2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. KRPZ- PO-KDI3-44/2013-P zo dňa
1 písm. g/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), za ktorý mu bola uloţená pokuta vo výške 150 €. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, ţe správne orgány rozhodli predčasne, keď na základe vykonaného dokazovania nepreukázali, ţe k zraneniam ţalobcu došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou tak, ako to prvostupňový správny orgán uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Mal za to, ţe správne orgány vydali nezákonné rozhodnutia, nakoľko správny orgán prvého stupňa si uvedenú skutočnosť neozrejmil, čím v konaní nastala vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej konštatoval, ţe z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, ţe dňa 21. mája 2012 bol prvostupňovým správnym orgánom spísaný záznam o podaní vysvetlenia
2 zákona o priestupkoch o 11.00 hod. so ţalobcom, ktorý sa dostavil na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, okresný dopravný inšpektorát, oddelenie výkonu sluţby Prešov. Ţalobca k dopravnej nehode zo dňa
1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) a na základe tohto ustanovenia aj s povinnosťami účastníkov cestnej premávky, ktorí boli účastní na tejto dopravnej nehode, a to v zmysle § 66 ods. 2 cit. zákona. Následne vyslovil, ţe ak správne orgány nepreukáţu, či k zraneniam ţalobcu došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (zráţka ţalobcu s vozidlom vodiča Ing. F. B.), tak 8Sžo/23/2015 4 ako to uviedol vo svojom posudku znalec MUDr. M. K., sú
názoru súdu povinné v zmysle § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch konanie o priestupku zastaviť. Súčasne doplnil, ţe sa pritom nestačí opierať iba o jediný znalecký posudok, v ktorom je uvedené, ţe k takýmto zraneniam mohlo dôjsť s najväčšou pravdepodobnosťou stretom ţalobcu s tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze prednej ľavej časti osobného motorového vozidla do ľavého kolena ţalobcu. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/65/2013-49 zo dňa 21. novembra 2014 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Alternatívne ţiadal, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietne. Namietal, ţe
2 písm. d/ a f/ OSP krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku pokladal za nesprávne, nakoľko predmetnú udalosť v cestnej premávke – dopravnú nehodu oznámil sám ţalobca na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Prešove, kde zo svojho pohľadu opísal ako sa predmetná udalosť odohrala. Mal za to, ţe na posúdenie dopravnej nehody nemá vplyv skutočnosť, ţe táto bola ţalobcom oznámená aţ cca 24 hodín od jej vzniku. Nestotoţnil sa ani s názorom súdu prvého stupňa, ţe k zraneniam ţalobcu mohlo dôjsť v priebehu 24 hodín aj iným spôsobom a na inom mieste z dôvodu, ţe spisový materiál obsahuje lekársku správu – nález ţalobcu vyhotovenú dňa
ţalovaného preukazuje najmä výpoveď ţalobcu vo vzájomnej súvislosti so znaleckým posudkom znalca MUDr. M. K.. Taktieţ uviedol, ţe predmetnú udalosť v cestnej premávke nemohol právne kvalifikovať iným spôsobom, keďţe táto napĺňa znaky dopravnej nehody v zmysle § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. V nadväznosti na uvedené namietal, ţe z cit. zákonného ustanovenia nevyplýva kumulatívnosť znakov dopravnej nehody, preto tvrdil, ţe udalosť v cestnej premávke, ktorá spĺňa jeden z povinných znakov, teda v tomto prípade bola zranená osoba, bolo potrebné právne kvalifikovať ako dopravnú nehodu. K otázke plnenia povinností účastníkov dopravnej nehody v zmysle cit. zákona uviedol, ţe vzhľadom na situáciu po dopravnej nehode nie je reálne moţné vyţadovať od jej účastníkov splnenie povinností v zmysle § 66 ods. 2 cit. zákona. V závere odvolania uviedol, ţe v súčasnosti uţ nemá moţnosť doplniť spisový materiál o jednoznačný dôkaz, ţe k zraneniu ţalobcu došlo v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie ţalovaného označil za nedôvodné. Uviedol, ţe ţalovaný zopakoval uţ uvádzané dôvody a v odvolaní v prevaţnej časti poukázal na všeobecné skutočnosti napriek tomu, ţe kaţdý prípad dopravnej nehody je individuálny s osobitnými okolnosťami skutkového deja. Mal za to, ţe súd prvého stupňa dôsledne a starostlivo preskúmal rozhodnutia ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a ich zrušenie povaţoval za dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné vo výroku ako vecne správny potvrdiť, aj keď 8Sžo/23/2015 6 z odlišných dôvodov. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. januára 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 zákona o priestupkoch zodpovednosť za priestupok sa posudzuje
zákona účinného v čase spáchania priestupku;
neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
1 písm. g/ zákona o priestupkoch (účinného do 30.06.2012) priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
