Najvyšší súd 5 Cdo 176/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a členov senátu JUDr. Soni Mesiarkinovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore ţalobcu X.X. R. M., bývajúceho v B., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Vačokom, so sídlom v Bratislave, Vazovova 9/A, proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 21 C 55/2011, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20.mája 2014 sp.zn. 14Co 418/2012, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie o d m i e t a. II. Ţalovanej priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Bratislava III (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z
- marca 2012, č.k. 21 C 55/2011-259 zamietol ţalobu a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe hoci v konaní bol preukázaný nesprávny úradný postup ţalovanej aj nezákonné rozhodnutia v súvislosti s disciplinárnym konaním vedeným voči ţalobcovi, ţalobca nepreukázal existenciu škody ani príčinnej súvislosti medzi tvrdenou ujmou a protiprávnym konaním ţalovanej, ktoré sú nevyhnutné k naplneniu podmienok zodpovednosti ţalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2004 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 514/2004 Z.z.). Súd zamietol návrhy účastníkov na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov z dôvodu, ţe v konaní nebola sporná otázka vedomosti odbornej verejnosti o disciplinárnom konaní vedenom voči ţalobcovi. Sám ţalobca potvrdil, ţe vzťahy s osobami pracujúcimi v tejto oblasti mal naďalej dobré a oni ho naďalej 2 5 Cdo 176/2015 povaţovali za odborníka, z tohto dôvodu by ich výsluch bol nadbytočný. Návrh na výsluch svedkov X. O. Š. a X. D. D. za účelom preukázania podielu ţalobcu na vypracovaní metodického usmernenia súd zamietol, pretoţe tento dôkaz bol z hľadiska posúdenia nároku ţalobcu irelevantný. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca.
- Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
- mája 2014 sp.zn. 14 Co 418/2012, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) a ţalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach odkázal. Aj podľa odvolacieho súdu došlo zo strany ţalovanej k pochybeniam, ktorých následkom bolo vydanie nezákonných rozhodnutí zrušených následne odvolacím orgánom a tieţ k postupu ţalovanej, ktorými boli porušené viaceré zákonné ustanovenia. Avšak rovnako ako súd prvej inštancie bol toho názoru, ţe ţalobca nepreukázal také následky konania ţalovanej vo vzťahu k jeho pracovnému ţivotu, ďalšiemu profesionálnemu uplatneniu a osobnému ţivotu, ktoré by zdôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy. Z tohto dôvodu povaţoval odvolaciu námietku o nevykonaní dokazovania výsluchom svedkov k tejto otázke za právne bezvýznamnú. Ţalobca ţiadal vypočuť svedkov len k tomu, aby potvrdili ich vedomosť o jeho disciplinárnom konaní a nie z dôvodu, ţe môţu potvrdiť zhoršenie jeho postavenia v pracovnej oblasti, okrem toho takéto dôsledky zásahu ani sám netvrdil. Odvolací súd dodal, ţe k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu došlo z jeho iniciatívy, preto primárnou príčinou straty zamestnania bolo jeho vlastné konanie. Pokiaľ ide o medializáciu osoby ţalobcu, táto skutočnosť nezakladá zodpovednosť štátu za prípadnú ujmu spôsobenú zverejnením týchto informácií v médiách, v tomto smere ţalovaná nie je zodpovednostným subjektom. Za daného stavu vyhodnotil odvolací súd za zbytočné zaoberať sa otázkou existencie príčinnej súvislosti. Za správny označil aj záver súdu prvej inštancie ohľadom premlčania nároku za obdobie od
- septembra 2004 do
- apríla 2005, pretoţe k začatiu plynutia premlčacej doby došlo okamihom kedy sa ţalobca o škode dozvedel, pričom ku koncu tohto obdobia uţ ţalobca u ţalovanej nepracoval a všetky informácie, ktorými mal byť poškodený, uţ boli v tomto čase v médiách uverejnené a teda následky tvrdeného zásahu sa u ţalobcu uţ prejavili.
- Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“). Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať 3 5 Cdo 176/2015 pred súdom), ako dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci súdom). Odňatie moţnosti konať pred súdom videl dovolateľ v tom, ţe súd prvej inštancie odmietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov a toto pochybenie neodstránil ani odvolací súd, v dôsledku čoho dospeli oba súdy k názoru, ţe neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným následkom nezákonného postupu a rozhodnutí ţalovanej. Mal za to, ţe súdy nezistili riadne skutkový stav veci a ich rozhodnutia sú preto nesprávne. Ţiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Ţalovaná k podanému dovolaniu uviedla, ţe jej konaním nedošlo k poškodeniu odbornej povesti ţalobcu a ani sa ţiadnym spôsobom nesťaţilo jeho uplatnenie v pracovnej oblasti. Z tohto dôvodu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vykonávať ţalobcom navrhované dôkazy za účelom preukázania skutočností, ktoré vo svojej výpovedi sám vyvrátil. Konajúce súdy postupovali v súlade s právnym poriadkom a neporušili právo ţalobcu na spravodlivý proces. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu odmietol.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
- Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
- Ţalobca dovolaním napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 a 2, 3 O.s.p., voči ktorým bolo 4 5 Cdo 176/2015 dovolanie prípustné.
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Ţalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázaná bola tieţ vada konania namietaná ţalobcom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
- Vadu zmätočnosti konania vyvodzoval ţalobca z toho, ţe súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované dokazovanie výsluchom svedkov v dôsledku čoho skutkový stav nebol zistený úplne a to malo za následok nesprávne rozhodnutia súdov. K tejto námietke dovolací súd uvádza nasledovné; posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu a nie strán sporu (viď uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012, 3 Cdo 2012/2012, 4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011). Nevykonanie určitého stranami navrhovaného dôkazu nezakladá procesnú vadu majúcu za následok prípustnosť dovolania (viď R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000). Neúplnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť skutkových záverov nie sú v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţované za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a mnohé ďalšie).
- Tzv. iná vada konania namietaná ţalobcom v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu nezakladala procesnú prípustnosť podaného dovolania (viď R 37/1993 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).
- Ani ţalobcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci súdom prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), preto sa touto námietkou dovolací súd nemohol zaoberať. 5 5 Cdo 176/2015
- V danom prípade prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2016 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. JUDr. Marián Sluk, PhD, v.r. Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová