ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. neprichádza do úvahy, pretoţe ak by súd konanie prerušil a ţalobkyňu vyzval na predbeţné prerokovanie nároku, nasledovalo by jeho predbeţné prerokovanie aţ po začatí súdneho konania, čo je v rozpore s ust. § 16 ods. 4 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z.. Preto nie je ani moţné uvaţovať o výzve na odstránenie vady ţaloby (§ 43 ods. 1 O. s. p.), keďţe ţalobkyňa podala ţalobu predčasne. O trovách konania rozhodol
ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a o vrátení súdneho poplatku
ust. § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Bratislave uznesením z
vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov. Ţalobkyňa, hoci ţaluje svojho bývalého zamestnávateľa – ţalovaného z dôvodu antidiskriminačného konania (poukázala aj na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení neskorších predpisov - antidiskriminačný zákon), v zmysle uvedeného zákona len upriamila pozornosť na dôvody, z ktorých ţiada náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom ţalovaného. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s obsahom ţaloby na začatie konania a dospel k správnemu právnemu záveru, ţe ţalobkyňa sa domáha voči ţalovanému náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. mal za to, ţe ţalobkyňa nepoţiadala o predbeţné 3 8 Cdo 96/2016 prerokovanie nároku na náhradu škody príslušný orgán verejnej moci, čo predstavuje skutočnosť, ktorá zakladala
1 O. s. p. neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, keďţe súdnemu konaniu v posudzovanej veci malo predchádzať iné konanie. Preto súd prvého stupňa nemohol ţalobu na začatie konania zamietnuť z dôvodu, ţe v prípade neodstrániteľnej podmienky konania spočívajúcej v tom, ţe ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec príslušnému orgánu po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. O trovách konania rozhodol
1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie a navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. t. j., ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O. s. p. t. j., ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Taktieţ je konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napokon rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, ţe v zmysle § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. nie je moţné povaţovať individuálny štátnozamestnanecký vzťah ţalobkyne a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVR SR“) za právny vzťah pri výkone verejnej moci na účely tohto zákona, preto ani prípadný nezákonný zásah do takýchto práv zamestnanca zo strany MPSVR SR nemoţno povaţovať za nesprávny úradný postup
514/2003 Z. z., nakoľko v danom prípade absentuje základný atribút a podmienka aplikácie tohto zákona. T. j. musí sa jednať o škodu, ktorá mala byť spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a nie o škodu, ktorá mala vzniknúť z individuálneho pracovnoprávneho, resp. štátnozamestnaneckého vzťahu. Zo strany súdov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu uplatneného nároku a k prekvalifikovaniu právnej veci ţalobkyne, nakoľko sa jednalo o antidiskriminačnú určovaciu ţalobu, ako to vyplýva i zo samotného petitu ţaloby, ako aj zo samotného obsahu ţaloby, keď ţalobkyňa ţalovala MPSVR SR ako právnickú osobu – svojho zamestnávateľa a domáhala sa určenia, ţe odmeňovanie zamestnancov je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Súdy teda mali prejednávanú vec meritórne rozhodnúť, z čoho vyplýva ţe zastavenie súdneho konania a postúpenie veci na vybavenie ţalovanému je nedôvodné. Existenciu tzv. inej vady konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) v prejednávanej veci bliţšie nešpecifikoval. 4 8 Cdo 96/2016 Ţalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. V zmysle § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O. s. p. V zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu území Slovenskej republiky. Procesnú prípustnosť dovolania ţalovaného by vzhľadom na to zakladala len procesná vada konania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalovaný v dovolaní procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ 5 8 Cdo 96/2016 O. s. p. nenamietal; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť tohto dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či v dôsledku postupu oboch súdov niţších stupňov nebola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom
1 písm. f/ O. s. p. Pod odňatím moţnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady
1 písm. f/ O. s. p. ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej veci proti potvrdzujúcemu uzneseniu) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, ţe v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne takouto vadou zaťaţené, t. j. ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu. Ţalovaný v dovolaní namieta, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
1 písm. f/ O. s. p., je nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd zastaví konanie z dôvodu nedostatku právomoci, i keď pre tento procesný postup neboli dané predpoklady, odníme účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom (R 82/2002).
365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 6 8 Cdo 96/2016 „antidiskriminačný zákon“) upravuje tento zákon uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.
1 a 2 zákona č. 365/2004 Z. z. je kaţdý povinný dodrţiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a sluţieb a vo vzdelávaní. Zásada rovnakého zaobchádzania
odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi (napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
1 zákona č. 365/2004 Z. z. sa v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov
1. Zásada rovnakého zaobchádzania
ods. 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania (§ 6 ods. 2 písm. b/ antidiskriminačného zákona). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 1010/2000 vyplýva, ţe „predmetom úpravy prevedenej zákonom č. 58/1969 Zb. nie je zodpovednosť za škodu vzniknutú z pracovnoprávnych (štátnozamestnaneckých) vzťahov, ale zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená pri výkone štátnej moci nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní alebo v konaní pred štátnym notárom, v správnom konaní, ako i trestnom konaní vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie, tieţ za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie. Pretoţe ide o úpravu zodpovednostných vzťahov, ktorým základom je chybné rozhodnutie alebo postup pri výkone suverénnej štátnej moci, pri ktorej uplatňovaní je charakteristický vzťah nadriadenosti a podriadenosti zúčastnených subjektov týchto právnych vzťahov, je vylúčené postupovať
uvedeného zákona pri posudzovaní zodpovednosti vyplývajúcej 7 8 Cdo 96/2016 z individuálnych pracovnoprávnych (štátnozamestnaneckých) vzťahov charakterizovaných vzájomnou rovnosťou ich účastníkov.“ Moţno konštatovať, ţe toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky je aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Totiţ zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rieši iné situácie a právne nároky ako tie, ktoré sú uplatňované v prejednávanej veci.
1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa povaţuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovaţuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti
čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti
čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. Z petitu ţaloby vyplýva, ţe ţalobkyňa sa domáha, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť písomne sa ospravedlniť ţalobkyni za konanie v rozpore s dobrými mravmi a za zníţenie ľudskej dôstojnosti a dobrého mena, určenia, ţe odmeňovanie ţalobkyne v porovnaní s odmeňovaním štátnych zamestnancov vo vertikálnej i horizontálnej úrovni je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy, pričom právny základ nárokov uplatňovaných v tomto konaní vidí ţalobkyňa v antidiskriminačnom zákone. Ţalobkyňou uplatnené nároky korešpondujú s ust. § 9 ods. 2 a 3 antidiskriminačného zákona, v zmysle ktorého ak sa účastník domnieva, ţe je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodrţaním zásady rovnakého zaobchádzania, môţe sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodrţal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to moţné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodrţaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom zníţená dôstojnosť, spoločenská váţnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môţe sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, výšku ktorej určí súd s prihliadnutím na závaţnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. 8 8 Cdo 96/2016 V prejednávanej veci je ţalovaný (MPSVR SR) v postavení zamestnávateľa ţalobkyne, ide preto o individuálny štátnozamestnanecký vzťah. Ani prípadný nezákonný zásah do práv zamestnanca preto nie je moţné povaţovať za nesprávny úradný postup
514/2003 Z. z., nakoľko v danom prípade absentuje základný atribút a podmienka aplikácie tohto zákona, t. j. muselo by sa jednať o škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, čo by mohlo nastať spravidla za situácie ak by ţalobkyňa bola účastníčkou nejakého konania, v ktorom by rozhodoval ţalovaný ako štátny orgán o právach, ktoré by v takomto konaní boli uplatnené. Nemôţe ísť teda o situáciu, keď predmetom konania je škoda, ktorá mala vzniknúť z individuálneho pracovnoprávneho, resp. štátnozamestnaneckého vzťahu, tak ako to uvádza samotná ţalobkyňa vo svojej ţalobe o uplatnenie práva na ochranu pred diskrimináciou vrátane nároku na primeranú náhradu nemajetkovej ujmy. Na základe toho moţno konštatovať, ţe ţalobkyňa sa ţalobou nedomáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
zákona č. 514/2003 Z. z., ale ochrany pred diskrimináciou a nerovnakým zaobchádzaním
365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon). V zmysle § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa môţe ţalobkyňa domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, ţe je alebo bola dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodrţaním zásady rovnakého zaobchádzania. Preto orgánom oprávneným rozhodovať v tomto prípade je súd, a nie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, teda samotný ţalovaný, ktorému bola vec rozhodnutím súdov postúpená. Dovolací súd dospel k záveru, ţe zastavenie konania z dôvodu nedostatku procesnej podmienky v postupe všeobecného súdu, ku ktorému došlo v dôsledku chybného právneho posúdenia právomoci súdu, treba povaţovať za odopretie ústavou upraveného práva na súdnu ochranu (obdobne I. ÚS 37/95), v konečnom dôsledku znamenajúceho odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae) a naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. f/ O. s. p., čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd
1 O. s. p. uznesenie 9 8 Cdo 96/2016 odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. júna 2016 JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.