← Slovensko

o ochranu osobnosti

Najvyšší súd 8 Cdo 194/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. P., bývajúci v Ţ., N., zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom v Ţ., Na priekope 174/13, proti ţalovanému: Spoločnosť 7 Plus, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 9, IČO: 31 347 291, zastúpenému JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Liptovská 2/A, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15 Ct 61/2002, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

  1. júla 2015 sp. zn. 8 Co 148/2015, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
  2. júla 2015 sp. zn. 8 Co 148/2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
  3. Okresný súd Bratislava III uznesením zo
  4. septembra 2014 č. k. 15 Ct 61/2002 - 726 priznal ţalovanému náhradu trov konania v celkovej výške 9 843,94 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 9 280,44 eur a zaplatený súdny poplatok v sume 563,50 eur. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ako to vyčíslil podaním doručeným súdu
  5. júna 2014 doplneným
  6. júna
  8. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z
  9. júla 2015 sp. zn. 8 Co 148/2015 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu iných trov konania vo výške 563,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6 981,60 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní. Vyslovil, 2 8 Cdo 194/2016 ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal zo zistenia, ţe v prejednávanej veci ţalovanému vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil písomným podaním z
  10. júla 2006 doručeným súdu prvej inštancie
  11. júla 2006, ktorým vyčíslil trovy právneho zastúpenia vzniknuté ţalovanému do
  12. júna 2006, kedy bol vyhlásený prvý rozsudok súdu prvej inštancie. Tieto trovy právneho zastúpenia je potrebné povaţovať za riadne a včas uplatnené z hľadiska dikcie § 151 ods. 3 O. s. p.. V tomto podaní právny zástupca ţalovaného vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 233 047 Sk. Odvolací súd dospel k záveru, ţe vyčíslená náhrada trov právneho zastúpenia nie je ustálená správne pokiaľ ide o dva úkony právnej sluţby, a to účasť na pojednávaniach
  13. marca 2006 a
  14. apríla 2006, ktoré boli odročené a za ktoré si právny zástupca ţalovaného uplatnil tarifnú odmenu v plnej výške. Po zohľadnení týchto okolností predstavuje tarifná odmena právneho zástupcu ţalovaného sumu 174 682 Sk, ku ktorej je potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty (DPH) v sume 33 189,58 Sk a paušálnu náhradu v sume 2 456 Sk, čo predstavuje sumu 210 327,58 Sk, t. j. 6 981,60 eur. Ţalovanému nevznikol nárok na náhradu trov konania za obdobie po
  15. júni 2006, pretoţe trovy konania za toto obdobie neboli uplatnené v zákonom ustanovenej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. Ostatné trovy konania predstavujú sumu 563,50 eur. V tomto zmysle postupom podľa § 220 O. s. p. odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil. Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a konštatoval, ţe náhrada trov tohto štádia konania nepatrí ţiadnemu z účastníkov, pretoţe ich úspech na oboch stranách v odvolacom konaní bol len čiastočný.
  16. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol, aby dovolací súd uznesenia súdov oboch inštancií zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. t. j., ţe mu postupom súdov bola odňatá moţnosť konať pred súdom a dovolanie odôvodnil výskytom tejto vady, t. j. ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. Poukázal na to, ţe zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať. Ak právnická alebo fyzická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi 3 8 Cdo 194/2016 vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovností zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. K takému záveru dospel aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v rozhodnutí z
  17. apríla 2010 v prípade H. proti Slovenskej republike, v ktorom poukázal na to, ţe princíp rovnosti zbraní vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bolo daná primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície. Význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti. Bolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní ţalobcu, o ktorom rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., poskytol ţalobcovi moţnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu ţalovaného k odvolaniu ţalobcu. V okolnostiach prípadu je poţiadavka doručenia vyjadrenia ţalovaného k odvolaniu ţalobcu o to významnejšia a naliehavejšia, pretoţe odvolací súd na obsahu vyjadrenia zaloţil svoje rozhodnutie o odvolaní ţalobcu. Preto došlo k tomu, ţe bolo porušené právo ţalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
  18. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.
  19. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť
  20. júla 2016 platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
  21. Prechodné (intertemporálne) ustanovenia zákona upravujú reţim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Počas pôsobenia prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu súčasne pouţívajú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť zanikla.
  22. Slovenská republika je právny štát (pozri článok 1 Ústavy SR). K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj poţiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia zákonov. Z poţiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva, ţe zákon pôsobí (môţe pôsobiť) iba do budúcnosti (a nie minulosti). V opačnom prípade by jednotlivé subjekty práva (strany 4 8 Cdo 194/2016 civilného sporového konania) nemali istotu, či ich procesné úkony urobené podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebudú neskôr (po prijatí nového zákona) a s účinkami ex tunc posudzované ako právne neúčinné, s vylúčením moţnosti uplatniť riadne a v súlade so zákonom uţ nadobudnuté práva. Ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (pozri bliţšie závery, ku ktorým dospel ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
  23. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodrţiava princíp okamţitej aplikability procesných noriem, ktorý znamená, ţe nová procesná úprava sa pouţije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, zároveň však v ustanovení § 470 ods. 2 C. s. p. pamätá aj na situácie, v ktorých by nová právna úprava zhoršila postavenie strany (pozri bliţšie dôvodovú správu k § 470 ods. 1 a 2 C. s. p.)
  24. Dovolanie – procesný úkon strany civilného sporového konania – je prejav jej vôle adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv (k vyvolaniu procesných účinkov), ktoré s takýmto procesným úkonom spája zákon. Podaním dovolania začalo v preskúmavanej veci dovolacie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vychádzajúc z vyššieho uvedeného ako súd dovolací (§ 35 C. s. p) po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť. Dovolací súd pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal z ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (citovaného vyššie), z ktorého vyplýva, ţe prípustnosť dovolania treba posúdiť podľa procesného predpisu platného v čase podania dovolania, teda podľa O. s. p., nakoľko ide o posúdenie účinkov procesného úkonu-podaného dovolania.
  25. Zo všeobecných princípov právneho štátu predovšetkým z princípu legitímnych očakávaní, ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo samotné totiţ vyplýva, ţe procesné úkony subjektov civilného sporového konania (vrátane dovolania) vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Procesný úkon vyvoláva procesné účinky do „procesnej budúcnosti“, v ktorej sa 5 8 Cdo 194/2016 účinky (následky) tohto úkonu uznávajú aj vtedy, ak nová právna úprava uţ s takýmto následkom nepočíta.
  26. Podľa právneho stavu účinného do
  27. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
  28. Dovolanie ţalobcu, ktorým je napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania, nesmeruje proti rozhodnutiu majúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1, 2 O. s. p, ktorý upravuje súdne rozhodnutia, voči ktorým je dovolanie prípustné, a to so zreteľom na ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p., ktoré vylučuje z dovolacieho prieskumu (okrem iného) rozhodnutia o trovách konania.
  29. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu (§ 238 O. s. p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
  30. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 ods.1 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor sporovej strany, ţe v konaní došlo k takejto 6 8 Cdo 194/2016 vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
  31. Vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
  32. Ţalobca v dovolaní namieta (okrem iného), ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O. s. p.
  33. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.) na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)].
  34. V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch.
  35. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť jej protistrane.
  36. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť predloţiť nielen všetky 7 8 Cdo 194/2016 dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Poţiadavka, aby procesné strany v konaní mali moţnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaţdeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj na odvolacie konanie.
  37. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), vo veci T. proti Slovenskej republike z
  38. januára 2015 (sťaţnosť č. 17127/12) z ktorého vyplýva, ţe vyjadrenie sporovej strany vo veci (vrátane vyjadrenia k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu právnu a skutkovú argumentáciu je potrebné povaţovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné subsumovať pod poţiadavku, aby sporové strany mali moţnosť dozvedieť sa o ňom a eventuálne sa k nemu aj vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva, ţe konkrétny význam dotknutého vyjadrenia je málo dôleţitý, keďţe je na sporových stranách, aby posúdili, či si dokument vyţaduje, aby sa k nemu vyjadrili alebo nie. Zároveň ESĽP v predmetnom rozhodnutí konštatoval, ţe nedoručenie vyjadrenia protistrany k opravnému prostriedku podanému sťaţovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
  39. V prejednávanej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko ţalobca podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo
  40. septembra 2014 č. k. 15 Ct 61/2002 - 726 a ţalovaný podal vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie (č. l. 736) obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu z
  41. decembra 2014, ktoré bolo na súd prvej inštancie doručené
  42. decembra 2014, avšak protistrane, t. j. ţalobcovi ako odvolateľovi doručené nebolo, z čoho vyplýva, ţe s ním nebol oboznámený.
  43. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto povinné konštatovať, ţe týmto postupom odvolacieho súdu (t. j. Krajského súdu v Bratislave), ktorý nedoručil vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobcu odvolateľovi, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred súdom, čo je potrebné povaţovať za procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. 8 8 Cdo 194/2016
  44. Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia ţalovaného k odvolaniu ţalobcu.
  45. Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práv na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Dovolací súd podľa § 449 ods. 1 C. s. p.. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobcu a aţ po vykonaní tohto procesného úkonu bude moţné pokračovať v odvolacom konaní.
  46. V následnom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách tohto dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
  47. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  48. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  49. januára 2017 JUDr. Ladislav Górász, v. r. predseda senátu JUDr. Oľga Trnková, v. r. členka senátu JUDr. Jozef Angelovič, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.