Najvyšší súd 2 Cdo 182/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcov 1/ I., bývajúceho v L., 2/ B., bývajúcej v L. a 3/ V., so sídlom v B., všetci zastúpení J., advokátkou so sídlom v P., proti ţalovanej S., zastúpenej M., so sídlom v B., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50 C 96/2012, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2015 sp. zn. 6 Co 311/2015, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2015 sp. zn. 6 Co 311/2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
- februára 2015 č.k. 50 C 96/2012-312 ţalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 5 138,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 138,26 od 4.7.2010 do zaplatenia vo vzťahu k ţalobkyni 2/ zastavil. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 11 569,36 € od 16.11.2010 do zaplatenia vo vzťahu k ţalobcovi 1/ a k ţalobkyni 2/ zastavil. Ţalovanej náhradu trov konania nepriznal.
- Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcov rozsudkom
- novembra 2015 sp. zn. 6 Co 311/2015 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá. Odvolanie čo do výrokov, ktorými bolo konanie vo vzťahu k ţalobcom 1/ a 2/ zastavené, odmieta. Ţalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 2 2 Cdo 182/2016
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia, ktorého prípustnosť odôvodňovali § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Namietali, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo opomenutím doručenia vyjadrenia ţalovanej k odvolaniu ţalobcov (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z
- januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike). Za váţne hmotnoprávne a procesnoprávne pochybenie odvolacieho súdu povaţovali výzvu odvolacieho súdu zo
- septembra 2015 doručovanú a adresovanú iba dovolateľovi 1/, keď táto výzva nebola doručovaná súčasne aj dovolateľke 2/ a 3/, ktorá bola navyše nejasná a nezrozumiteľná. Ďalej poznamenali, ţe rozhodnutia niţších súdov vychádzajú z nedostatočne a nepresvedčivo zisteného skutkového stavu, sú výsledkom svojvoľne a tendenčne nesprávneho právneho posúdenia veci a sú teda arbitrárne odôvodnené a nepreskúmateľné. Uviedli, ţe súdy zjavne pochybili, keď vec neposudzovali podľa platných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. a rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, svojvoľne porušili princíp právnej istoty, keď si pred ich rozhodnutiami nezabezpečili informáciu o stave konania č. 45114/12 vedenom pred Európskym súdom pre ľudské práva, v ktorom sú dovolatelia sťaţovateľmi. Na základe uvedeného navrhli, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celosti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby zrušil v celosti aj tomu predchádzajúci rozsudok okresného súdu.
- Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu označila dovolacie námietky ţalobcov za nedôvodné, rozhodnutia súdov za vecne správne a navrhla dovolanie zamietnuť alebo odmietnuť.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.
- Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len 3 2 Cdo 182/2016 „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
- Za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy bolo dovolanie spôsobilé vyvolať sledovaný právny účinok pri vadach zmätočnosti (§ 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p.), i keď jeho prípustnosť z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nevyplývala; v takom prípade vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. prípustnosť dovolania nezakladali, na takto prípadne uplatnené dovolacie dôvody nebolo moţné prihliadať (napr. Najvyšší súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 90/2011, 4 Cdo 588/2015, 5 Cdo 424/2015, 6 Cdo 26/2016, 7 Cdo 36/2016, 8 Cdo 27/2016).
- Dovolatelia v dovolaní namietajú, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
- Ţalobcovia v dovolaní odvolaciemu súdu vytýkajú, ţe im nebolo doručené vyjadrenie ţalovanej k nimi podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemali moţnosť vyjadriť sa k nemu. Európsky súd pre ľudské práva vydal
- januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
- Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe k odvolaniu ţalobcov (č. l. 324 spisu) sa písomne vyjadrila ţalovaná (č. l. 333 spisu), ţalobcovia (dovolatelia) ale nemali moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne 4 2 Cdo 182/2016 sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd im toto vyjadrenie ţalovanej nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia ţalobcom došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu im moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
- Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Rešpektujúc právne účinky podaného dovolania, ktoré v konaní nastali, dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).
- O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods. 3 CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2016 JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r. predsedníčka senátu (sudca spravodajca) JUDr. Jozef K o l c u n, v.r. člen senátu JUDr. Mária T r u b a n o v á, PhD., v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová