← Slovensko

o vyporiadanie BSM

Najvyšší súd 5 Cdo 406/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka PhD., v spore ţalobkyne D. K., bývajúcej v P.P., zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom v P., Námestie sv. Egídia 95, proti ţalovanému A... K., bývajúcemu v P.P., zastúpenému JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou v P., Štefánikova 882/39, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde P. pod sp.zn. 11 C 229/2008, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. mája 2014, sp.zn. 9 Co 30/2013, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie z a m i e t a. II. Ţalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd P. rozsudkom z
  3. decembra 2012 č.k. 11 C 229/2008-219 rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manţelov - strán sporu, (ďalej len „BSM“) tak, ţe prikázal do výlučného vlastníctva ţalovaného osobný automobil Opel Corsa ŠPZ P., rok výroby 2005 v hodnote 5 000 €. Do výlučného vlastníctva ţalobkyne garáţ stojacu na parcele č. 2993/349, zapísanej na LV č. X. k.ú. P. o výmere 21 m2, zastavané plochy a nádvoria v hodnote 8 000 € a tieţ hnuteľné veci, a to rádio s reproduktormi, farebný televízny prijímač, fritovací hrniec, šijací stroj, krájač na chlieb, krájač na mäso, posteľné 2 5 Cdo 406/2014 prádlo, uteráky a utierky, zariadenie kuchyne, kompletnú súpravu hrncov. Súčasne rozhodol, ţe do masy BSM nepatrí byt č. 62, nachádzajúci sa na ul. Ú. na parcele č. 2993/547 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1443 m2 k.ú. P.. Z titulu vyrovnania bola ţalobkyni súdom uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanému 1 500 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku rozsudku samostatne uviedol, ţe do masy BSM nepatrí byt č. 62, nachádzajúci sa na ul. Ú. na parcele č. 2993/547 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1443 m2 k.ú. P..
  4. Krajský súd v Prešove na odvolanie oboch strán sporu rozsudkom z
  5. mája 2014 sp.zn. 9 Co 30/2013 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe prikázal do výlučného vlastníctva ţalovaného osobný automobil Opel Corsa ŠPZ: P., rok výroby 2005, VIN:X, a do výlučného vlastníctva ţalobkyne stavbu garáţe súp. č. 1908 postavenú na parcele reg. C č. 2993/349, zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, zapísanej na LV č. X., katastrálne územie P., ako aj parcelu reg. C parc. č. 2993/349 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, zapísanú na LV č. X. katastrálneho územia P., doposiaľ vedenú pod BI na A. K. a D. K. v 1/1, v hodnote 8 000€, ďalej rádio s reproduktormi, farebný televízny prijímač, fritovací hrniec, šijací stroj, krájač na chlieb, krájač na mäso, posteľné prádlo, uteráky a utierky, zariadenie kuchyne, kompletnú súpravu hrncov. Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému sumu 2 306 €, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení, ţe do BSM nepatrí byt č. 62, nachádzajúci sa na ul. Ú. na parc. č. 2993/547 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1443 m2, k.ú. P.. Odvolací súd na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a dospel k záveru, ţe za čiastočne opodstatnené je moţné povaţovať len odvolanie ţalovaného, keď mal za to, ţe bolo vykonané vo veci rozsiahle dokazovanie v rozsahu navrhnutom samotnými stranami sporu, ktoré jeho doplnenie po poučení nenavrhli. Medzi stranami nebolo sporné, ţe výlučným vlastníkom bytu číslo 62, nadobudnutého zmluvou o prevode vlastníctva druţstevného bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. zo dňa
  6. apríla 2000, t.j. za trvania manţelstva, sa stal ţalovaný. Ţalobkyňa sa domáhala zahrnutia kúpnej ceny získanej predajom tohto bytu dňa
  7. apríla 2005 v sume 960.000,- Sk (31.866,16 eur) len z toho titulu, ţe podľa jej názoru, predmetom BSM sa stáva všetko, čo nadobudol niektorý z manţelov do trvania manţelstva s výnimkou vecí taxatívne vymenovaných v § 143 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd súhlasil so ţalobkyňou len do tej miery, ţe súčasťou BSM bývalých manţelov sú všetky zostatky príjmov existujúce ku dňu zániku ich manţelstva, ktoré neboli z BSM vylúčené zákonom, alebo dohodou o zníţení rozsahu tohto 3 5 Cdo 406/2014 majetku, ako aj vecí obstaraných z uvedených príjmov pre potreby rodiny a domácnosti, včítane peňazí, ktoré boli získané predajom takýchto vecí. V prípade pochybností, či niektorá vec alebo preukázateľne existujúca peňaţná hotovosť patrí do BSM alebo do výlučného vlastníctva niektorého z manţelov, bolo potrebné vziať do úvahy zákonné kritériá, ktoré určujú rozsah BSM. A to časové kritérium, pri ktorom sa skúma, kedy sa určitá vec nadobudla (za trvania manţelstva), ďalším kritériom je spôsob uţívania veci, pri ktorom sa skúma, akým spôsobom sa určitá vec uţíva (či ide o vec určenú na uţívanie obom manţelom, alebo len jedným z nich) a nakoniec sa jedná o kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vec manţelia nadobudli. Skôr spomínané kritérium spôsobu nadobudnutia veci sa týka aj transformácie členského podielu k druţstevnému bytu na vlastnícke právo. Odvolací súd uviedol, ţe tak § 24 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadania majetkových nárokov v druţstvách a § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vylučujú vznik bezpodielového spoluvlastníctva manţelov k prevádzanému bytu alebo nebytovému priestoru v prospech manţela, ktorý v rozhodnej dobe nebol členom bytového druţstva (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z
  8. apríla 2004 sp.zn. 22Cdo 1668/2003). V praxi ide o prípady nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva, ak jeden z manţelov ku dňu doručenia výzvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva, prípadne uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva, nebol členom bytového druţstva. Tieto ustanovenia sa však vzťahujú len na bezodplatný prevod vlastníckeho práva. V preskúmavanej veci ţalovaný uzavrel dňa
  9. apríla 2000 s Okresným stavebným bytovým druţstvom P. zmluvu o prevode vlastníctva k druţstevnému bytu podľa zákona číslo 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa tohto ustanovenia bolo moţné sa domáhať prevodu vlastníctva bytu aj v prípadoch, keď nájomca druţstevného bytu nepoţiadal o prevod bytu v lehote stanovenej v § 24 zákona číslo 42/1992 Zb., ktorá bola prekluzívnou lehotou. Skôr uvedené zmluvné strany neuzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale výslovne zmluvu o prevode vlastníctva druţstevného bytu podľa zákona číslo 182/1993 Zb. V dôsledku toho sa stal výlučným vlastníkom sporného byt ţalovaný, ktorý bol oprávnený byt predať tretej osobe aj bez súhlasu manţelky. Príjem získaný takýmto predajom bytu sa nestal súčasťou BSM. Súdna prax jednotne vychádza z toho, ţe vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manţelov, sa nestáva predmetom BSM, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto obstaral. Výnimku môţe tvoriť len prípad, keď kupujúcimi sú jednoznačne obaja. V takom prípade manţel, ktorého 4 5 Cdo 406/2014 prostriedky boli pouţité na kúpu veci, nekupuje vec pre seba, ale prejavuje vôľu na obstaranie veci do bezpodielového spoluvlastníctva a druhý manţel toto akceptuje (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
  10. júla 2009 sp.zn. 22Cdo 680/2009). Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie nebolo zistené, či a v akom rozsahu pretrvávala ku dňu zániku manţelstva (
  11. októbra 2005) kúpna cena získaná ţalovaným za odpredaj bytu číslo 62 na
  12. poschodí bytového domu číslo súpisné 2345 na Ú.. Tento nepouţitý zostatok kúpnej ceny bez ohľadu na jeho výšku však zostal naďalej vo výlučnom vlastníctva ţalovaného a nemohol byť vyporiadaný v rámci BSM strán sporu. Ţalovaný však zaplatil z prostriedkov patriacich do BSM sumu 17.912,80 Sk (594.60 €) z titulu zostatku investičného úveru. V dôsledku toho sa jeho podiel zo spoločného majetku zníţil o 1/2 zo sumy 594,60 eur, t.j. o sumu 297€. Za nedôvodné odvolací súd povaţoval odvolaciu námietku ţalovaného, týkajúcu sa nezistenia výšky peňaţnej hotovosti ţalobkyne ku dňu zániku manţelstva. V tejto súvislosti ani samotný ţalovaný v priebehu konania nevedel označiť, o akú čiastku sa má jednať, ani kde sa táto čiastka ku dňu rozvodu nachádzala. Vo svojom záverečnom návrhu navrhol, aby tento obnos súd určil odhadom. Napriek poučeniu zo strany súdu neoznačil ţiadne dôkazy, ktorými by bola preukázaná suma a jej existencia. Bolo úplne bez právneho významu, akú čiastku si ţalobkyňa odniesla pri rozchode strán sporu v roku 1997 a pri úplnom odsťahovaní sa v auguste v roku 2000, keďţe vyporiadaval sa len majetok preukázateľne existujúci ku dňu
  13. decembra
  14. Dôvodné však bolo odvolanie ţalovaného, týkajúce sa zostatkovej hodnoty vozidla Opel Corsa SPZ P. rok výroky
  15. Ţalovaný v tejto súvislosti tvrdil, ţe len časť kúpnej ceny tohto vozidla v rozsahu 75.000,- Sk zaplatil z prostriedkov nasporených ním po prerušení vedenia spoločnej domácnosti účastníkov, t.j. po roku 1997, resp. v roku 2000, pričom zvyšok z kúpnej ceny bol zaplatený z prostriedkov získaných z predaja vozidla zn. OPEL Corsa rok výroby 2001, ktorý bol nesporne v jeho výlučnom vlastníctve. Výlučné vlastníctvo uvedeného vozidla uznala opakovane aj ţalobkyňa. Odvolací súd vychádzal z hodnoty auta 9.000 €, zistenej súdom prvej inštancie. Významným podľa záveru odvolacieho súdu bolo to, ţe z vlastných prostriedkov ţalovaného bolo na kúpu tohto vozidla pouţitých 6.207,- eur, ktoré bol ţalovaný oprávnený poţadovať, aby mu boli uhradené v zodpovedajúcom podiele v sume 3.103 €. Podľa výroku napadnutého rozsudku bola prikázaná do vlastníctva ţalobkyne len samotná stavba garáţe. Predmetom vyporiadania podľa podaného návrhu bola však nielen stavba garáţe všeobecnej hodnoty 7.205,51 €, ale aj pozemok, na ktorom je garáţ postavená v hodnote 753,06 €. V tejto súvislosti pochybil súd prvej inštancie pri formulácii tejto časti svojho rozhodnutia, keď predmetom vyporiadania nebola aj parcela číslo 2993/349, zapísanú 5 5 Cdo 406/2014 na LV č. X.. Ako vyplývalo zo znaleckého posudku, stavebné povolenie na výstavbu garáţe, bolo vydané dňa
  16. septembra 1981 obom manţelom. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané aţ po 14 rokoch, dňa
  17. novembra
  18. Následne dňa
  19. decembra 1995 bolo stavbe boxovej garáţe pridelené evidenčné číslo
  20. Moţno teda konštatovať, ţe stavebníkom uvedenej garáţe súpisného čísla 1908 sa stali obaja manţelia, preto aj táto stavba tvorí súčasť vyporiadavaného majetku v BSM. Hodnota tejto stavby aj s pozemkom bola podľa znaleckého posudku 8.000 €. Odvolací súd zdôraznil, ţe spoločne nadobudnutý majetok sa vyporiadava podľa stavu existujúceho ku dňu zániku manţelstva, v danom prípade ku dňu
  21. decembra
  22. Nebol dôvod, aby súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosti, ktoré nastali aţ následne, v danom prípade v roku 2009, keď ţalovaný si zakúpil inú garáţ. Odvolací súd ustálil, ţe predmetom vyporiadania BSM je osobný automobil Opel Corsa v hodnote 9.000 €, stavba garáţe súpisného č. 1908, postavenej na parcele č. 2993/547, samotná parcela č. 2993/547 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 zapísaná na LV číslo X., ktorých spoločná hodnota podľa znaleckého posudku bola ku dňu zániku manţelstva 8.000 €. Takisto predmetom vyporiadania boli hnuteľné veci vymenované v vo výroku rozsudku, ktorých hodnota ku dňu zániku manţelstva bola podľa zhodného tvrdenia strán nulová. Celková hodnota vyporiadavaného majetku ku dňu zániku manţelstva bola 17.000 €. Pri zachovaní zásady rovnosti podielov manţelov by kaţdý z nich mal nadobudnúť hodnotu v výške 8.500 €. Keďţe stavba garáţe a pozemok pod ňou boli odvolacím súdom prikázané do výlučného vlastníctva ţalobkyne, ţalovanému bolo prikázané osobné motorové vozidlo v hodnote 9.000 €, mal by ţalovaný vyplatiť na vyrovnanie 500 €. Avšak od tejto sumy bolo nutné odpočítať sumu 3.103 €, ktorú ţalovaný zaplatil z vlastných prostriedkov na kúpu auta a pripočítať sumu 297 €, ktorá bola zo spoločných prostriedkov vynaloţená na byt. Z týchto dôvodov v súlade s § 220 O.s.p. odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe okrem spresnenia označenia vyporiadavaného majetku bola zmenená výška sumy, ktorú bola ţalobkyňa povinná zaplatiť na úplné vyrovnanie ţalovanému, a to na sumu 2.306 €. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku o určení, ţe do BSM nepatrí byt číslo 62 nachádzajúci sa na ulici Ú., postavený na parcele číslo 2993/547 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1443 m2 k.ú. P.. Rozhodol tak z dôvodu, ţe predmetom vyporiadania ku dňu zániku manţelstva nemohol byť v ţiadnom prípade byt, nakoľko tento bol odpredaný uţ 6.4.2005, pričom ţalobkyňa ţiadala zahrnúť do masy vyporiadavaného majetku kúpnu cenu tohto bytu a nie samotný byt. 6 5 Cdo 406/2014
  23. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý ţiadal zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a prikázať do jeho výlučného vlastníctva garáţ spolu s pozemkom, označenú v rozsudku, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď sama ţalobkyňa uviedla vo svojom návrhu na vyporiadanie BSM, ţe predmetná garáţ má byť prikázaná do jeho vlastníctva. Poukázal na nesprávny názor oboch niţších súdov, ktoré prihliadli pri vyporiadaní na tú skutočnosť, ţe si zabezpečil v roku 2009 inú garáţ v blízkosti bydliska, pritom v rozpore s týmto uviedol odvolací súd, ţe na skutočnosti, ktoré sa udiali po zániku BSM neprihliada. V tomto povaţoval rozsudok odvolacieho súdu za nespravodlivý a nepreskúmateľný.
  24. Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
  25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) vzhľadom k tomu, ţe dovolanie ţalovaného bolo podané
  26. júla 2014, vychádzal z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť
  27. júla 2016, v zmysle ktorého platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  28. Dovolací súd zistil, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a preto skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP).
  29. Podľa právneho stavu účinného do
  30. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie bolo prípustné proti kaţdému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávaţnejším procesným vadám uvedeným v § 237 O.s. Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. 7 5 Cdo 406/2014
  31. Ţalovaný podal dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, jeho dovolanie preto je prípustné.
  32. Ţalovaný vo svojom dovolaní výslovne nenamietal vady konania, ktoré boli vyjadrené v § 237 O.s.p. ako vady zmätočnosti, z obsahu dovolania však moţno vyvodiť, ţe ţalovaný zastáva názor, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný.
  33. Za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. však v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
  34. V danom prípade dovolaním napadnuté rozhodnutie uvádza skutkový stav, ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, ţe konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.
  35. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach vydaných do
  36. júna 2016 opakovane uviedol, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nesprávností. Dovolanie nebolo (a nie je ani podľa úpravy v CSP) „ďalším“ odvolaním. Preto sa ním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvej inštancie alebo odvolací súd, ani prieskumu správnosti nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvej inštancie a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom mohol v medziach zákona vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nemôţe preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení a v nadväznosti na to posudzovať, či súdy správne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy – na rozdiel od súdu prvej inštancie a tieţ odvolacieho súdu nemá totiţ dovolací súd moţnosť vykonávať dokazovanie . 8 5 Cdo 406/2014
  37. Ţalovaný v dovolaní uviedol, ţe dôvodnosť jeho mimoriadneho prostriedku je daná tým, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
  38. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
  39. Dovolateľ tvrdí, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, avšak sám v dovolaní nepodáva záver, v čom povaţuje právnom posúdenie odvolacieho súdu za nesprávne, ale len namieta záver odvolacieho súdu, v tom smere, ţe garáţ súp.č.1908 spolu so zastavanými plochami bolo prikázaná do výlučného vlastníctva ţalobkyni.
  40. Dovolací súd poukazuje na to, ţe konanie o vyporiadanie BSM je zvláštnym druhom súdneho konania. Toto konanie moţno začať iba na návrh, súd však nie je viazaný ţalobným petitom, pretoţe z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami. Súd vykoná vyporiadanie podľa svojej úvahy v zmysle zásad vyplývajúcich z § 150 Občianskeho zákonníka. Navrhovaným spôsobom vyporiadania, najmä z hľadiska toho, ako treba vyporiadanie vykonať, komu majú byť prikázané jednotlivé časti spoločného majetku a ocenením vecí, súd nie je viazaný. Vyporiadanie sa zásadne musí týkať všetkého majetku v BSM. Cieľom vyporiadania je komplexné usporiadanie majetkových vzťahov manţelov podľa stavu ku dňa zániku BSM.
  41. Z uvedeného je zrejmé, ţe tak ako súd prvej inštancie, tak ani i odvolací súd nebol viazaný návrhmi strán v konaní, a preto námietka ţalovaného, ţe ţalobkyňa pôvodne navrhla iné usporiadanie vlastníckych práv k predmetnej garáţi, po vyjadrení ţalobkyne v podanom odvolaní ako aj po vyjadrení jej právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní, nebola pre súd relevantná. Odvolací súd správne napravil niektoré pochybenia, ktoré vykonal súd prvej inštancie, a na ktoré obe strany poukázali v svojich odvolaniach. Sám opätovne ustálil masu BSM a vykonal vyporiadanie v zmysle zásad uvedených v §150 Občianskeho zákonníka. 9 5 Cdo 406/2014
  42. Dovolací súd sa preto so závermi odvolacieho súdu, vyjadrenými vo výroku jeho rozsudku, ako aj s ich odôvodnením, stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.
  43. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaný v procesne prípustnom dovolaní neuplatnil relevantné dovolacie dôvody a preto jeho dovolanie zamietol ako neopodstatnené (§ 448 CSP).
  44. Ţalobkyňa bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanému (§ 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP).
  45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
  46. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  47. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  48. októbra 2016 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r. Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.