Najvyšší súd 8 Cdo 63/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: Akad. mal. a soch. M., bývajúca v Bratislave, P., zastúpenej JUDr. J., adv

ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento nepodal návrh na ich priznanie. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok zrušil, vrátane rozhodnutia súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe jej postupom súdov bola odňatá moţnosť konať pred súdom a dovolanie odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., t. j., ţe v konaní došlo k spomínanej vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j., ţe rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázala na to, ţe v konaní došlo k závaţným prieťahom, nakoľko súd 3 8 Cdo 63/2016 prvého stupňa aţ po dvoch rokoch oslovil bývalého správcu konkurznej podstaty ţalovaného úpadcu za účelom pokračovania v konaní. Spis bol nedôvodne postúpený na konanie podľa § 104a ods. 2 O. s. p. Krajskému súdu v Bratislave, hoci sa tak nemalo stať, pretoţe v tomto konaní sa neriešia otázky bezprostredne súvisiace s konkurzným konaním. Následne

1. marca 2006 bol podaný návrh na upresnenie ţalovaného a popri existencii úpadcu, t. j. Ţ., A., s. r. o. sa stal nositeľom práv a povinností automaticky aj správca konkurznej podstaty. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie je potrebné konštatovať, ţe vyhlásením konkurzu nad úpadcom – spoločnosťou Ţ., A., s. r. o. právna subjektivita tejto právnickej osoby nezanikla. Pracovný pomer so ţalobkyňou ukončil okamţitým skončením pracovného pomeru bývalý správca konkurznej podstaty ţalovaného úpadcu. Takto skončil pracovný pomer len so ţalobkyňou a jej manţelom, avšak ostatní konatelia spoločnosti zostali naďalej jej zamestnancami, a to napriek tomu, ţe zaloţili konkurenčnú spoločnosť pod názvom Ţ. Bratislava spol. s r. o. V dôsledku prieťahov v konaní došlo k tzv. vytunelovaniu majetku úpadcu a vyplateniu neodôvodnene vysokých odmien v prospech bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu. Nemoţno sa stotoţniť s názorom, ţe Ţ., A., s. r. o. a správca konkurznej podstaty sú rozdielne právne subjekty. Pracovný pomer so ţalobkyňou bol skončený tým istým subjektom a inak to nemohlo byť. Ak by boli súdy vo veci konali riadne, boli by rozsudkom určili okamţité skončenie pracovného pomeru so ţalobkyňou za neplatné. Správca konkurznej podstaty ţalovaného úpadcu navrhol dovolanie ako procesne neprípustné odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len v prípadoch, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. 4 8 Cdo 63/2016 je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
2. Dovolaním ţalobkyne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 a 3 O. s. p. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods.1 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238 O. s. p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 ods. 1 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali 5 8 Cdo 63/2016 za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobkyne preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)]. Ţalobkyňa tieţ namieta, ţe v prejednávanej veci došlo k prieťahom v konaní a tieto zakladajú vadu konania uvedenom v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. treba uviesť, ţe samotné prieťahy v konaní neodnímajú účastníkovi moţnosť konať pred súdom, t. j. neukracujú ho na jeho procesných právach a ich realizácii aj keď konanie trvá dlhší čas. Nemoţno preto konštatovať, ţe prieťahy v konaní (v prejednávanej veci konštatované nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z
3. novembra 2006 III. ÚS 282/06) mohli spôsobiť znemoţnenie 6 8 Cdo 63/2016 realizácie procesných práv ţalobkyne v tomto konaní a zaloţiť tak vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Dovolateľka tieţ namieta, ţe súdy prejednávanú vec nesprávne právne posúdili. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (pozri § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné, nepotvrdila sa existencia dovolateľkou namietanej procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady vymenované v § 237 ods. 1 O. s. p., najvyšší súd odmietol jej dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania (z procesných dôvodov) sa najvyšší súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemá (§ 243b ods. 5 O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Ţalovaný však nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O. s. p.

§ 151ods.

1 O. s. p.) a trovy nevyčíslil. Preto dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania. 7 8 Cdo 63/2016 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. mája 2016 JUDr. Oľga Trnková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.