← Slovensko

o zaplatenie 67 798,80 eur

Najvyšší súd 5Obdo/46/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. J. – C., P., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., AK J., proti ţalovanému A. P., spol. s r. o., B., IČO: X., zastúpenému S., s. r. o., Š., o zaplatenie 69 798,80 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 27Cb 129/2006-347, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. februára 2015, č. k. 2Cob/38/2014-381, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie ţalobcu sa o d m i e t a . II. Ţalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e :
  2. Okresný súd Bratislava III rozsudkom z
  3. októbra 2013, č. k. 27Cb/129/2006-347 zamietol ţalobu a ţalovanému priznal náhradu trov konania.
  4. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe predmetom sporu je zaplatenie zmluvnej pokuty 0,3% zo zaplatenej sumy za kaţdý deň omeškania za oneskorenú dodávku stroja, za obdobie od
  6. 2002 do
  9. Ţalobca vychádzal z toho, ţe ţalovaný mu mal dodať zariadenie do 120 dní od podpisu zmluvy o dodávke zariadenia z
  10. marca 2002, t. j. do
  13. Zariadenie však nemalo byť v tomto termíne dodané, lebo v bode
  14. zmluvy o dodávke zariadenia sa dohodli, ţe ţalobca uhradí zvyšok kúpnej ceny v sume 127 000,-- eur oproti avízu o príprave dodávky, pričom v prípade omeškania s platbou sa termín odovzdania a prevzatia zariadenia posúva o rovnakú dobu, o ktorú neboli splnené platobné podmienky. Ţalobca mal teda kúpnu cenu zaplatiť vopred, ešte pred dodaním zariadenia. Ţalobca celú kúpnu cenu ţalovanému nikdy nezaplatil, preto sa ţalovaný nemohol dostať do omeškania s dodaním zariadenia. 2 5Obdo/46/2016
  15. Strany sa v dodatku č. 1 k zmluve o dodávke zariadenia dohodli, ţe ţalobca môţe zabezpečiť financovanie zariadenia prostredníctvom ním vybratej leasingovej spoločnosti. Ţalobca uzavrel
  17. 2002 leasingovú zmluvu, ktorá nepochybne mení niektoré ustanovenia zmluvy o dodávke, minimálne v časti platobných podmienok a povinnosti previesť vlastnícke právo na kupujúceho. Iba ustanovenia, ktoré svojou povahou neodporujú neskôr uzavretej leasingovej zmluve, zostali v platnosti. Podľa čl.
  18. kúpnej zmluvy medzi ţalovaným a leasingovou spoločnosťou sa odovzdanie a prevzatie malo uskutočniť medzi ţalobcom a ţalovaným v čase a mieste dohodnutom medzi nimi, avšak nie skôr ako leasingový nájomca, v súlade s leasingovou zmluvou a všeobecnými leasingovými podmienkami uhradí pripísaním na účet kupujúceho (leasingovej spoločnosti) preddavkovú faktúru v plnej výške, alebo uhradí na základe splnomocnenia daného mu kupujúcim zálohu na leasingové splátky na účet predávajúceho (ţalovaného). Toto ustanovenie je v súlade s čl. 5 dodatku č. 1 k zmluve, podľa ktorého v prípade financovania prostredníctvom vybranej leasingovej spoločnosti je oprávneným na prevzatie ţalobca. Táto skutočnosť preukázateľne nastala aţ
  20. 2002, kedy ţalobca uzavrel leasingovú zmluvu a zálohy, dovtedy zaplatené ţalobcom, boli započítané ako záloha na budúcu kúpu predmetu leasingu. Z uvedeného súd dospel k záveru, ţe ak zariadenie bolo dodané
  22. 2002, bolo dodané včas, dokonca skôr, ako bolo dohodnuté. Pred uzavretím leasingovej zmluvy nemohlo byť zariadenie dodané ţalobcovi a ţalobca si nemohol nárokovať dodanie zariadenia pred uzavretím leasingovej zmluvy. Preto ani po uzavretí dodatku č. 1 sa ţalovaný nedostal do omeškania a ţalobcovi nevzniklo právo na zmluvnú pokutu.
