← Slovensko

o zaplatenie 2978,52 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 8 Cdo 79/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., bývajúci v Prešove, Š., zastúpeného JUDr. O., advokátkou so sídlom v Prešove, F., proti ţalovanému: G. Poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, L., zastúpenému S., s. r. o., so sídlom v Bratislave, S., o zaplatenie 2.978,52 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 6 C 19/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. júla 2014 sp. zn. 3 Co 176/2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. júla 2014 sp. zn. 3 Co 176/2013 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom z
  3. septembra 2012 č. k. 6 C 19/2007-343 zastavil konanie v časti o zaplatenie 639,01 eur, vo zvyšku ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 1.463,11 eur. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca uzavrel so ţalovaným poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla značky Mercedes-Benz CLK230, EČV: P.. Dňa
  4. júla 2004 došlo k vzniku poistnej udalosti, pri ktorej bol predmet poistenia poškodený. Ţalobcovi vznikla škoda v sume 128.425,60 Sk. Ţalobcovi by po odrátaní dohodnutej spoluúčastí vznikol nárok na zaplatenie poistného plnenia v sume 122.005 Sk. Ţalovaný vyplatil ţalobcovi poistné plnenie v sume 49.948 Sk. Dôvodom zníţenia poistného plnenia bola okolnosť, ţe ţalobcovi bola priznaná zľava na poistnom na základe zápočtového listu – potvrdenia o bezškodovom priebehu predchádzajúceho poistenia v K. poisťovni, a. s. Uvedená poisťovňa však takéto potvrdenie nikdy nevydala. Ţalovaný teda poskytol ţalobcovi zľavu z poistného na základe nepravdivých skutočností a pokiaľ by mu nebol predloţený 2 8 Cdo 79/2016 nepravdivý zápočtový list bol by ţalobcovi určil poistné vo vyššej sume. Ţalovaný po zistení nepravdivosti predloţeného potvrdenia o bezškodovom priebehu pristúpil aj ku kráteniu poistného plnenia vyplateného na základe predchádzajúcej poistnej udalosti. Nárok na vrátenie časti uţ vyplateného poistného plnenia ako aj nárok na zaplatenie dlţného poistného si ţalovaný započítal voči nároku ţalobcu na vyplatenie poistného plnenia. Výrok o zastavení konania v časti jeho predmetu odôvodnil ustanovením § 96 ods. 12 O. s. p. so zreteľom na čiastočné späťvzatie ţaloby ţalobcom. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  5. júla 2014 sp. zn. 3 Co 176/2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 142,82 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, ţe oprávnenie ţalovaného zníţiť poistné plnenie podľa § 798 Občianskeho zákonníka bolo preukázané a touto okolnosťou sa dostatočne zaoberal aj súd prvého stupňa. V konaní nebolo sporné uzavretie poistnej zmluvy s bonusovou zľavou vo výške 40 % a ţalobca tak svojim podpisom potvrdil splnenie podmienok pre priznanie bonusu v uvedenej výške, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe uvedený bonus bol priznaný na základe nepravdivého tvrdenie o bezškodovom priebehu poistenia v predchádzajúcej poisťovni. Na uvedenom základe bol ţalovaný v zmysle § 798 Občianskeho zákonníka v spojení s § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený primerane zníţiť plnenie z poistnej zmluvy. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol, aby dovolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a ţalobe vyhovel. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O. s. p., t. j., ţe v konaní došlo k spomínanej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie o veci a odvolací súd prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, ţe na odvolacie konanie nebol predvolaný ani upovedomený o ňom, čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa nevykonal vo veci potrebné dokazovanie a vyvodil nesprávny právny záver, 3 8 Cdo 79/2016 ţe bezškodový priebeh predchádzajúceho poistenia ovplyvňuje výšku poistného ako aj výšku poistného plnenia. Tento nesprávny záver si osvojil aj odvolací súd. Poistné plnenie bolo ţalobcovi nielen krátené, ale nebolo vôbec vyplatené, čo je v rozpore s uzavretou poistnou zmluvou. Ţalovaný totiţ vypočítané plnenie z predmetného poistenia neoprávnene kompenzoval s krátením uţ skôr poskytnutého poistného plnenia a svoje údajné nároky na vrátenie časti poskytnutých poistných plnení uspokojil neoprávneným – jednostranným započítaním s predmetným nárokom na poistné plnenie. Nárok na vrátenie vyplateného poistného plnenia za predchádzajúce obdobia ţalovanému totiţ nevznikol a nebol mu právoplatne priznaný. Nesprávny je aj výrok o náhrade trov konania, pretoţe súdy mali v prejednávanej veci v tejto otázke rozhodnúť podľa § 150 O. s. p. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol dovolanie odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýli od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  6. Dovolaním ţalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 a 3 O. s. p. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd 4 8 Cdo 79/2016 v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods.1 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238 O. s. p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 ods. 1 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. b/ aţ e/ a g/ O. s. p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. 5 8 Cdo 79/2016 Ţalobca v dovolaní namieta (okrem iného), ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O. s. p. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)]. V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť jej protistrane. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť predloţiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Poţiadavka, aby procesné strany v konaní mali moţnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaţdeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj na odvolacie konanie. 6 8 Cdo 79/2016 V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), vo veci T. proti Slovenskej republike z
  7. januára 2015 (sťaţnosť č. 17127/12) z ktorého vyplýva, ţe vyjadrenie účastníka konania vo veci (vrátane vyjadrenia k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu právnu a skutkovú argumentáciu je potrebné povaţovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné subsumovať pod poţiadavku, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o ňom a eventuálne sa k nemu aj vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva, ţe konkrétny význam dotknutého vyjadrenia je málo dôleţitý, keďţe je na účastníkoch konania, aby posúdili, či si dokument vyţaduje, aby sa k nemu vyjadrili alebo nie. Zároveň ESĽP v predmetnom rozhodnutí konštatoval, ţe nedoručenie vyjadrenia protistrany k opravnému prostriedku podanému sťaţovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa je porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V predmetnej právnej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko ţalobca podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z
  8. septembra 2012 sp. zn. 6 C 19/2007 a ţalovaný podal vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu z
  9. februára 2013, ktoré bolo na súd prvého stupňa doručené
  10. februára 2013 avšak protistrane, t. j. ţalobcovi ako odvolateľovi doručené nebolo, z čoho vyplýva, ţe s ním nebol oboznámený. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto povinné konštatovať, ţe týmto postupom odvolacieho súdu (t. j. Krajského súdu v Prešove), ktorý nedoručil vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobcu odvolateľovi, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred súdom, čo je potrebné povaţovať za procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia ţalovaného k odvolaniu ţalobcu. Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom znamenajúce porušenie práv na spravodlivý proces zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie 7 8 Cdo 79/2016 konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobcu a aţ po vykonaní tohto procesného úkonu bude moţné pokračovať v odvolacom konaní. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  11. mája 2016 JUDr. Ladislav Górász, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.