Najvyšší súd 1ObdoV/14/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v sporovej veci ţalobcu: V. spol. s r.o., so sídlom K. – mestská časť R., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. V. Š., advokátom, so sídlom S., proti ţalovanému: Z., a.s., so sídlom P., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. A. V., advokátkou, so sídlom B., o zaplatenie 198 286,79 eur s príslušenstvom, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu v Bratislave zo dňa
- februára 2016, č. k. 3Obo/6/2015-949, takto r o z h o d o l : I. Dovolací súd dovolanie ţalovaného o d m i e t a . II. Ţalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvého stupňa, v poradí tretím rozsudkom zo dňa
- 2014, č. k. 45Cb/1/2011-839 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 100 000 eur so 17,6 % úrokom z omeškania od
- 2011 do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného nároku ţalobu zamietol. K rozsudku vydal opravné uznesenie zo dňa
- 2014, č. k. 45Cb/1/2011-851 a opravné uznesenie zo dňa
- 2014, č. k. 45Cb/1/2011-858, ktorými opravil záhlavie rozsudku vo veci samej a prvú výrokovú vetu rozsudku vo veci samej tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 100 000 eur so 17,6 % úrokom z omeškania od
- 2001 do zaplatenia.
- V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca si uplatnil zaplatenie sumy 5 973 588,- Sk proti ţalovanému titulom náhrady škody spôsobenej ţalovaným na jeho poľnohospodárskej produkcii v roku 1999 prevádzkovou činnosťou ţalovaného, ako jediného producenta hliníka 2 1ObdoV/14/2016 od roku 1956, podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Ţalobcovi vzniklo na základe nájomnej zmluvy č. 3336 99 a nájomnej zmluvy č. 4 4753 99 uţívacie právo k nehnuteľnostiam, na ktorých vykonával poľnohospodársku činnosť, na produkcii ktorej mu vznikla škoda. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe sa v ďalšom konaní zameral na doplnenie dokazovania uloţeného odvolacím súdom a zo ţalobcom predloţených ortofomáp a satelitných snímkov kontroly vyhotovených poľnohospodárskou platobnou agentúrou, ako aj príslušných listov vlastníctva pod LV č. X., pod LV č. X., katastrálneho územia H., tento preukazoval výmeru obhospodarovaných pozemkov jeho právnym predchodcom a ţalovaný výmeru rozlohy obhospodarovanej pôdy nespochybnil relevantnými dôkazmi. Ďalej poukázal na to, ţe sám ţalovaný nepopieral, ţe v rozhodnom čase došlo k úniku vodorozpustného flóru a na tejto skutočnosti nemení nič fakt, ţe po období roku 1999 ţalovaný prestal vypúšťať vodorozpustný flór do ovzdušia, keď hliník začal vyrábať inou metódou. K otázke výšky škody konajúci súd v tomto novom konaní uviedol, ţe s touto otázkou sa zaoberali znalci a vzhľadom na to, ţe s určením výšky sa v znaleckých posudkoch nezhodli, súd s poukazom na ustanovenie § 136 O. s. p. určil výšku škody odôvodnením, ţe ďalšie znalecké šetrenie by zvyšovalo opätovné náklady konania a s prihliadnutím na to, ţe ţalovaný v súčasnosti svojou prevádzkovou činnosťou vypúšťa minimálne percento vodorozpustného flóru. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p.
