o náhradu škody a nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd 5 Cdo 136/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 11C 313/2012, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z

1. novembra 2013 sp.zn. 19 Co 792/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trenčín rozsudkom z
2. júla 2013 č.k. 11 C 313/2012-20 zamietol návrh ţalobkyne, ktorým sa domáhala voči ţalovanej náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Tento rozsudok napadla ţalobkyňa odvolaním. Krajský súd v Trenčíne uznesením z
3. novembra 2013 sp.zn. 19 Co 792/2013 odvolanie ţalobkyne odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). V odôvodnení uviedol, ţe prvostupňový rozsudok bol ţalobkyni doručený
4. augusta 2013, odvolacia lehota jej uplynula
5. septembra 2013 (streda). Ţalobkyňa doručila odvolanie prostredníctvom kuriéra vo štvrtok
6. septembra 2013, teda po uplynutí odvolacej lehoty. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie s tým, ţe jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo doručovanie prvostupňového rozhodnutia prebiehalo inak a pre odmietnutie jej odvolania, ktoré bolo podané včas, neboli dané zákonné predpoklady. Ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, 2 5 Cdo 136/2015 bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním ţalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto prípustnosť dovolania ţalobkyne z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. v znení účinnom do 31.decembra 2014 (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). O prípad odňatia moţnosti pred súdom konať ide tieţ vtedy, ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené (R 23/1994). Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sa povaţujú aj subjekty registrované, prípadne licencované podľa zákona č. 324/2011 Z.z. (viď R 144/2014). V preskúmavanom prípade napadla ţalobkyňa prvostupňové rozhodnutie odvolaním, ktoré bolo v zmysle podacej pečiatky Okresného súdu Trenčín (viď č.l. 23 spisu) podané prostredníctvom kuriéra v podateľni tohto súdu
7. septembra
8. V dovolacom konaní ţalobkyňa tvrdí, ţe odvolanie podala (uţ)
9. septembra 2013, a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o., predmetom ktorej je poskytovanie poštových sluţieb. 3 5 Cdo 136/2015 Bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.) odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí účastník spôsobom dostatočne hodnoverným preukázať, ţe k tomuto odovzdaniu skutočne došlo. Pokiaľ odtlačok podacej pečiatky nasvedčuje tomu, ţe odvolanie bolo podané osobne v podateľni súdu, avšak účastník tvrdí, ţe ho na doručenie súdu odovzdal subjektu registrovanému alebo licencovanému podľa zákona č. 324/2011 Z.z., súd účastníka vyzve, aby svoje tvrdenie preukázal. Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu (viď R 145/2014), uvedené platí aj v tom prípade, ak dovolateľ hodnoverným spôsobom nepreukáţe svoje dovolacie tvrdenia o včasnom podaní odvolania (uznesenia najvyššieho súdu z
10. decembra 2014 sp.zn. 3 Cdo 488/2014, z
11. februára 2015 sp.zn. 7 Cdo 391/2014, z
12. júna 2015 sp.zn. 3 Cdo 250/2015). Dovolací súd pri prvom predloţení spisu na rozhodnutie o dovolaní konštatoval, ţe vec mu bola na rozhodnutie o dovolaní predloţená predčasne – bez toho, aby súd prvého stupňa ţalobkyňu vyzval na odstránenie rozporu medzi údajom o doručení odvolania vyplývajúcim zo spisu (
13. septembra 2013 v podateľni súdu) a údajom o doručení tvrdenom v dovolaní (4.septembra 2013 prostredníctvom označenej doručovateľskej spoločnosti). Dovolací súd uviedol, ţe ţalobkyni treba vytvoriť procesnú moţnosť doloţiť opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania tým, ţe predloţí súdu doklad, potvrdzujúci deň, v ktorom bolo odvolanie v predmetnej veci odovzdané na prepravu doručovateľskej spoločnosti. Na základe výzvy súdu prvého stupňa ţalobkyňa predloţila listiny v úmysle preukázať pravdivosť svojich tvrdení o včasnom doručení odvolania a to dokument „detaily zásielky k prepravnému listu č.1551596824“, list označený ako „inštrukcie k sprievodným dokumentom pre kuriéra“ a dokument označený ako „Podanie odvolaní voči rozsudkom o zamietnutí ţaloby“ datovaný dňa
14. septembra 2013, ktorý podľa textu v prílohe označuje konania voči ktorým bolo odvolanie podané, spolu s tabuľkou s číslami 22 konaní vedených na Okresnom súde Trenčín, v ktorých mali byť odvolania podané. Po preskúmaní obsahu týchto dokladov dovolací súd dospel k záveru, ţe listiny predloţené ţalobkyňou, nepreukazujú tú podstatnú okolnosť, či odvolanie v prejednávanej veci bolo skutočne obsahom zásielky č. 1551596824, ktorá bola posielaná vo forme balíka a odovzdaná na prepravu dňa
15. septembra 2013, pretoţe v kolonke popis zásielky, ktorú vypĺňa objednávateľ doručovateľských sluţieb (v danom prípade ţalobkyňa), je uvedené ,,POH-NŠ-22x odvolanie voči rozsudku o zamietnutí ţaloby,,. Z takto vymedzeného predmetu zásielky, nie je moţné zistiť, v ktorých konkrétnych konaniach boli odvolania ţalobkyňou podané a aký bol teda skutočný obsah podanej zásielky. V súlade so zásadou ,,právo patrí bdelým, pozorným, ostraţitým, bedlivým,, („vigilantibus iura scripta sunt“), bolo v záujme ţalobkyne, aby predvídala aj tú moţnosť, ţe bude musieť preukázať doručenie konkrétnej zásielky v konkrétny deň a z tohto dôvodu pri doručovaní vymedzila predmet podanej zásielky dostatočne určitým spôsobom. Doklady predloţené ţalobkyňou však nepreukazujú súvislosť medzi sprievodným listom pre kuriéra 4 5 Cdo 136/2015 a dokumentom s prílohou označujúcou spisové značky konaní, v ktorých mali byť odvolania podané, vo vzťahu k obsahu zásielky č. 1551596824, a súčasne neobsahujú ani ţiadne potvrdenie o ich prijatí doručovateľom dňa
16. septembra 2013, ale sú opatrené výlučne iba pečiatkou okresného súdu osvedčujúcou deň ich doručenia súdu
17. septembra 2013 a podpisom kuriéra tieţ s dátumom
18. september
19. V danej situácii, v ktorej ţalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o podaní odvolania na prepravu v rámci odvolacej lehoty, odvolací súd pri svojom závere o oneskorene podanom odvolaní správne vychádzal z dátumu uvedeného na pečiatke podateľne okresného súdu, ktorou bolo odvolanie opatrené, ako z jediného hodnoverného dokladu o dátume jeho doručenia. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe postup odvolacieho súdu nemal v preskúmavanej veci za následok odňatie moţnosti ţalobkyne pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej ţalobkyňou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
20. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
21. septembra 2015 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová