zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 503/2003 Z.z.“) tak, že navrhovateľ ako oprávnená osoba
2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. spĺňa podmienky reštitučného nároku
1 písm. m/ a o/ zákona č. 503/2003 Z.z. Navrhovateľovi 2 3 Sžo 53/2009 pre zákonné prekážky
1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. nepriznal vlastnícke právo k pôvodnej nehnuteľnosti – parcele č. X. roľa, dnes zlúčenej do parcely č. X./1 orná pôda v k.ú. M.: PKV č. X., parcela č. X., podiel 1/1, pôv. vlastník V. V., druh pozemku roľa, výmera 2513 m², vyvlastnená výmera 2513 m². Navrhovateľovi
2 zákona č. 503/2003 Z.z. priznal právo na náhradu za výmeru 2513 m² v prislúchajúcom podiele 1/5 t.j. za 503 m². Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 21.11.2004 žiadal o navrátenie vlastníctva k parcele č. X. k.ú. M., kde neuviedol žiadne ďalšie oprávnené osoby a ani nepredložil splnomocnenie na ich zastupovanie. Správny orgán konal s ním ako s oprávneným a vyzýval ho v priebehu konania na doplnenie dokladov. Správny orgán mal v konaní preukázané, že predmetná parcela č. X. pôvodne vedená v PKV č. X. prevedená do PKV č. X. k.ú. M. ako roľa o výmere 0,2513 ha bola pridelená V. V. na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 1199/48-B17 Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 24.03.1948 za prídelovú cenu 503,-- Kčs.
zápisnice BL 5940 zo dňa 05.08.1959 Rady ONV a MNV v Nitre sa V. V. ,,vzdal“ parcely č. X. a tiež ďalších parciel č. X. a č. X. v prospech nového nadobúdateľa Štátne majetky n.p. N. Teda ich prevzal štát
1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z. bez právneho dôvodu. Zápisnica zo dňa 05.08.1959 svedčí o tom, že ONV pridelil nehnuteľnosť, ktorá bola výmerom priznaná do vlastníctva V. V. Štátnym majetkom n.p. N. a z úradného záznamu zo dňa 19.03.1963 vyplýva, že V.V. a manželka A. rod. J. sa vzdávajú prídelu v prospech štátu a za tieto nehnuteľnosti dostanú náhradu. V konaní pred správnym orgánom nebolo preukázané, že by bola právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutá náhrada. Pridelené nehnuteľností výmerom nebolo v právomoci odnímať inému orgánu, ale len Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na základe vládneho nariadenia č. 122/1951. Z uvedeného je zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený a preto nemohlo vyvolať právne účinky odňatia prideleného majetku, v dôsledku čoho bolo v tomto prípade nesporne preukázané, že štát nehnuteľnosť prevzal bez právneho dôvodu. V danom prípade bolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve nepovinnej právnickej osoby, a preto ju nemožno vydať, ale správne rozhodol správny orgán o priznaní práva navrhovateľa na náhradu za pôvodný pozemok. V predmetnej veci zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre odporcu alebo pre súd povinnosť vykonávať dokazovanie, akým spôsobom nadobudol vlastníctvo súčasný vlastník S., s.r.o., Bratislava alebo jeho právny predchodca. 3 3 Sžo 53/2009 Reštitučné zákony sú voči všeobecnej občianskoprávnej úprave predpismi špeciálnymi, ktoré majú pri použití prednosť, dokonca majú povahu predpisov, ktoré aplikáciu všeobecného predpisu obvykle vylučujú. Zákon č. 502/2003 Z.z. upravuje vzťahy oprávnených a povinných osôb pri zmierňovaní následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948-1990 prechodom pozemkov na štát alebo inú právnickú osobu na základe niektorého reštitučného titulu. Jedným z týchto reštitučných titulov je aj prevzatie nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu. Špecifikom tohto reštitučného titulu je, že vychádza z toho, že právne opatrenia minulého režimu zásadne platia. Avšak popri nároku na vydanie nehnuteľností
reštitučných zákonov nemožno vylúčiť i nárok navrhovateľa na ochranu vlastníctva
občianskeho zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že počas podanej žiadosti o reštitúciu pozemkov bola parcela č. X. kúpená stavebnou firmou z Bratislavy od neoprávneného údajného vlastníka P. C., ktorý nepreukázal doklad o oprávnenom užívaní a ani doklad o vlastníctve tejto pôdy. Ďalej namietal, že o vrátenie požiadal v zastúpení, dôkazom má byť to, že v roku 2008 odovzdal obvodnému pozemkovému úradu splnomocnenie. Pozemok parc. č. X. nie je zastavaný a preto sa navrhovateľ domnieva, že
zákona č. 503/2003 Z.z. im prináleží pôvodný pozemok. Doklady o vlastníctve pôdy sa našli až v r. 2005 v Štátnom archíve v Nitre, na ktorých okrem tejto uvedenej parcely č. X. boli aj ďalšie dve a to parc. č. X. o výmere 0,8354 ha a parcely č. X. a č. X. o výmere 0,45 ha k.ú. N. – M. Navrhovateľ preto žiada, aby aj tieto dva pozemky boli zaradené do reštitučného konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že je potrebné ho potvrdiť. Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. si uplatnil navrhovateľ žiadosťou zo dňa 21.11.2004, v ktorej si uplatnil nárok na navrátenie pozemku v k.ú. Nitra M. parcela č. X. o výmere 2104 m².
1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
2 zákona č. 503/2003 Z.z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 4 3 Sžo 53/2009 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. si uplatnila V. K., dcéra pôvodného vlastníka. V žiadosti nie sú okrem navrhovateľa uvedené žiadne ďalšie oprávnené osoby. Plnomocenstvo, na ktoré poukazuje navrhovateľ v odvolaní bolo žalovanému doručené dňa 23.10.2008, teda až po vydaní rozhodnutia žalovaného č. 2008/01195-418/04-R I zo dňa 02.10.2008. Navrhovateľovi preto patrí náhrada za pozemok
2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. len v podiele 1/5 po otcovi V.V.
1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
V žiadosti zo dňa 21.11.2004 si navrhovateľ uplatnil právo na navrátenie vlastníctva len k pozemku v k.ú. Nitra M. parcela č. X. o výmere 2104 m². Lehota na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemku je lehotou prekluzívnou a jej márnym uplynutím nárok zaniká. Keďže navrhovateľ si neuplatnil nárok na navrátenie pozemkov parcely č. X. o výmere 0,8354 ha a parciel č. X., X. o výmere 0,45 ha k.ú. N. – M. do
predpisov občianskeho práva. Navrhovateľ žiadal, aby mu bola parcela č. X. vrátená, pretože tento pozemok nie je zastavaný.
1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1). Parcela č. X. je vo vlastníctve S. s.r.o. B., ktorá nie je povinnou osobou, preto vlastníctvo k tomuto pozemku nemožno navrátiť a navrhovateľ ma právo na náhradný pozemok
2 zákona č. 503/2003 Z.z. 5 3 Sžo 53/2009 Odporca listom zo dňa 04.09.2008, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 08.09.2008 informoval navrhovateľa, že ešte pred vydaním rozhodnutia sa môže domáhať vlastníckeho práva k parcele č. X. v k.ú. M. v občianskoprávnom konaní na príslušnom okresnom súde s tým, že ak podá žalobu, úrad konanie preruší. Navrhovateľ s takýmto postupom nesúhlasil (list navrhovateľa zo dňa 29.09.2008, doručený odporcovi dňa 01.10.2008). Údaje katastra nehnuteľností o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak a keďže tieto údaje neboli navrhovateľom vyvrátené, správny orgán aj súd z nich vychádzali. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť orgánov verejnej správy a nemajú právomoc riešiť spory o vlastnícke právo, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov. Najvyšší súd ako súd odvolací sa stotožnil so závermi krajského súdu, ktoré krajský súd aj náležite odôvodnil a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sp/199/2008-23 zo dňa 09.09.2009
1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní nemal úspech a odporcovi žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 13. mája 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.