1 písm. g/ zákona o priestupkoch v platnom znení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíţi na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. (účinného do 30.06.2012) porušením pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. v platnom znení porušením pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, 8Sžo/23/2015 7 v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíţi na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-44/2013-P zo dňa
1 písm. g/ zákona o priestupkoch, ktorý spáchal na tom skutkovom základe, ţe dňa
toho zákona, ktorý bol účinný v čase, keď sa spáchal priestupok, t.j. kedy bol dokonaný. Ak by sa po spáchaní priestupku prijal nový priestupkový zákon, posudzoval by sa priestupok
toho zákona, ktorý bol účinný v čase, keď došlo k spáchaniu. Táto zásada sa však neuplatní, ak by nový zákon bol pre páchateľa priaznivejší. Vtedy musí postupovať
neskoršieho (priaznivejšieho) zákona. Právna úprava časovej pôsobnosti zákona takto nadväzuje na príslušné ustanovenia medzinárodných dokumentov z oblasti správneho (administratívneho) trestania, z ktorých vyplýva poţiadavka uplatniť také základné zásady, akými sú zásada „nullum crimen, nulla poena sine lege“, t.j. ţiaden delikt a ţiaden trest bez zákona; ďalej zásada prezumpcie neviny, rovnosti pred zákonom a pred správnym orgánom a osobitne zásada zákazu retroaktivity, t.j. spätnej účinnosti zákona. Pripúšťa sa však pouţitie neskoršieho zákona na priestupky spáchané pred jeho účinnosťou za podmienky, ţe úprava v ňom obsiahnutá je pre páchateľa priestupku priaznivejšia uţ v zákone účinnom v čase spáchania priestupku. Otázku, ktorý zo zákonov (z hľadiska časovej pôsobnosti) je priaznivejší, treba riešiť vzhľadom na ich celkový obsah, a nie len vzhľadom na sankcie. Nestačí pritom len oddelené posúdenie zákonov, ale naopak vyţaduje sa ich porovnanie. Zákon, ktorý zodpovednosť nezakladá je priaznivejší vţdy. Ustanovenie § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch obsahuje úpravu zákonných predpokladov, za splnenia ktorých dôjde k spáchaniu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ide o kumulatívnu úpravu ustanovených podmienok. 8Sžo/23/2015 9 Právna úprava účinná v čase, kedy nastala dopravná nehoda, ustanovovala ako podmienky spáchania priestupku v zmysle cit. zákonného ustanovenia porušenie všeobecne záväzného právneho predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a vznik dopravnej nehody ako jeho dôsledok. Súčasná platná právna úprava, ktorá bola zavedená zákonom č. 430/2015 Z. z. obsahuje aj ďalšiu podmienku, ktorej splnenie na spáchanie uvedeného priestupku vyţaduje, a tou je, ţe pri tejto dopravnej nehode priestupca inej osobe ublíţi na zdraví alebo inej osobe spôsobí škodu na majetku. Vychádzajúc zo skutočnosti, ţe v danom prípade pri nehode došlo k zraneniu chodca, ktorému bola zároveň uloţená pokuta ako priestupcovi, nie je moţné konštatovať naplnenie zákonného predpokladu, ţe bolo ublíţené na zdraví inému. Zdôrazňujúc, ţe súčasná platná právna úprava ustanovuje ako jednu z podmienok spáchania tohto priestupku, ţe pri dopravnej nehode bolo inému ublíţené na zdraví alebo mu bola spôsobená škoda na majetku, dospel odvolací súd k záveru, ţe v prejednávanej veci k spáchaniu priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch nedošlo. Úlohou správneho orgánu bude konanie o priestupku
1 písm. a/ zákona o priestupkoch zastaviť, nakoľko skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nemohol stotoţniť s názorom krajského súdu, ţe v konaní správneho orgánu nastala taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ OSP. V prejednávanej veci bolo totiţ na základe zmeny zákonnej úpravy potrebné konštatovať, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď skutok o ktorom sa jedná nie je priestupkom. Z uvedeného teda vyplýva, ţe v konaní došlo k splneniu zákonných podmienok pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie
2 písm. a/ OSP. Táto skutočnosť však sama osebe nemá za následok nezákonné rozhodnutie krajského súdu, ktoré je vo výroku vecne správne a preto ho odvolací súd
1 OSP potvrdil. 8Sžo/23/2015 10 O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania priznal. Ţalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho súdneho konania ţalobcovi na účet právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 72,92 €, ktorá pozostáva z z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby
1 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky: - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 23. januára 2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) – 64,53 €, z reţijného paušálu
3 vyhlášky – 8,39 €. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi priznanú náhradu trov konania na účet advokáta, ktorý ţalobcu v konaní zastupoval (§ 149 ods. 1 OSP). Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.