1 písm. d/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 2 T 157/2014, na neverejnom zasadnutí dňa
c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. I. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 4. júna 2014, č. k. 2T 157/2014-153 bol V. I. (ďalej len ,,obvinený“) uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 24. novembra 2013 o 00:30 hod. v Prievidzi na Ulici Mišíka mal pri sebe hydrochlorid metamfetamínu, nachádzajúci sa v 7 ks injekčných umelohmotných striekačiek v podobe kryštalickej látky bielej farby, v 5 ks striekačiek išlo o 14,48 g kryštalickej látky s obsahom metamfetamínu 77,1 % hmotnostných (báza) – 11 164 mg čistej látky zodpovedalo 279 – 1116 obvykle jednorazovým dávkam a v 2 ks striekačiek 3,63 g kryštalickej látky s obsahom metanfetamínu 77,3 % hmotnostných (báza) – 2 806 mg čistej látky, čo zodpovedalo 70 – 281 obvykle jednorazovým dávkam, pričom metamfetamín 2 2 Tdo 30/2016 je
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
1, § 38 ods. 5 Tr. zák. sa odsúdil k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov, 6 (šesť) mesiacov.
2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolanie obvineného podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 9. februára 2015 č. k. 23To/112/2014-172, zamietol
por., pretože nebolo dôvodné. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal obvinený dovolanie, ktoré bolo Okresnému súdu Prievidza doručené dňa
jeho názoru porušením práva na obhajobu. Obvinený navrhol, aby dovolací súd rozhodol tak, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/112/2014 zo dňa
1 písm. c/ a d/ Tr. por. Pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie je podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1 a 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.). Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí
por. zistil, že dovolanie podané obvineným nie je dôvodné, a preto ho
c/ Tr. por. odmietol. 4 2 Tdo 30/2016 Dovolaním sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až n/ Tr. por. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Obvinený založil svoje dovolanie na dovolacích dôvodoch v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ a d/ Tr. por.
1 písm. d/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu teda predpokladá, že sa v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami konalo hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného, nakoľko mu mala byť jeho prítomnosť umožnená alebo zaistená. Uvedený dovolací dôvod nespočíva v akejkoľvek neprítomnosti obvineného na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, ale len v prípade absencie, ktorá je v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením,
ktorého nie je možné konať hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bez osobnej účasti obvineného. Ustanovenie § 293 Tr. por. upravuje prítomnosť na verejnom zasadnutí. Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti samosudcu a zapisovateľa alebo všetkých členov senátu a zapisovateľa. Prokurátor sa zúčastní verejného zasadnutia, ak svojím návrhom dal na verejné zasadnutie podnet; vždy sa však zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní alebo o mimoriadnom opravnom prostriedku. Verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného. Následne ustanovenie § 293 Tr. por. upravuje podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného. Nutnosť účasti obvineného na verejnom zasadnutí je daná buď tým, že súd v zmysle § 233 ods. 1 Tr. por. k verejnému zasadnutiu obvineného predvolá a dá tak zreteľne najavo, že bez jeho prítomnosti nemôže vec rozhodovať, alebo ustanovením § 293 ods. 6 Tr. por.,
ktorého v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov, čo sa však nevzťahuje 5 2 Tdo 30/2016 na situáciu, kedy obvinený odmietol zúčastniť sa verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Pokiaľ však obvinený bol odvolacím súdom o verejnom zasadnutí v zmysle § 292 ods. 1 Tr. por. iba upovedomený, dáva súd najavo, že nepovažuje prítomnosť obvineného na verejnom zasadnutí za nutnú a uvažuje aj s alternatívou konania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Najvyšší súd má zo spisového materiálu preukázané, že obvinený bol o termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomený, v upovedomení bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a dokonca z úradného záznamu (č. l. 168) vyplýva, že obvinený sa snažil vyhnúť účasti na verejnom zasadnutí cestou vypísania na PN. Najvyšší súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že ide o prípad, kedy sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia a preto odvolací súd postupoval správne, ak v súlade s § 293 ods. 5, 6, 7 Tr. por. rozhodol o vykonaní verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného. Najvyšší súd v kontexte uvedených skutočností konštatuje, že namietané skutočnosti uvádzané obvineným v dovolaní nenaplnili dovolací dôvod
1 písm. d/ Tr. por. Rovnakou argumentáciou uplatnil obvinený aj dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por., nakoľko sa domnieva, že bolo porušené jeho právo na obhajobu tým, že verejné zasadnutie bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Vychádzajúc z uvedeného, právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov a dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci bez prítomnosti 6 2 Tdo 30/2016 obhajcu a pod., čo v posudzovanom prípade obvinený nenamietal, čím nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 11. mája 2016 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.