- Na odvolanie ţalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, t. j. vo veci zaplatenia 100 000 eur s príslušenstvom, v znení opravných uznesení, potvrdil. V časti náhrady trov konania zmenil a uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
- V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvej inštancie, po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v otázke uloţenej predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, na zistenie výmery znečistených pozemkov a výšky škody, na základe predloţených v konaní ortofotomáp a satelitných fotosnímkov vyhotovených poľnohospodárskou platobnou agentúrou, spolu s príslušnými listami vlastníctva LV č. X. a LV č. X., katastrálneho územia H., ktorú výmeru ţalovaný nespochybnil relevantnými dôkazmi, aj keď po ukončení ROEP parcely, na ktorých právny predchodca ţalobcu vykonával poľnohospodársku činnosť, mali iné číselné označenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, sa stotoţnil s názorom súdu prvej 3 1ObdoV/14/2016 inštancie a dôvody uvedené v odvolaní ţalovaného, týkajúce sa spochybnenia pozemkov, na ktorých boli poľnohospodárske plodiny pestované, označil za účelové a bezpredmetné. Z priloţených znaleckých posudkov nie je, podľa odvolacieho súdu, sporné, ţe ţalobcovi vznikla škoda na poľnohospodárskej produkcii prevádzkovou činnosťou ţalovaného, ktorá skutočnosť nebola ţiadnym relevantných spôsobom spochybnená. Poukázal pri tom na doklad nachádzajúci sa v spise, záznam z kontroly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky ku dňu
- 1999, v ktorom je pestovanie rastlinnej výroby deklarované a neexistuje ţiaden dôkaz, ktorý by tento, ţalovaným namietaný, fakt spochybnil. Námietku ţalovaného, ohľadne rozporu medzi údajmi o pestovaných plodinách uvedených v zozname vlastníctva a údajmi v dôkazoch, odvolací súd označil pre posúdenie práva na náhradu škody spôsobenú ţalovaným prevádzkovou činnosťou na poľnohospodárskej produkcii ţalobcu, za bezpredmetnú, nakoľko je zrejmé, list vlastníctva ako dôkaz nedeklaruje údaj o pestovaní plodín. Druh a výmere pestovaných plodín jednoznačne deklaruje Záznam z kontroly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z
- Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe škodu ţalobcovi, spôsobenú na poľnohospodárskej produkcii, spôsobil jeho prevádzkovou činnosťou iný subjekt, preto odvolací súd nebral pri posudzovaní zodpovednosti ţalovaného za škodu, jeho obranu, ţe za škodu nezodpovedá iba on sám. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe pri určení výšky škody postupoval súd prvej inštancie podľa ust. § 136 O. s. p. Týmto postupom súd prvej inštancie nepochybil, keď táto skutočnosť nebola odvolaním ţalovaného jednoznačne namietaná a takéto rozhodnutie o výške škody v podstate bolo v prospech ţalovaného. Odvolací súd priznal ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1 081,40 eur podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. O náhrade trov na súde prvej inštancie rozhodol tak, ţe uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 17 021,67 eur a iné trovy 9 914,33 eur.
- Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní namietol, ţe: 1/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p., 2/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, 3/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a 4/ odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. K námietke vád uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. uviedol, ţe rozhodnutie 4 1ObdoV/14/2016 odvolacieho, ako aj súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p., pričom potreba riadneho odôvodnenia vyplýva aj z judikatúry ESĽP a to najmä záver súdu prvej inštancie, ţe má ţalovaný zaplatiť náhradu škody vo výške 100 000 eur s príslušenstvom na základe vlastnej úvahy súdu podľa ust. § 136 O. s. p.
- Dovolateľ vytýka konajúcim súdom, ţe súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal a nevyhodnotil dôkazy a tvrdenia ţalovaného Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 531/1994-540, list Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany prírody č. 154/2007, posudok Prof. Ing. J. A., odbornú prácu spoločnosti B. spol. s r.o., štúdiu Doc. RNDr. M. K., CSc., tvrdenie ţalovaného, ţe nie je v spore pasívne legitimovaný, potvrdenie Obvodného úradu ţivotného prostredia v Banskej Štiavnici, potvrdenie Obvodného úradu Ţiar nad Hronom, dokument VUPOP, splnenie, resp. nesplnenie povinnosti zo zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vykonanie, resp. nevykonanie opatrení ţalobcom na predchádzanie vzniku škôd, klimatický posudok zo dňa
- 2014, doklad o hospodárení právneho predchodcu ţalobcu na pôde.
- K námietke nerešpektovania záväzného právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu dovolateľ uviedol, ţe v konaní bolo v súlade so záväzným názorom dovolacieho súdu potrebné hodnoverným spôsobom preukázať čo pestoval ţalobca na konkrétnych pozemkoch, aký mal právny predchodca ţalobcu predpokladaný výnos z vykonávanej činnosti a aký výnos dosiahol, v akej výške vznikla právnemu predchodcovi ţalobcu škoda na úbytkoch poľnohospodárskej produkcii, na akých konkrétnych pozemkoch právny predchodca ţalobcu vykonával poľnohospodársku produkciu. Tieto skutočnosti neboli preukázané a predloţené doklady ţalobcom boli nedostatočné.
- Dovolateľ ďalej namietal, ţe odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie sa nezaoberali príčinnou súvislosťou medzi vznikom škody právnemu predchodcovi ţalobcu a činnosťou ţalovaného, keď došlo k prerušeniu právnej kauzality tým, ţe právny predchodca ţalobcu začal vykonávať poľnohospodársku činnosť na cudzom pozemku, o ktorom vedel, ţe môţe byť zamorený chemikáliami a túto skutočnosť mal zohľadniť v dohodnutej výške nájomného. 5 1ObdoV/14/2016
- K dovolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca, ktorý uviedol, ţe posúdenie relevantnosti dôvodov poddaného dovolania, ako aj splnenia zákonných poţiadaviek na podanie dovolania, ponecháva na rozhodnutie súdu, ktorý sa bude podaným dovolaním zaoberať.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.)], po zistení, ţe dovolanie podal včas ţalovaný, zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
- Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
- 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O. s. p.
- Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie nevykazuje znaky ţiadneho z rozhodnutí podľa § 238 O. s. p., prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
- Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. Ţalovaný procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/, g/ O. s. p. nenamietal; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
- S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ţe ţalovanému sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
- Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvej inštancie a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, zodpovedá zákonným poţiadavkám kladeným 6 1ObdoV/14/2016 na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti, uviedol, ktoré povaţoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, dostatočným spôsobom vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, primeraným spôsobom vysvetlil, prečo nevykoval aj ďalšie navrhované dokazovanie, ktoré ţalovaným predloţené listinné doklady nepovaţoval za relevantný dôkaz v konaní a z akých dôvodov (napr. z dôvodu rozporu tvrdení ţalovaného v konaní o danej otázke, ako rozpor tvrdenia, ţe ţalobca mal vedieť pri uzatvorení nájomnej zmluvy o zamorení pôdy a tvrdenie, ţe pôda nebola zamorená v rozhodnom období, neprihliadnutie na predloţené listinné doklady ako napr. vyjadrenie Okresného úradu Ţiar nad Hronom z
- 2014), citoval právny predpis, ktorý aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorého vyvodil svoje právne závery. Súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodnil aj pouţitie ustanovenia 136 O. s. p., namietané ţalovaným, keď vysvetlil úvahy, akými sa riadil (porovnanie určenej výšky škody jednotlivými znalcami v súvislosti s neprimeranými nákladmi na ďalšie znalecké skúmanie, prihliadnutie ku skutočnosti, ţe po 1999 roku uţ k znečisťovaniu pôdy fluórom nedochádzalo). Odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil, pričom svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil. Odvolací súd náleţite uviedol právne závery, ktoré prijal a ktoré zodpovedajú ustálenej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV. ÚS 748/2013). Skutkové a právne závery dotknutých súdov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a obe odôvodnenia súdu prvej inštancie, aj odvolacieho súdu ako celok spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného. Do práva na spravodlivý proces totiţ nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho poţiadavkami (I. ÚS 50/04).
- Doterajšia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za „inú vadu“ povaţovala aj to, keď odvolací súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval záväzný právny názor, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu. Námietky ţalovaného, ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady, treba povaţovať za dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, môţe byť len odôvodnením 7 1ObdoV/14/2016 dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p.
- Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
- So zreteľom na vyššie uvedené bolo zistené, ţe tento opravný prostriedok ţalovaného nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný (nie je podaný proti ţiadnemu z rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1, 2, 3 O. s. p., v dovolacom konaní nevyšli najavo procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. a nepreukázala sa ţalovaným tvrdená existencia procesnej vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.
- Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky počtom hlasov 5 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 8 1ObdoV/14/2016 V Bratislave
- decembra 2016 JUDr. Ivana Izakovičová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová