Najvyšší súd 8Cdo/1368/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., nar. X., bývajúci v Meste Ruţomberok, zastúpeného Advokátskou kanceláriou G., s.r.o., so sídlom Bratislava, Š., IČO: X., proti ţalovaným: 1/ E., bývajúca v Ruţomberku, H., 2/ Ing. R., bývajúca v Ruţomberku, H., obom zastúpených Mgr. I., advokátkou so sídlom v Ruţomberku, N., 3/ Ing. P., bývajúci v Ruţomberku, ul. P., 4/ Ing. O., bývajúca v Ruţomberku, P., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn. 6 C 109/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
- októbra 2014 sp. zn. 9 Co 706/2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
- októbra 2014 sp. zn. 9 Co 706/2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Ruţomberok rozsudkom zo
- mája 2014 č. k. 6 C 109/2008-713 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe byt zapísaný na LV č. X., katastrálne územie Ruţomberok, nachádzajúci sa na ulici M. na parc. č. 1733 o výmere 796 m² - zastavaná plocha, pozemok parc. č. 1734 vo výmere 413 m² - zastavaná plocha, parc. č. 1735 vo výmere 410 m² - zastavaná plocha a stavba súp. č. 1564 postavená na parc. č. 1733 – obytný dom pod B, byt č. X. vo vchode č. 9 na
- nadzemnom podlaţí,
- poschodie so spoluvlastníckym podielom na pozemku, v spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 799/57295 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov – ţalobcu a ţalovanej 1/ v jednej polovici. Vychádzal zo zistenia, ţe na súde prvého stupňa prebieha na základe návrhu ţalobcu konanie vedené pod sp. zn. 30C 177/2004 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, v ktorom sa prejudiciálne rieši otázka masy vecí 2 8Cdo/1368/2015 patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov – ţalobcu a ţalovanej 1/ (ďalej len „BSM“). Teda aj to, či predmetný byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj pozemku patrí ku dňu zániku manţelstva ţalobcu a ţalovanej 1/ do BSM. Bez ohľadu na uvedené poukázal aj na formuláciu ţalobného petitu, kde ţalobca sa domáha určenia, ţe predmetné nehnuteľnosti patria do BSM kaţdému v jednej polovici, pričom konanie v prejednávanej veci nie je konaním podľa § 153 ods. 2 O.s.p. Platí, ţe súd je viazaný ţalobným petitom, tak ako ho vyjadril ţalobca v ţalobe. Nie je moţné v súčasnosti určiť, ţe predmetné nehnuteľnosti patria do BSM ţalobcu a ţalovanej 1/, nakoľko manţelstvo týchto účastníkov zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Ruţomberok zo
- júna 2003 sp. zn. 3 C 27/2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
- júla
- Týmto dňom zaniklo aj BSM ţalobcu a ţalovanej 1/. Preto nie je moţné domáhať sa v súčasnosti určenia, ţe predmetný byt s príslušenstvom patrí do BSM týchto účastníkov konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
- októbra 2014 sp. zn. 9 Co 706/2014 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 41,94 eur a ţalovanej v 2/ rade vo výške 41,84 eur na účet ich právnej zástupkyne. Náhradu trov konania vo vzťahu medzi ţalobcom a ţalovanými 3/, 4/ účastníkom nepriznal. Vychádzal zo zistenia, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo odôvodnené dostatočne a podrobne. V predchádzajúcich štádiách konania odvolací súd v predmetnej veci uţ vyslovil právny názor, ktorý súd prvého stupňa v prejednávanej veci rešpektoval a to pokiaľ ide o otázku naliehavosti právneho záujmu ţalobcu na podaní predmetnej určovacej ţaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. t.j., ţe sa mu postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom, pretoţe odvolací súd svoje rozhodnutie náleţite neodôvodnil z právneho hľadiska nie je moţné hovoriť o ţiadnom odôvodnení rozhodnutia so zreteľom na jeho stručnosť a absenciu reakcie na dôvody a argumenty ním uvádzané v priebehu prvostupňového konania i v odvolaní, s ktorými sa tento súd vôbec nevyporiadal. Dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. t.j., ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a ustanovením a ust. § 241 ods. 2 písm. c/ 3 8Cdo/1368/2015 O.s.p. t. j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, ţe odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom v takýchto náročných a zloţitých záleţitostiach ako je prejednávaná vec je potrebné v kaţdom prípade vypočuť účastníkov konania aj v rámci odvolacieho konania a to na pojednávaní. O odvolacom konaní chcel produkovať aj nový dôkaz týkajúci sa procesu vkladu predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a spôsobu zápisu vlastníckeho práva na ţalovanú 1/, čo mu nebolo umoţnené. Odvolací súd sa nezaoberal dôvodmi odvolania a neprijal k nim ţiadne právne závery. Rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené a nie je moţné z neho zistiť ako tento súd v prejednávanej veci konkrétne vyloţil a aplikoval príslušné procesné procesy a a kými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej. Tieto právne významné náleţitosti v rozhodnutí odvolacieho súdu úplne absentujú. Takýmto spôsobom došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ţalované 1/, 2/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhli dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Ţalovaný 3/ sa k dovolaniu nevyjadril. Ţalovaná 4/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu poukázala na to, ţe ţalobca nevymedzil ţiadny dovolací dôvod, pre ktorý by bolo dovolanie prípustné a pridrţala sa rozhodnutí oboch stupňov súdov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len v prípadoch, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 4 8Cdo/1368/2015 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Dovolaním ţalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods.1 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238 O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 ods.1 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali 5 8Cdo/1368/2015 za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Vady konania v zmysle § 237 ods.1 písm. b/ aţ e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Ţalobca v dovolaní namieta (okrem iného), ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti 6 8Cdo/1368/2015 zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť jej protistrane. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť predloţiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Poţiadavka, aby procesné strany v konaní mali moţnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaţdeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj na odvolacie konanie. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z
- januára 2015 (sťaţnosť č. 17127/12) z ktorého vyplýva, ţe vyjadrenie účastníka konania vo veci (vrátane vyjadrenia k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu právnu a skutkovú argumentáciu, je potrebné povaţovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné subsumovať pod poţiadavku, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o ňom a eventuálne sa k nemu aj vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva, ţe konkrétny význam dotknutého vyjadrenia je málo dôleţitý, keďţe je na účastníkoch konania aby posúdili, či si dokument vyţaduje, aby sa k nemu vyjadrili alebo nie. Zároveň ESĽP v predmetnom rozhodnutí konštatoval, ţe nedoručenie vyjadrenia protistrany k opravnému prostriedku podanému sťaţovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu
- stupňa je porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V predmetnej právnej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko ţalobca podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Ruţomberok zo 14.mája 2014 sp. zn. 6 C 109/2008 a ţalovaní 1,2 podali vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu z
- júla 2014, ktoré bolo na súd prvého stupňa doručené 30.júla 2014 avšak protistrane, t.j. ţalobcovi ako odvolateľovi doručené nebolo, z čoho vyplýva, ţe s ním nebol oboznámený. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto potrebné konštatovať, ţe týmto postupom odvolacieho súdu (t.j. Krajského súdu v Ţiline), ktorý nedoručil vyjadrenie ţalovaných 1,2 k odvolaniu ţalobcu odvolateľovi, došlo k porušeniu článku 6 7 8Cdo/1368/2015 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred súdom, čo je potrebné povaţovať za procesnú vadu v zmysle § 237 ods.1písm. f/ O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia ţalovaných k odvolaniu ţalobcu. Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práv na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie ţalovaných 1,2 k odvolaniu ţalobcu a aţ po vykonaní tohto procesného úkonu bude moţné pokračovať v odvolacom konaní. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
- februára 2016 JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.