  23. Súd ďalej uviedol, ţe ţalobca sa nedostal do omeškania ani so splnením povinnosti nainštalovať zariadenie a uviesť ho do prevádzky. Inštalácia mala byť vykonaná okamţite po dodaní, prípadne podľa dohody so ţalobcom. V deň dodania zariadenia ţalobca nemal k dispozícii fóliu a ani produkt na balenie, lebo si myslel, ţe nebolo jeho povinnosťou zabezpečiť fóliu, ani produkt na balenie. Z toho dôvodu sa inštalácia
  25. 2002 nevykonala. Ţalobca netrval na vykonaní inštalácie zariadenia a jeho uvedení do prevádzky bez fólie a produktu. K dohode strán o termíne inštalácie nedošlo, ţalobca ani neţiadal od ţalovaného vykonať inštaláciu stroja v niektorý nasledujúci deň. Zo správania strán vyplynulo len to, ţe inštalácia sa mala vykonať potom, ako si ţalobca zabezpečí fóliu a produkt. V nasledujúcom období niekoľkých týţdňov alebo mesiaca si ţalobca zohnal fóliu a
  27. 2002 napísal ţalovanému list, ktorým ho vyzval nainštalovať zariadenie v čo najkratšom čase, resp. 3 5Obdo/46/2016 do konca roka. Ţalovaný vykonal inštaláciu v primeranej lehote v dňoch
  29. –
  32. Na dohodnutý maximálny objem sáčkov 550 ml. stroj po inštalácii fungoval bezchybne. Následné urgencie zo strany ţalobcu boli len opakovaním tej istej poţiadavky, bez zohľadnenia inštalácie vykonanej v dňoch
  34. –
  37. Ţalobca neskôr ani neumoţnil ţalovanému prístup k stroju. Takisto následné reklamácie boli nekonkrétne a zrejme len účelové, lebo ţalobca údajné vady vôbec nepopísal ani neuviedol, ako sa prejavujú. Súd dospel k záveru, ţe ţalobca nemal záujem vykonať inštaláciu ihneď po dodaní zariadenia a ani neskôr neposkytol ţalovanému potrebnú súčinnosť.
  38. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ţe ţalovaný sa nedostal do omeškania s inštaláciou zariadenia a ani neporušil zmluvné povinnosti, preto ţalobu zamietol.
  39. Na odvolanie ţalobcu vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom z
  40. februára 2015, č. k. 2Cob/38/2014-381 tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 688,81 eur na náhradu trov odvolacieho konania.
  41. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie potom, čo jeho predchádzajúci rozsudok bol odvolacím súdom zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, ţe ţalobca nepreukázal, ţeby zo strany ţalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá je sankcionovaná zmluvnou pokutou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalovaný sa nedostal do omeškania s dodaním zariadenia v zmysle zmluvy z
  45. Podľa čl. 5 zmluvy v znení dodatku č. 1 zhotoviteľ je povinný dodať objednávateľovi zariadenie podľa bodu 3 do 120 dní od podpisu zmluvy. V prípade nedodrţania termínu dodávky má objednávateľ právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,3% zo zaplatenej sumy za kaţdý deň omeškania. Objednávateľ môţe zabezpečiť financovanie zariadenia prostredníctvom ním vybranej leasingovej spoločnosti. Zmluvné strany sa dohodli, ţe v prípade financovania zariadenia prostredníctvom vybranej leasingovej spoločnosti je oprávneným na prevzatie zariadenia objednávateľ. Zariadenie bude objednávateľovi 4 5Obdo/46/2016 odovzdané v stave schopnom prevádzky, a to po vykonaní inštalácie a po uvedení zariadenia do prevádzky. Inštalácia zariadenia bude vykonaná okamţite po dodaní zariadenia, prípadne podľa dohody s objednávateľom. V konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, ţe
  47. 2002 uzavrel ţalobca ako leasingový nájomca so spoločnosťou V., spol. s r. o., leasingovú zmluvu č. LXF/02/80246 na predmetné zariadenie. V ten istý deň uzavrel ţalovaný so spoločnosťou V., spol. s r. o., kúpnu zmluvu s výhradou spätného predaja na tovar uvedený v zmluve a v leasingovej zmluve. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca nebol schopný uhradiť kúpnu cenu v zmysle zmluvy o dodávke zariadenia, preto si zvolil spôsob financovania cez leasingovú zmluvu.
  48. V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca fakticky prevzal predmet leasingu spolu so záručným listom a návodom na obsluhu a údrţbu dňa
  50. 2002, čoho dôkazom je Protokol o prevzatí predmetu leasingu k LZF/20/
  51. Ţaloba bol oboznámený pri prevzatí zariadenia s jeho obsluhou, údrţbou, technickými a záručnými podmienkami. Predmet prenájmu prevzal bez zjavných chýb a poškodení, v dobrom stave, ktorý zodpovedá jeho poţiadavkám.
  52. Leasingová zmluva nepochybne zmenila ustanovenia zmluvy o dodávke v časti platobných podmienok a povinnosti prevedenia vlastníckeho práva na kupujúceho, pretoţe neprichádzalo by do úvahy, aby došlo k zaplateniu ceny ţalovanému podľa zmluvy z
  54. 2002, alebo dodatku č. 1 z
  56. 2002 a aby neskôr kúpnu cenu ţalovanému zaplatila leasingová spoločnosť a ţalobca platil leasingové splátky leasingovej spoločnosti podľa zmluvy zo
  59. Rovnako bolo preukázané, ţe kúpna cena bola uhradená v plnej výške ţalovanému aţ
  61. 2002 na základe faktúry č. 667/2002, ktorú ţalovaný vystavil leasingovej spoločnosti na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny 6 670 400,-- Sk, po odpočítaní zálohy v sume 2 653 000,-- Sk. Dôkazom o platbe je výpis z účtu ţalovaného.
  62. V deň dodania zariadenia ţalobca nemal k dispozícii fóliu zodpovedajúcu kvalitatívnym poţiadavkám určených ţalovaným a ani produkt balenia. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvej inštancie, ţe k dohode o termíne inštalácie nedošlo a ţalobca ani neţiadal vykonanie inštalácie v dňoch nasledujúcich po dodávke. Ţiadal aţ listom zo
  64. 2002 a inštalácia bola vykonaná v dňoch od
  66. 2003 –
  68. 2003 a z dôvodu 5 5Obdo/46/2016 nedostatočnej súčinnosti zo strany ţalobcu došlo k podpisu odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu
  72. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
  73. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Ţiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
  74. Prípustnosť dovolania zdôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p. Odňatie moţnosti konať pred súdom vidí najmä v tom, ţe sa odvolací súd nevysporiadal s kľúčovými odvolacími námietkami ţalobcu a vec uzavrel vyjadrením, ţe sa stotoţnil so záverom súdu prvej inštancie, ţe ţalobca nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti ţalovaným, ktorá by bola sankcionovaná zmluvnou pokutou. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd pochybil, keď sa stotoţnil so záverom súdu prvej inštancie, lebo podľa čl. 4 zmluvy o dodávke zariadenia, v prípade omeškania prevedenia platieb sa termín odovzdávania a prevzatia zariadenia posúva o rovnakú dobu, o ktorú neboli splnené platobné podmienky, sa pre omeškanie úhrady sumy 50 000,-- eur od
  76. 2002 do
  78. 2002 termín dodávky zariadenia posunul o 91 dní.
  79. Podľa čl. 5 zmluvy o dodávke zariadenia bol ţalovaný povinný dodať ţalobcovi zariadenie do 120 dní od podpisu zmluvy, t. j. do
  82. Z dôvodu omeškania sa úhrady časti kúpnej ceny v sume 50 000,-- eur zo strany ţalobcu o 91 dní, sa termín dodania zariadenia posunul taktieţ o 91 dní, t. j. z
  84. 2002 na
  87. Tvrdí, ţe aj keď na prevzatie zariadenia od leasingovej spoločnosti bol oprávnený ţalobca, ţalovanému nič nebránilo, (aj keď bolo zariadenie realizované cestou leasingovej spoločnosti), dodať zariadenie v stanovenej lehote. Preto za nepreskúmateľné povaţuje tvrdenie odvolacieho súdu, ţe v konaní nebolo sporné, ţe ţalobca fakticky prevzal predmet leasingu spolu so záručným listom... a ţe ţalobca bol oboznámený zároveň pri prevzatí zariadenia s jeho obsluhou, údrţbou, technickými a záručnými podmienkami, predmet prenájmu prevzal bez zjavných chýb a poškodení, v dobrom technickom stave, ktorý zodpovedá jeho poţiadavkám, pretoţe podľa zmluvy o dodávke zariadenia, zariadenie malo byť dodané: v stave schopnom prevádzky, a to po vykonaní inštalácie a uvedení zariadenia do prevádzky, 6 5Obdo/46/2016 odskúšaní funkčnosti zariadenia, zaškolenia pracovníkov ţalobcu na obsluhu zariadenia a dodania sprievodnej dokumentácie k zariadeniu. Podľa ţalobcu je nesporné, ţe ţalovaný mal splniť všetky podmienky uvedené v čl.
  88. A tieto podmienky dohodnuté v čl. 3 zmluvy o dodávke zariadenia, ţalovaný nesplnil. Preto ani tzv. „oboznámenie sa“ ţalobcu s obsluhou, údrţbou... zariadenia, nemoţno povaţovať za riadne splnenie zmluvných podmienok v zmysle zmluvy o dodávke zariadenia.
  89. Za nepreskúmateľné tvrdenie odvolacieho súdu povaţuje aj to, ţe v deň dodania zariadenia (
  91. 2002) ţalobca nemal k dispozícii fóliu zodpovedajúcu kvalitatívnym poţiadavkám určeným ţalovaným a produkt balenia, bez ktorých nebolo moţné uviesť stroj do prevádzky, pritom odvolací súd neuviedol, podľa akého článku zmluvy o dodávke zariadenia k takémuto tvrdeniu dospel a ničím neodôvodnil námietku ţalobcu, ţe to nebolo jeho povinnosťou. Ďalej sa odvolací súd nevysporiadal s tvrdením ţalobcu, ţe on si voči ţalovanému splnil to, čo mu vyplynulo z čl. 7 zmluvy o dodávke, keďţe pre výrobu zariadenia ţalobca dodal ţalovanému 20 kg produktu a 1 kotúč fólie a pre inštaláciu stroja na vlastné náklady zabezpečil ţalovanému kompletnú elektroinštaláciu, prípoj tlakového vzduchu 6 Bar, spotreba 2 N 1/s.
  92. Dovolateľ ďalej tvrdí, ţe odvolací súd nedal ţiadnu odpoveď ani na námietky ţalobcu, ţe písomne vyzýval ţalovaného na dodanie zariadenia v stave schopnom prevádzky, čo vyplýva z listov ţalobcu zo
  94. 2002 a z
  96. 2003 a taktieţ aj zo samotného odovzdávacieho a preberajúceho protokolu z
  98. 2003, v ktorom ţalobca namietal, ţe zariadenie nespĺňa parametre deklarované ţalovaným. Skutočnosť, ţe ţalovaný bol v omeškaní s dodaním zariadenia, bolo o. i. preukázané listom ţalovaného z
  100. 2003, v ktorom uviedol, ţe zariadenie neodovzdal a ţe na inštaláciu nastúpi zajtra, t. j.
  104. Za úplne nepreskúmateľné povaţuje tvrdenie súdu, ţe z dôvodu nedostatočnej súčinnosti zo strany ţalobcu napokon došlo k podpísaniu odovzdávajúceho a preberacieho protokolu dňa
  106. 2003, lebo odvolací súd neuviedol, ktoré konkrétne články v zmluve o dodávke zariadenia neboli zo strany dodrţané, resp. porušené.
  107. Dovolateľ tvrdí, ţe súdy v konaní interpretovali a aplikovali právne normy tak, ţe sú zjavne protirečivé, popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú v extrémnom rozpore 7 5Obdo/46/2016 s princípmi spravodlivosti. Takzvané opomenuté dôkazy, t. j. dôkazy, o ktorých nebolo v konaní sudcom rozhodnuté, príp. dôkazy, ktorými sa súd pri postupe podľa voľného hodnotenia dôkazov nezaoberal, skoro vţdy zaloţia nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia, ale súčasne tieţ jeho protiústavnosť. Všeobecný súd je povinný a súčasne tieţ oprávnený zodpovedne zváţiť, ktoré dôkazy je treba vykonať, či je potrebné stav dokazovania doplniť a posudzovať dôvodnosť návrhov strán na doplnenie dokazovania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však neznamená, ţe by súd mal na výber, ktoré z prevedených dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré oprie svoje skutkové závery a ktoré opomenie.
  108. K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný. Navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaný poukázal na opakované prejednanie veci súdom prvej inštancie a odvolacím súdom s výsledkom konania vţdy v prospech ţalovaného. Súdy nikdy nekonštatovali, ţe by nárok ţalobcu bol oprávnený. Preto sa dovolaním ţalobca nemôţe úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Aj prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav, alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Ďalej uviedol, ţe súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie účasti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania.
  109. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len C. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas a riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal, či je napadnuté také rozhodnutie, proti ktorému je podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku prípustné.
  110. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť
  111. júla 2016, platí, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  112. júlom 2016, za účinnosti O. s. p., 8 5Obdo/46/2016 dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovenia § 236, § 237 a § 238 O. s. p. v znení platnom v čase podania dovolania.
  113. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
  114. Dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je podľa ustanovenia § 238 ods. 1 aţ ods. 3 O. s. p. prípustné: ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, ak ide o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.
  115. Prípustnosť dovolania ţalobcu z uvedených ustanovení nevyplýva. Napadnutý je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v ustanovení § 238 O. s. p.
  116. V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať vţdy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Preto sa dovolací súd neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie je prípustné podľa § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne v ňom vymenované. O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Iné procesné vady konania alebo 9 5Obdo/46/2016 nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Je potrebné zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení. Rozhodujúci je záver dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
  117. Existencia vád v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto dôvodov nie je daná. Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní namietaná vada konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred ním.
  118. Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe v konaní sa mu mala postupom súdu odňať moţnosť konať pred súdom. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
  119. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu v občianskom súdnom konaní priznáva Občiansky súdny poriadok. Musí ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere neurobil nápravu. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá predchádzala rozhodnutiu, ale aj samotným rozhodnutím.
  120. Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, ţe by postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Štruktúra práva na odôvodnenie bola rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. Táto norma sa uplatňovala aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí 10 5Obdo/46/2016 súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane, pretoţe prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor, ktorý zastáva aj dovolací súd, zahŕňa poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/2009). Po preskúmaní dovolaním napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd rozhodol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a napadnutý rozsudok odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., teda v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti. Súd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
  121. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností zistených súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozsudok riadne odôvodnil. Odvolací súd spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie v rozhodnutiach reagovali na všetky podstatné argumenty ţalobcov a ţalovaného.
  122. Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/04, podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.
  123. K tvrdenému nedostatočnému odôvodneniu dovolací súd uvádza, ţe judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Správnosť takéhoto nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú aj rozhodnutia 11 5Obdo/46/2016 Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o sťaţnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (rozhodnutia ústavného súdu: sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).
  124. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
  125. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko v znení: “Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.“
  126. Uvedené stanovisko je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Dovolací súd dodáva, ţe je plne opodstatnené aj v prejednávanej veci a obsah spisu nedáva ţiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad vzťahovala druhá veta stanoviska. Dovolaním napadnutý rozsudok uvádza skutkový stav, ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.
  127. K námietke dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O. s. p., ani o znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O. s. p., ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
  128. Dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nie je moţné skutkové zistenia urobené súdmi prvej a druhej inštancie podrobiť revízii, ani prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorého skutkové závery je 12 5Obdo/46/2016 oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, oprávnený za tým účelom vykonávať dokazovanie (§ 213 O. s. p.). Dovolací súd nemôţe preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov niţších stupňov uţ len z toho dôvodu, ţe na rozdiel od súdu prvej a druhej inštancie nemá moţnosť vykonávať dôkazy (prehodnocovať skutkové zistenia moţno len na podklade výsledkov vykonaného dokazovania). V dovolacom konaní sa ex offo posudzuje len zákonnosť postupu súdu pri vykonávaní dokazovania (súlad jeho procesného postupu so zákonom).
  129. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p. Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou procesnou vadou taxatívne vymenovanou v § 237 O. s. p.
  130. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné.
  131. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 C. s. p.).
  132. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  133. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  134. januára 2017 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.