenie prvoinštančného súdu, vychádzal zo zistenia, ţe zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, ţe určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvané sporové strany môţu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Súd musí mať za kaţdých okolností jasno v otázke, či sporová strana, ktorého chce vedľajší účastník vstupujúci do konania z vlastnej 3 8 Cdo 162/2016 iniciatívy v konaní podporovať s jeho podporou súhlasí alebo či sporová strana neprejavila nesúhlas s intervenciou. Sama skutočnosť, ţe vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho neznamená, ţe jej procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu vyvoláva vţdy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z § 93 ods. 2 O. s. p. neznamená, ţe jej vstup do konania v procesnom postavení intervenienta je vţdy prípustný. Je zrejmé, ţe prvoinštančný súd v prejednávanej veci postupoval správne a k oznámeniu o vstupe do konania vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej doručil tak ţalobcovi ako aj ţalovanej, pričom ich vyzval, aby v stanovenej lehote zaslali súdu písomné vyjadrenie, či súhlasia s jeho vstupom do konania. Na túto výzvu reagoval iba ţalobca svojim nesúhlasom. Ţalovaná nereagovala a so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyslovila súhlas. S poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí 3 Cdo 188/2012 z
  10. februára 2013 odvolací súd uzavrel, ţe súhlas hlavnej sporovej strany, na strane ktorej má vedľajší účastník vystupovať, je nevyhnutným predpokladom jeho účasti v konaní, ak sám dal podnet na vstup do konania, a to i za procesnej úpravy účinnej do
  11. marca
  12. V prejednávanej veci takýto súhlas ţalovanou udelený nebol napriek tomu, ţe jej moţnosť vyjadriť sa k intervencii bola súdom zachovaná. Za týchto okolností mal súd prvej inštancie na námietku ţalobcu vstup daného zdruţenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej nepripustiť. Preto odvolací súd postupom podľa § 220 O. s. p. uznesenie prvoinštančného súdu zmenil a vstup vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej do konania nepripustil. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. s tým, ţe ţalovaná si náhradu trov odvolacieho konania ako úspešná účastníčka neuplatnila.
  13. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, a to len proti výroku o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 237 ods. 1 písm. b/ O. s. p., t. j. ţe ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O. s. p., t. j. ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zmenil a náhradu trov konania vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej mu nepriznal. Poukázal na to, ţe v zmysle § 93 ods. 3 O. s. p. je nevyhnutnou súčasťou oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania súhlas sporovej strany, popri ktorej sa má zúčastniť na konaní. 4 8 Cdo 162/2016 Vzhľadom na to, ţe spotrebiteľské zdruţenie OSA takýto súhlas nepredloţilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva. V prejednávanej veci neprichádza do úvahy ani konkludentný súhlas ţalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko samotná skutočnosť, ţe ţalovaná nereagovala na výzvu súdu a nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyjadrila, neznamená automaticky, ţe voči jeho vstupu do konania nemá námietky a s jeho vstupom do konania súhlasí. Spotrebiteľské zdruţenia OSA teda nesplnilo podmienky vstupu ako vedľajší účastník na strane ţalovanej, nemalo spôsobilosť byť vedľajším účastníkom v konaní, a teda mu nemohol vzniknúť ani nárok na náhradu trov konania, práve so zreteľom na nesplnenie podmienok vedľajšieho účastníctva. Naviac na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok uvedených v § 142 ods. 1 O. s. p., a to najmä účelnosť vynaloţených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vţdy skúmať. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, ţe vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze, pričom by mala byť posudzovaná pri kaţdom úkone právnej sluţby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemoţno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje, bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci a automaticky sa v nich uplatňuje nedôvodná námietka premlčania. Úmyslom zákonodarcu bolo umoţniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa a priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý je spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky.
  14. Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Spotrebiteľské zdruţenie OSA sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrilo.
  15. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť
  16. júla 2016 platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 vetá prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Prechodné (intertemporálne) ustanovenia zákona upravujú reţim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Počas pôsobenia 5 8 Cdo 162/2016 prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne pouţívajú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť zanikla.
  17. Slovenská republika je právny štát (viď článok 1 Ústavy SR). K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj poţiadavka právnej istoty a ochrany dôvery v právny poriadok súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia zákonov. Z poţiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva, ţe zákon pôsobí iba do budúcnosti. V opačnom prípade jednotlivé subjekty práva (strany civilného sporového konania) by nemali istotu, či ich procesné úkony urobené podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebudú neskôr (po prijatí nového zákona) a s účinkami ex tunc posudzované ako právne neúčinné, s vylúčením moţnosti uplatniť riadne a v súlade so zákonom uţ nadobudnuté práva. Ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (pozri bliţšie závery, ku ktorým dospel ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. PL.ÚS 36/1995).
  18. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodrţiava princíp okamţitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, ţe nová procesná úprava sa pouţije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti C. s. p. Zároveň však v ustanovení § 470 ods. 2 C. s. p. pamätá aj na situácie, v ktorých by nová právna úprava zhoršila postavenie strany.
  19. Dovolanie – procesný úkon strany civilného sporového konania je prejav jej vôle adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, ktoré s takýmto procesným úkonom spája zákon. Podaním dovolania začalo v prejednávanej veci dovolacie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote strana zastúpená v súlade so zákonom, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu treba odmietnuť.
  20. Najvyšší súd skúmal najskôr, či právne účinky dovolania ţalobcu, ktoré malo urobenie tohto procesného úkonu podľa právneho stavu v čase podania dovolania (a ktoré zostali v zmysle § 470 ods. 2 C. s. p. zachované), umoţňovali meritórny dovolací prieskum. Zo všeobecných princípov právneho štátu, predovšetkým z princípu legitímnych očakávaní, ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo samotné totiţ vyplýva, ţe procesné úkony subjektov civilného sporového konania (vrátane dovolania) vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov 6 8 Cdo 162/2016 prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Procesný úkon vyvoláva teda procesné účinky do procesnej budúcnosti, v ktorej sa účinky (následky) tohto úkonu uznávajú aj vtedy, ak nová právna úprava uţ s takýmto následkom nepočíta.
  21. V okolnostiach prejednávanej veci medzi právne účinky, ktoré sú spojené s podaním dovolania nepatrí moţnosť dovolacieho súdu posúdiť vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k ţalobcovi. Právo na súdnu ochranu totiţ nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bez pochyby tieţ právo domôcť sa podaním dovolania nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu niţšej inštancie, sa v dovolacom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky za splnenia ktorých môţe dovolací súd konať a rozhodnúť (rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I ÚS 4/2011). Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľa pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II ÚS 172/03).
  22. Ţalobca podaním dovolania chcel vyvolať účinok ním ţelaný - meritórny dovolací prieskum zavŕšený zrušením napadnutého rozhodnutia. Právny poriadok, platný a účinný v čase podania dovolania ţalobcu, nepovaţoval tento jeho mimoriadny opravný prostriedok za procesne prípustný (vyvolávajúci dovolateľom sledovaný účinok). Podľa právneho stavu účinného do
  23. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Dovolaním ţalobcu je napadnutá časť rozsudku dovolacieho súdu, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania. Proti napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré má procesnú povahu uznesenia, ale ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p. dovolanie nepripúšťalo.
  24. Vzhľadom na uvedené bolo by dovolanie ţalobcu prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ uvedeného poriadku. Takú vadu konania ale odvolací súd nezistil.
  25. Nemoţno totiţ pripustiť ţalobcom ţelaný procesný účinok jeho dovolania v prejednávanej veci zaloţený na argumentácii, ţe spotrebiteľské zdruţenie OSA nemalo 7 8 Cdo 162/2016 spôsobilosť byť vedľajším účastníkom v tomto konaní (§ 237 ods. 1 písm. b/ O. s. p.), a to z toho dôvodu, ţe neboli splnené podmienky pre jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej, ak by prvoinštančný súd dôsledne aplikoval postup uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 188/2013 z
  26. februára
  28. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, ţe touto argumentáciou ţalobca nenáleţitým spôsobom spája dve rozdielne právne kategórie, ktoré navzájom spolu nesúvisia. Spôsobilosť byť účastníkom konania (stranou v spore), ktorej nedostatok môţe byť dôvodom prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súvisí s hmotnoprávnou spôsobilosťou určitej osoby byť nositeľom práv a povinností, teda mať právnu subjektivitu. Vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú (okrem iných) zdruţenia fyzických alebo právnických osôb. V konaní na súdoch oboch inštancií bolo nepochybne preukázané, ţe vedľajší účastník na strane ţalovanej, spotrebiteľské zdruţenie OSA má právnu subjektivitu a je zapísané v registri zdruţení tak, ako na to správne poukázal aj odvolací súd. Okolnosť, ţe odvolací súd sa v konečnom dôsledku nestotoţnil so záverom prvoinštančného súdu o prípustnosti tejto právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej a jej ďalšie procesné pôsobenie v tomto postavení nepripustil, nesúvisí so spôsobilosťou takejto osoby mať práva a povinnosti, a teda byť (hoci aj len v určitom štádiu konania) vedľajším účastníkom.
  29. Ţalobca v dovolaní taktieţ namietal, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie, ktoré ţalobca odvolaciemu súdu vytýka, ale nezakladá procesnú prípustnosť dovolania. Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v ust. § 237 ods. 1 O. s. p., ani o znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorá by bola v § 237 ods. 1 O. s. p. uvedená ako dôvod prípustnosti dovolania.
  30. Po zistení, ţe dovolanie ţalobcu podané pred
  31. júnom 2016 nemalo v preskúmavanej veci procesný účinok umoţňujúci podľa právnej úpravy platnej a účinnej 8 8 Cdo 162/2016 do uvedeného dňa meritórny dovolací prieskum, najvyšší súd odmietol tento jeho mimoriadny opravný prostriedok podľa § 447 písm. c/ C. s. p.
  32. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
  33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  34. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  35. januára 2017 JUDr. Ladislav Górász, v. r. predseda senátu JUDr. Oľga Trnková, v. r. členka senátu JUDr. Jozef Angelovič, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.