Najvyšší súd 8 Cdo 12/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V., bývajúci v Prešove, K., zastúpeného JUDr. I., advokátkou, so sídlom v Košiciach, Š., proti ţalovanému: G. s.r.o., so sídlom v Prešove, K., IČO: X., zastúpenému advokátskou kanceláriou M. s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ţ., IČO X., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12 Cpr 6/2012, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- júla 2015 sp. zn. 3 CoPr 1/2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov rozsudkom z
- novembra 2014 č. k. 12 Cpr 6/2012-353 určil, ţe skončenie pracovného pomeru medzi ţalobcom a ţalovaným na základe výpovede ţalovaného z
- novembra 2011 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalovaný nepreukázal, ţe došlo k reálnej organizačnej zmene, na základe ktorej bola ţalobcovi daná výpoveď z pracovného pomeru. Ţalovaný aţ vo svojom druhom vyjadrení predloţil rozhodnutie zamestnávateľa o zníţení stavu zamestnancov, ktorý je datované
- novembra
- Tieto skutočnosti vzbudzujú pochybnosti o postupe ţalovaného ako zamestnávateľa pri organizačnej zmene, lebo organizačná zmena musí existovať pred výpoveďou zamestnancovi. Ţalobcovi bola doručená výpoveď
- novembra 2011 bez toho, aby predtým mu bolo predloţené rozhodnutie o zníţení stavu zamestnancov. Výpovedi predchádzali sťaţnosti ţalobcu zo
- novembra 2011 a rozhovory s nadriadenými, ţe na pracovisku nemôţu byť dvaja zamestnanci, ktorí sú v blízkom vzťahu. Nebolo preukázané z výpovedí vtedajšieho štatutárneho zástupcu spoločnosti ţalovaného pána B., ţe by medzi ním a ţalobcom sa uskutočnil rozhovor týkajúci sa nadbytočnosti zamestnancov v danom úseku. Výpoveď svedka B. je v kontexte rozhodnutia zamestnávateľa o zníţení 2 8 Cdo 12/2016 počtu zamestnancov rozhodujúca. On sám vo svojej výpovedi uviedol, ţe ţalobca nebol tímový hráč, nemal priateľské nastavenie voči nadriadeným a táto skutočnosť ţalobcu diskvalifikovala ako zamestnanca. Prvou okolnosťou rozhodujúcou pre vyhotovenie ţaloby je, ţe rozhodnutie zamestnávateľa o zníţení počtu zamestnancov časovo predchádzalo výpovedi vo vzťahu k čomu sú v prejednávanej veci pochybnosti. Ďalšou podmienkou je, ţe na miesto prepusteného zamestnanca nenastúpi v lehote troch mesiacov niekto iný. Pracovný pomer ţalobcu mal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, teda koncom januára
- Ing. R. pracoval v spoločnosti od
- marca
- Nie je pritom dôleţitý názov pracovného miesta a obsah práce jednotlivého zamestnanca. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, ţe podstatnú časť práce ţalobcu vykonáva doposiaľ Ing. R. a s náplňou činnosti ţalobcu. Priame pokyny mu dáva p. J., ktorý je na čele finančného oddelenia napriek tomu, ţe Ing. R. má pracovať na logistickom oddelení. Skutočnými dôvodmi výpovede zo strany ţalovaného je osoba samotného ţalobcu a nespokojnosť nadriadených so ţalobcom ako s osobou, jeho prístupom k práci, nepriateľským naladením voči nadriadeným a sťaţnosťami, ktoré podával, ako aj okolnosť, ţe medzi ním a svedkyňou S. bol blízky vzťah, ktorý podľa zamestnávateľa nie je prípustný na pracovisku. Ţalovaný tak výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zastiera skutočný dôvod výpovede, a preto je ţaloba dôvodná. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Prešove uznesením z
- júla 2015 sp. zn. 3 CoPr 1/2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia, ţe sú dané dôvody na zrušenie tohto rozsudku prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p., nakoľko v prejednávanej veci došlo k odňatiu účastníkovi (ţalovanému) konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv podľa Občianskeho súdneho poriadku. Je ním nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva. Odňatím moţnosti konať pred súdom v prejednávanej veci spočívalo v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o predmetnej ţalobe na vyslovenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, pričom je potrebné odstrániť rozpory v tvrdení ţalobcu ohľadom nadbytočnosti zamestnancov, vyhodnotiť rozhodnutie o organizačnej zmene a prípadne doplniť dokazovanie 3 8 Cdo 12/2016 výpoveďou svedka Ing. R., ktorého výpoveď povaţuje odvolací súd za kľúčovú, pretoţe práve on mal podľa tvrdení ţalobcu prevziať jeho hlavnú pracovnú náplň. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol, aby dovolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odvodzoval z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. t. j., ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. t. j., ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybné, ţe tento súd vyhodnotil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa odlišne od súdu, ktorý toto dokazovanie vykonal. Ak odvolací súd v závere svojho rozhodnutia uviedol, ţe okresný súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci nedostatočne zistil skutkový stav nezodpovedá to obsahu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a z neho vyplývajúce rozdielnosti v posúdení veci prvostupňovým a odvolacím súdom. Táto rozdielnosť spočíva v skutkových záveroch o tom, čo bolo dôvodom výpovede danej ţalobcovi, či tejto výpovedi predchádzala organizačná zmena vykonaná zákonom predpísaným spôsobom a či k organizačnej zmene vôbec došlo. Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd však vyhodnotil vykonané dokazovanie a z neho vyplývajúce nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa bez toho, aby nariadil pojednávanie v súlade s § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a dokazovanie prehodnotil sám spôsobom odlišným od súdu prvého stupňa. Táto povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 213 ods. 3 O.s.p. Takýmto spôsobom odvolací súd nepostupoval a dovolateľovi odňal právo vyplývajúce z § 122 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 115 ods. 1 O.s.p. t. j. byť prítomný pri vykonávaní dôkazov a v nadväznosti na ustanovenie § 123 O.s.p. vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a odôvodňuje ním svoje rozhodnutie o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa. Je však zrejmé, ţe z odôvodnenia jeho rozhodnutia tento dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva. Odvolací súd uvádza dôvod zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu uvedený v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a konštatuje, ţe prvostupňový súd vyhodnotil skutkový stav jednostranne. Je nepochybné, ţe odvolací súd v skutočnosti nevytýka súdu prvého stupňa, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu, ale vytýka mu to, ţe ustanovenie právneho predpisu nesprávne aplikoval, teda vytýka mu nesprávne hodnotenie dôkazov. Ak 4 8 Cdo 12/2016 odvolací súd nevykonal dokazovanie, nebol daný záver o nesprávnych skutkových zisteniach, keďţe hodnotiť vykonané dôkazy môţe len súd, ktorý ich vykonal. Len vtedy je zachované právo účastníkov konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Ak odvolací súd bol toho názoru, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nebol samotný tento názor odvolacieho súdu dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale na jeho zmenu. To platí aj v prípade, ak bol odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom dokazovaní nebolo pouţité (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Postupom odvolacieho súdu, keď namiesto zmeny zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, došlo k odňatiu moţnosti ţalobcu domáhať sa v budúcnosti a nápravy nepriaznivého rozhodnutia v prejednávanej veci v dovolacom konaní. Totiţ súd prvého stupňa je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný názorom odvolacieho súdu, pokiaľ ide o skutkové ako aj právne okolnosti prejednávanej veci a nemôţe sa odchýliť od takto vysloveného názoru. Totoţné závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 180/2013 z
- augusta 2013 a 7 Cdo 255/2012 z
- októbra
- Najmä v rozhodnutí sp. zn. 7 Cdo 255/2012 sa zdôrazňuje povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť zákonom predpísaným spôsobom o podanom odvolaní. K zrušeniu rozhodnutia môţe odvolací súd pristúpiť len vtedy, ak nie sú podmienky pre potvrdenie alebo pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol dovolanie odmietnuť a zdôraznil správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť 5 8 Cdo 12/2016 právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu nie však v kaţdom prípade, ale iba ak podanie dovolania pripúšťa zákon. Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia (v prípadoch stanovených zákonom) z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z aspektu opodstatnenosti v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú moţnosť, aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania, alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu vád, alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu). Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/], na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu 6 8 Cdo 12/2016 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. V predmetnej veci nejde o ţiaden z prípadov uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., a preto je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z tohto zákonného ustanovenia vyvodiť nemoţno. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a-g/ O.s.p., teda, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej, alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vady uvedené v § 237 ods. 1 písm. a-e, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a ich existenciu po preskúmaní obsahu spisu nezistil ani dovolací súd. S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané nedostatky sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v dôsledku postupu niţších súdov nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 7 8 Cdo 12/2016 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva, napr. môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom. Po preskúmaní obsahu spisu dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd v prejednávanej veci svojim postupom neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. vyplýva kompetencia odvolacieho súdu zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom alebo ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Tieto dôvody uviedol v prejednávanej veci odvolací súd vo vzťahu k svojmu zrušujúcemu rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu videl odvolací súd aj v tom, ţe skutkové zistenia tohto súdu nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a poukazom aj na potrebu dokazovanie doplniť vykonaním ďalších dôkazných prostriedkov. Ťaţisko odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu teda nespočíva v hodnotení dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa, ale v poukázaní na neúplnosť skutkových zistení a vyslovenie pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa v závislosti na vykonanom dokazovaní. Keďţe myšlienkový a rozhodovací proces odvolacieho súdu nebol zaloţený len na hodnotení dôkazov nemoţno konštatovať, ţe jediný záver, ktorý mohol odvolací súd v prejednávanej veci prijať, bola nutnosť nariadiť vo veci pojednávanie a opakovať alebo doplniť dokazovanie vlastnou činnosťou odvolacieho súdu. Nemoţno sa stotoţniť s názorom dovolateľa, ţe v prejednávanej veci odvolací súd vyslovil jednoznačný záver v podobe právneho názoru, ktorý je v zmysle § 226 O.s.p. pre súd prvého stupňa záväzný, ako aj s názorom, ktorý (inter alia) prezentuje ţalobca v dovolaní a ktorý spočíva v tom, ţe konanie na súde prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie bude nevyhnutne viesť k preňho nepriaznivému rozhodnutiu prvostupňového súdu. S týmto názorom nie je moţné sa stotoţniť, nakoľko odvolací súd v pokynoch ktoré adresoval 8 8 Cdo 12/2016 prvostupňovému súdu, uviedol aj nutnosť doplnenia dokazovania opätovným výsluchom svedka Ing. R., ktorého výpoveď je vo veci kľúčová a vykonanie takéhoto dôkazu má objasniť okolnosť, ktorou argumentuje ţalobca v tom zmysle, ţe tento svedok prevzal hlavnú pracovnú náplň ţalobcu, a preto rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré bolo základom pre výpoveď z pracovného pomeru danú ţalobcovi bolo len účelové. Nemoţno sa stotoţniť taktieţ s názorom dovolateľa spočívajúcim v tom, ţe odvolací súd v prípade nariadenia pojednávania a doplnenia alebo opakovania dokazovania v štádiu odvolacieho konania by dospel k zmeňujúcemu rozhodnutiu v prejednávanej veci, čo by zachovalo prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) v prospech ţalobcu. Takýto záver je len hypotetický a nemoţno ho prijať bezpečne práve so zreteľom na konkrétnu formuláciu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa neobmedzil len na striktne záväzný pokyn súdu prvého stupňa pokiaľ ide o vykonávanie dôkazov alebo ich hodnotenie, ale otvoril aj priestor pre dokazovanie, ktoré môţe viesť k skutkovým zisteniam, ktoré doposiaľ nemali bezpečnú oporu vo vykonanom dokazovaní a ktoré v konečnom dôsledku môţu byť pre ţalobcu aj priaznivé. Prejednávaná vec bola odvolacím súdom vrátená na ďalšie konanie, v ktorom bude môcť ţalobca realizovať všetky svoje oprávnenia dané mu Občianskym súdnym poriadkom, a preto uţ v tejto okolnosti treba vidieť argument, ţe v skutočnosti k odňatiu ţalobcovi konať pred súdom nedochádza. Z pohľadu preskúmavania, či v prejednávanej veci nedošlo k odňatiu moţnosti ţalobcovi konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je potrebné konštatovať, ţe uznesenie odvolacieho súdu spĺňa všetky náleţitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 167 ods. 1, 2 O.s.p. Odvolací súd náleţite vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na tieto dôvody nie je judikatúra uvádzaná dovolateľom špecificky (t.j. so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu) aplikovateľná v prejednávanej veci. Za situácie, ţe nebola preukázaná existencia vady konania uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezaoberal sa dovolací súd vecnou správnosťou dôvodov o pouţitých odvolacím súdom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a pre vrátenie veci tomuto 9 8 Cdo 12/2016 súdu na ďalšie konanie a z týchto hľadísk (namietaných dovolateľom) vec neposudzoval. Keďţe dovolanie ţalobcu nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nepotvrdila sa existencia dovolateľom namietanej procesnej vady v zmysle § 237 o ds. 1 písm. f/ O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady vymenované v § 237 ods. 1 O.s.p., najvyšší súd odmietol jeho dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na to, ţe konanie v prejednávanej veci bude pokračovať na súde prvého stupňa dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania nerozhodoval (§ 243b ods. 5 O.s.p.). O trovách dovolacieho konania takto rozhodnú súdy niţšieho stupňa. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
- marca 2016 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M.