o nariadenie predbežného opatrenia

Najvyšší súd 6 Cdo 131/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. S., bývajúceho v Č., zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom v Košiciach, Nerudova 9, proti ţalovanej AGRO - Land SK s. r. o., so sídlom v Malčiciach 200, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 8C/380/2015, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z

1. novembra 2015 sp. zn. 2Co/583/2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) zo
3. septembra 2015 č. k. 8C/380/2015-25 (o zamietnutí návrhu ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia) tak, ţe nariadil predbeţné opatrenie, ktorým aţ do právoplatného skončenia konania veci samej zakázal ţalovanej nakladať s jej spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach (pozemkoch) v obci a katastrálnom území Č., bliţšie označených vo výroku, a to previesť spoluvlastnícky podiel darom, scudzením tretej osobe alebo zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou, či zaťaţiť nehnuteľnosti záloţným právom, vecným bremenom alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby alebo ich (i tu podľa všetkého správne „ho“ – rozumej spoluvlastnícky podiel – pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) vloţiť ako vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti alebo druţstva. Odvolací súd, na 2 6 Cdo 131/2016 rozdiel od prvoinštančného, povaţoval právo ţalobcu, ktorému sa mala za pomoci predbeţného opatrenia poskytnúť dočasná ochrana, za osvedčené.
4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala včas dovolanie ţalovaná (ďalej aj „dovolateľka“). Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil úplným zamietnutím návrhu na predbeţné opatrenie, resp. toto zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím jej moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ a c/ a § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“). K tomu podľa nej došlo nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu, povaţovanou za postup odnímajúci účastníkom moţnosť konať pred súdom i konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu, keď najmä odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu nedáva odpoveď na ţiaden z rozhodujúcich argumentov dovolateľky. Ďalším pochybením na ujmu jej moţnosti konať pred súdom potom bolo, ţe pred rozhodnutím odvolacieho súdu jej nebolo doručené odvolanie ţalobcu. Zotrvala i na námietke, podľa ktorej nárok uplatnený ţalobkyňou v ňou uvádzanom rozsahu nemá oporu v hmotnom práve.
5. Ţalobca navrhol dovolanie pre neprípustnosť odmietnuť. Dôvody nariadenia predbeţného opatrenia podľa neho naďalej trvajú, keďţe ţalovaná aj napriek zákazu s nehnuteľnosťami nakladá, napríklad dohodami o zrušení kúpnej zmluvy a je tu hrozba, ţe tak bude činiť naďalej.
6. Dňa
7. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
8. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe však dovolanie tu bolo podané ešte pred
9. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného 3 6 Cdo 131/2016 práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
10. Najvyšší súd po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, po preskúmaní prípustnosti dovolania dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť.
11. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok upravoval prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
13. Ustanovenie § 239 O. s. p. v odsekoch 1 aţ 2 pripúšťalo dovolanie proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu uzneseniu (ak a/ odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, keďţe má ísť po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu alebo b/ ide o uznesenie o priznaní, príp. nepriznaní účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky). V zmysle odseku 3 rovnakého zákonného ustanovenia však dovolanie nebolo prípustné, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach o veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
14. Predmetom preskúmania dovolacím súdom je zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa tento nestotoţnil so zamietnutím návrhu na predbeţné opatrenie súdom prvej inštancie (keď odvolací súd naopak vzhliadol dôvod na vyhovenie návrhu a poţadované predbeţné opatrenie nariadil). Pokiaľ ide o zmeňujúce uznesenie, čo do výsledku rozhodnutia, by za iných okolností bolo dovolanie voči takému rozhodnutiu prípustné (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), nakoľko však predmetom rozhodovania tu bolo predbeţné opatrenie, prípustnosť dovolania výslovne vylučuje ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p.
15. Dovolanie by vzhľadom na práve uvedené bolo procesne prípustné len ak by v konaní, v ktorom bolo dovolaním napádané uznesenie vydané, došlo k niektorej z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Toto ustanovenie 4 6 Cdo 131/2016 pripúšťalo dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a/alebo g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nie je pritom relevantné tvrdenie dovolateľky o existencii niektorej vady uvedenej v práve odcitovanom ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k takejto vade skutočne došlo.
16. Dovolateľka procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
17. Najvyššiemu súdu preto ostávalo len posúdiť, či je dôvodnou tá námietka dovolateľky, podľa ktorej mal odvolací súd svojím postupom odňať účastníkovi konania v tejto veci (dovolateľke) moţnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) jednak tým, ţe svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil (urobil ho nepreskúmateľným), na druhej strane potom tým, ţe rozhodol bez toho, aby ţalovanej bolo doručené odvolanie ţalobcu (proti uzneseniu zamietajúcemu návrh na nariadenie predbeţného opatrenia) na vyjadrenie.
18. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúru práva na odôvodnenie rozsudku bola v rozhodnom čase (vydania uznesenia odvolacieho súdu) rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., takáto úprava primerane platila aj na rozhodnutia vydané v procesnej forme uznesení (§ 167 ods. 2 O. s. p.) a tieto normy sa uplatňovali aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.); odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní 5 6 Cdo 131/2016 (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
19. Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu
20. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Pri vyjdení z takéhoto stanoviska má dovolací súd za to, ţe obsah spisu v prejednávanej veci neposkytuje ţiaden podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť právnej vety stanoviska. Dovolaním napádané uznesenie totiţ uvádza skutkový stav, ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci, dôvody prvoinštančného rozhodnutia vedúce k zamietnutiu návrhu, obsah odvolania i záver o nesprávnosti úvah, na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, odôvodňujúci taktieţ potrebu zmeniť jeho rozhodnutie. Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu dalo odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto ho dovolací súd povaţuje za riadne zdôvodnené, a teda za presvedčivé. Okolnosť, ţe poskytnutá odpoveď ţalovanú neuspokojuje neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. (platného v čase rozhodovania odvolacieho súdu). Dovolateľka tu preto nedôvodne argumentuje, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné; pričom za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany; ale len to, ţe ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nešlo). To sú zároveň dôvody, pre ktoré nešlo prisvedčiť tej časti argumentácie z dovolania, ktorou sa poukazovalo na skoršiu väčšinovú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, povaţujúcu nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia za vadu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (bez ďalšieho).
21. Pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v odvolacom konaní sa dovolací súd nezaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých, pretoţe správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia by mohol skúmať len, 6 6 Cdo 131/2016 ak by dovolanie bolo prípustné. Napriek tomu však špecificky k námietke údajného neosvedčenia práva ţalobcu, vyvodzovaného z porušenia predkupného práva právnym predchodcom ţalovanej (Agropotravinárskym druţstvom Malčice) nejde dosť dobre nepodotknúť, ţe to bola práve ţalovaná (odvolaciemu súdu len všeobecne vytýkajúca významný odklon od ustálenej judikatúry bez toho, aby definovala ako to, v čom by mala spočívať významnosť odklonu), ktorá sa pokúšala postup zvolený v minulosti ňou a jej uţ vyššie spomínaným právnym predchodcom obhájiť za pomoci takej interpretácie ustanovenia Občianskeho zákonníka o blízkych osobách (§ 116 O. z.), ktorá nielenţe mala byť v rozpore so znením príslušnej legálnej definície (dopadajúcej výlučne na osoby fyzické), ale ktorá by v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci mala za následok zredukovanie predkupného práva podielového spoluvlastníka na úroveň tzv. holého práva (bez akéhokoľvek obsahu i ochrany).
22. K námietke údajným odňatím ţalovanej moţnosti konať pred odvolacím súdom tým, ţe jej pred rozhodnutím nebolo doručené odvolanie ţalobcu, potom platí, ţe ani táto nebola dôvodnou. Úprava postupu súdu v O. s. p. pri rozhodovaní o predbeţných opatreniach totiţ uţ od
23. októbra 2008 bola zaloţená na momente prekvapenia toho, proti komu návrh smeruje, vyjadrenom v zákone tak, ţe návrh na nariadenie predbeţného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom aţ spolu s uznesením, ktorým bolo predbeţné opatrenie nariadené a ak bol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbeţné opatrenie (v tejto súv. por. čl. I bod 37 a čl. IX zákona č. 384/2008 Z. z. a ním prinesené znenie § 75 ods. 9 vety druhej a tretej O. s. p., inak pri neskoršom prečíslovaní tu zmieňovaného odseku na odsek 8 v dôsledku úpravy vykonanej s účinnosťou k
24. januáru 2010 na základe čl. I bodu 8 a čl. IV zákona č. 495/2009 Z. z.).
25. Ak teda dovolanie nebolo prípustné podľa § 239 ods. 1 – 3 O. s. p., nešlo usúdiť na existenciu ţiadnej z oboch tvrdených procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p., najvyššiemu súdu neostávalo iné, neţ dovolanie odmietnuť ako procesne neprípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného uznesenia odvolacieho súdu. 7 6 Cdo 131/2016
26. Výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu neprípustným dovolaním zavinila ţalovaná. Preto bolo namieste priznanie náhrady trov konania jej protistrane, teda ţalobcovi a to s rozhodnutím dovolacieho súdu len o nároku na náhradu (§ 256 ods. 1 C. s. p. i za pouţitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p.).
27. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
28. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
29. januára 2017 JUDr. Rudolf Čirč, v. r. predseda senátu Mgr. Dušan Čimo, v. r. člen senátu JUDr. Ivan Machyniak, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová